Medzinárodný festival poézie Ars Poetica vznikol iba pred rokom. Po minuloročnom úspechu však organizátori, občianske združenie Ars Poetica, nabrali odvahu a podujatie výrazne obohatili. Už druhý ročník sa rozrastá o prehliadku filmov, ktoré sú tematicky spojené s poéziou, ako aj o multimediálny tanečný projekt a divadelné predstavenie.
Atmosféru večerov poézie budú aj tento rok dopĺňať jazzové koncerty. Festival Ars Poetica 2004 sa koná od 28. 9 do 3. 10. v Štúdiu 12, kine Mladosť, kinosále SNG, kine Múzeum, A4, DK Zrkadlový háj, Poľskom inštitúte a Českom centre. Večery poézie predstavia 34 autorov z 21 krajín v sprievode VJ setov Jána Šicka a viacerých jazzových formácií z Belgicka, Slovinska a Rakúska. Autorské performance odznejú v originálnom jazyku a v slovenskej verzii v interpretácii hercov.
Recitujú Táňa Pauhofová, Roman Luknár, Matej Landl a Marek Geišberg. Dramaturgia večerov si už minulý rok získala divákov svojou spontánnou atmosférou a otvoreným kontaktom medzi autormi a publikom. Slovenskými hosťami tohto ročníka budú básnici Ivan Štrpka, Mila Haugová, Michal Habaj a Katarína Kucbelová. Svoje miesto v podujatí majú tento rok aj experimentálne formy, napríklad zvuková poézia, ktorú predstaví holandský básnik Jaap Blonk. Básnické večery sa uskutočnia 30. septembra, 1. a 2. októbra v Štúdiu 12 na Jakubovom námestí, vždy od 18. hodiny. Súčasťou básnického programu je aj popoludnie Súčasná višegrádska poézia v Českom centre 1. októbra od 15:00.
Pre takmer všetkých poetov bude účasť na festivale ich prvým živým vystúpením na Slovensku. Súčasne s festivalom vychádza vo vydavateľstve združenia Ars Poetica viacjazyčná antológia s prekladmi básní a profilmi zúčastnených autorov. Pribudne tak ďalší obsiahly výber, ktorý slovenským čitateľom predstaví celý rad súčasných básnikov nielen z Európy, ale aj celého sveta. Festival Ars Poetica otvorí 29. 9. v Zrkadlovom háji o 20:00 premiéra slovensko-britského multimediálneho tanečného predstavenia Love in Bilingual Motion/Láska v dvojjazyčnom pohybe, ktoré sa pripravuje v spolupráci s Britskou radou špeciálne pre festival. V choreografii popredného britského umelca Mathewa Hawkinsa, ktorá vychádza z poézie štyroch britských a piatich slovenských autorov, sa predstavia šiesti slovenskí tanečníci. Filmová prehliadka Ars Poetica Film 2004 v kinách Mladosť, Múzeum, v kine Slovenskej národnej galérie, v priestoroch A4 a Štúdiu 12 uvedie približne dvadsať celovečerných filmov, 50 dokumentárnych filmov, niekoľko experimentálnych a animovaných projektov. V sekcii celovečerných filmov majú diváci možnosť vidieť napríklad írsky film Moja ľavá noha, taliansky film Cesta zvaná láska o talianskej poetke Sibille Aleramo, britský film Wilde či poľský film Wojaczek, ktorého hlavný predstaviteľ, známy poľský básnik Krzysztof Siwczyk, je aj účastníkom festivalu.
V slovenskej sekcii si krátkym dokumentom pripomenieme osobnosť básnika Ivana Laučíka. Špecialitou bude aj osobný záznam Petra Repku zo stretnutia Osamelých bežcov s Allenom Ginsbergom s patinou 8 mm filmu. Projekciu uvedie Ivan Štrpka. Aj vďaka multimediálnemu rozmeru má festival ambíciu priblížiť poéziu širšiemu publiku a nájsť si trvalé miesto na mape kultúrnych podujatí v Bratislave.
 Jorn Ake (USA) je básnik a fotograf, ktorý vyrastal na poliach a pri ústiach riek južnej Virgínie. V roku 1986 získal na College of William & Mary titul bakalára výtvarného umenia. Po niekoľkoročnej skúsenosti s prácou maliara (a mnohými inými) sa presunul do púští Arizony, aby tam v roku 1999 na Arizona State University získal magisterský titul v oblasti tvorivého písania. Jeho prvá kniha básní Asleep in the Lightning Fields (Spiaci vo poliach blesku) získala v roku 2001 X. J. Kennedy Award a v septembri 2002 bola vydaná vo vydavateľstve Texas Review Press. Jeho druhý rukopis, The Circle Line (Línia kruhu) sa pripravuje na publikovanie vo vydavateľstve Red Hen Press v Los Angeles na jeseň 2005. V roku 2003 vyhral Arizonské štipendium na tvorivé písanie. Tento grant pomohol podporiť plynulú prácu na jeho treťom rukopise. Momentálne je usadený v Prahe, v Českej republike. |
 Sebastiá Alzamora (E) sa narodil na Llucmajore, jednom z ostrovov Malorky. Titul M.A. (Master of Arts) získal v odbore románska filológia. Pôsobí ako básnik, prozaik, kritik a pravidelne prispieva do rôznych časopisov. Píše v katalánčine. Je autorom niekoľkých prozaických textov: L’extinció (Vyhasnutie, 1999), Sara i Jeremies (Sára a Jeremiáš, 2002). Vydal štyri básnické zbierky: Rafel (Rafel, 1994), Apoteosi del cercle (Apoteóza kruhu, 1997), Mula morta (Mŕtva mulica, 2001) a El benestar (Blaho, 2003). Jeho posledná kniha bola minulý rok ocenená najprestížnejšou barcelonskou cenou za básnický výkon, Jocs Florals de Barcelona. |
 Jaap Blonk (NL) Tento básnik, hlasový performátor a skladateľ sa narodil v roku 1953 vo Woerden, v Holandsku. Nedokončené štúdium fyziky, matematiky a hudobnej vedy sa stalo prameňom jeho sklonu k aktivitám s dadaistickým podtextom. V neskorých 70-tych rokoch sa chopil saxofónu a začal komponovať hudbu. O niekoľko rokov neskôr nastal skutočný zlom, keď objavil silu a flexibilitu svojho hlasu. Postupne sa vyprofiloval ako spisovateľ, skladateľ a špecialista na performance sound poetry, s oporou v mimoriadnej sile javiskovej prezentácie a takmer detskej slobode v improvizácii. Performoval v mnohých európskych krajinách, ako aj v USA, Kanade, Indonézii, Južnej Afrike a Latinskej Amerike. Je zakladateľom a lídrom zoskupenia menom Splinks, 15-členného orchestra realizujúceho jeho skladby, a avant-rockového tria BRAAXTAAL. Jaap Blonk hľadá spoločný základ poézie a hudby prostredníctvom nových zvukov a ich kombinácií, avšak bez úplnej rezignácie na sémantiku jazyka. Jeho živé vystúpenia sú hudbou, poéziou a performance súčasne. |
 Michele Delville (B) je spisovateľ a hudobník žijúci v Liège, v Belgicku. Je autorom niekoľkých kníh, vrátane J.G. Ballard (1998) a The American Prose Poem (Americká báseň v próze), ktorá v roku1998 vyhrala SAMLA Studies Book Award. V súčasnosti spolurediguje tri zväzky esejí povojnovej americkej poézie (The Mechanics of the Mirage, Mechanika ilúzie, 2000; Sound as Sense: US Poetry &/In Music, Zvuk ako význam: Americká poézia a hudba, 2004; Poésie, Musique, Modernité, Poézia, hudba, modernita, 2004) a práve dokončil dva nové zväzky, Hamlet et ses héritiers (Hamlet a jeho dediči, s Pierrom Michelom) a Frank Zappa, Captain Beefheart, and the Secret History of Maximalism (Frank Zappa, Captain Beefheart a tajná história maximalizmu, s Andrewom Norrisom). Jeho nová zbierka poézie, Le troisième corps (Tretí zväzok), bola práve publikovaná vo vydavateľstve Editions Le Fram a v súčasnosti ju Gian Lombardo prekladá do angličtiny. Michel Delville vyučuje anglickú a americkú literatúru, ako aj literárnu komparatistiku na univerzite v Liège, kde riadi Interdisciplinárne centrum pre aplikovanú poetiku. V polovici 80-tych rokov hral a komponoval hudbu, nedávno sformoval rockovo-jazzovú skupinu Wrong Object. |
 Vincent Farnsworth (USA) sa narodil na púšti pri Las Vegas, v Nevade. Je autorom niekoľkých básnických kníh: Immortal Whistleblower (Nesmrteľný pískajúci fúkač, Lavender Ink, 2000), Little Twirly Things (Malé krúživé veci, Norton Coker, San Francisco, 1992). Pôsobil ako editor časopisu JEJUNE a aktívnym peformerom či organizátorom mnohých podujatí, ako napríklad čítania poézie v New Yorku, Washingtone, Moscow (Idaho) v roku 1997, Prahe, San Franciscu, Charkove v roku 1998. Zúčastnil sa prvého medzinárodného festivalu poézie v Prahe (2004). Ďalšie publikácie: Exquisite Corpse (Znamenité mŕtvoly, 1993, online 2004), Rattapallax (2003), Realpolitik (Skutočná politika), Bathtub Gin (Gin z vane). |
 Otoniel Guevara (ES) študoval žurnalistiku. Od roku 1984 sa pravidelne umiestňoval na prvých priečkach v súťažiach poézie Juegos Florales, získal ceny ako Roque Dalton, Alfonso Hernándes či Juventud Literaria, Wang a iné. Zúčastnil sa rôznych básnických podujatí v strednej Amerike, na Kube, v USA či v Kolumbii. Publikoval básnické zbierky: El Solar (Činžiak, 1986), El violento hormiguero (Násilnícke mravenisko, 1988), Lo que Ando (Čo nachodím, 1992), Lejos de la hierba (Ďaleko od trávy, 1994), Tanto (Toľko, 1996), El sudario del Fugitivo (Rúcho utečenca, 1998), Despiadada Ciudad (Neľútostné mesto, 1999), Erótica (Erotická, 1999), Simplemente un milagro (Jednoducho zázrak, 2001), Cuaderno deshojado (Zošit bez listov, 2002), Isla ilegal (Ilegálny ostrov, 2003), Sosiego (Pokoj, 2003), No apto para turistas (Nevhodné pre turistov, 2004). Viedol prílohu Tres Mil v denníku Co Latino, časopisy Alkimia a Solopoesia. V súčasnosti je šéfredaktorom magazínu Metafora a Encuentro Permanente de Poetas en El Salvador. Jeho texty boli preložené do angličtiny, francúštiny, taliančiny a švédčiny. |
 Michal Habaj (SK) je básnik, prozaik, literárny vedec. Narodil sa v roku 1974 v Bratislave. Vyštudoval slovenský jazyk a literatúru, doktorandské štúdium absolvoval v Ústave slovenskej literatúry SAV, kde je v súčasnosti zamestnaný ako vedecký pracovník. Vydal básnické zbierky 80-967760-4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2004). Pod gynonymom Anna Snegina publikoval zbierku poézie Pas de deux (2003); je jedným zo spoluautorov projektu Generator X: Hmlovina (1999). |
 Mila Haugová (SK) sa narodila v Budapešti. Po niekoľkonásobnom sťahovaní sa jej rodina napokon usadila v Zajačej doline neďaleko Levíc. Vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku a postupne sa stala agronómkou, neskôr učiteľkou. Po tom, čo sa presťahovala do Bratislavy, bola desať rokov redaktorkou časopisu Romboid. Jej knižným debutom je zbierka básní Hrdzavá hlina (1980), ktorú vydala pod pseudonymom Mila Srnková. Postupne vydala množstvo svojských básnických kníh: Možná neha (1984), Premenlivý povrch (1983), Čisté dni (1990), Praláska (1991), Nostalgia (1993), Dáma s jednorožcom (1995), Alfa Centauri (1996), Krídlatá žena (1999), Zavretá záhrada (2001), Genotext (2001), Atlas piesku (2001), Orfea: alebo zimný priesmyk (2003). Pôvodnú tvorbu dopĺňa aj rad prekladov svetových mien (S. Plath, M.Tikkanen, I. Bachmann, S. Kirsch...). |
 Christine Huber (A) sa narodila vo Viedni. V roku 1995 vydala básnickú zbierku verlaufen vermehrt. mehrstimmige gedichte (uplynutie rozmnožené. viachlasné básne), v roku 1999 prózu Rebecca tableau x. Prosa. Das fröhliche Wohnzimmer (Rebecca tableau x. Próza. Veselá obývačka), v roku 2001 das doch das bauschen kennt (to predsa to zberkanie pozná). Vo fáze prípravy sa nachádza nemecko-francúzska kniha nichts als gegensätze (nič než protiklady, 2004). Napísala niekoľko textov pre skladby Elisabeth Flunger, Geralda Rescha, I-Tsen Lua, Wolfganga Suppana a iných. Medzi jej posledné libretá patria: Kreise-Yuan (Kruhy-Yuan, 1999; spolu s Yangom Lianom; pre Christiana Utza); BEGEHREN (Želanie, 2001/2003; spolu s Wolfgangom Hoferom, pre Beat Furrer). Najnovšie audiodiela Christine Huber sú bei liebesirren, oper (za svišťania lásky, opera, spolu s Alesandrom Stankovským, ORF 2002). Práve pripravuje to navigate is to construct (viesť znamená tvoriť, spolu A. Stankovským) a Durchwachte Nacht. Gedankenstrich (Prebdená noc. Pomlčka, spolu s J.Monikou Walther). |
 Hendrik Jackson (D) sa narodil v Düsseldorfe, vyrastal v Münsteri vo Vestfálsku. V Berlíne študoval filmovú vedu, slavistiku a filozofiu. V súčasnosti tam žije ako slobodný autor a prekladateľ. Je spoluzakladateľom akčnej skupiny Lemma, die Berliner Lyrikspartakiade (Lemma, berlínska lyrická spartakiáda). Prvý účastník Liaison für ahnungsvolle Umtriebe (Zväz machinácie naplnenej predtuchou), zodpovedný za webovú stránku www.lyrikkritik.de. Publikoval 95 téz o vodných prúdoch v ľudskej duši pod názvom brausende bulgen (klokotajúce bulgá [centrá špirálovitej galaxie], 2004), preklad textov Mariny Cvetajevovej z ruštiny Poem vom Ende/Neujahrsbrief ( Poéma o konci /Novoročný list, 2003) a zbierku básní einflüsterungen von seitlich (postranné našepkávania, 2001). Básne, články o filme či poetike a preklady z ruštiny uverejňuje aj v časopisoch ako napríklad Sprache im technischen Zeitalter, Akzente, EDIT, Kafka a iných. Hendrik Jackson pôsobil i ako vydavateľ, jeho texty boli preložené do viacerých jazykov a okrem iných získal aj štipendium Rolfa Dietera Brinkmanna. |
 Lia Karavia (GR) získala diplom z teatrológie, francúštiny, anglickej literatúry a klasiky, titul doktorky literárnej komparatistiky (Sorbonne, 1992), pričom študovala aj nemčinu, španielčinu, ruštinu. Súhrn jej 52 kníh predstavuje 10 básnických zbierok, 26 noviel a 16 hier, z ktorých tri boli odmenené Národnou cenou: Prince Mike (Princ Mike, 1989), Generation Gaps (Generačné priepasti,1990), Bench in a PublicGarden (Lavička vo verejnej záhrade,1991). Mnohé z týchto textov boli preložené do cudzích jazykov (vrátane tureckého, srbského, chorvátskeho, flámskeho, španielskeho, nemeckého, anglického a francúzskeho). Organizovala Medzinárodný kongres pre výskum divadla (1996, 1998, 2000) a viedla divadelné semináre v Grécku, Argentíne a Brazílii. Jej práca bola ohodnotená cenou festivalu Ithaca v roku 1977 a 1978. Zahrala si vo filme Michaela Kakoyannisa Sweet Country (Vľúdna krajina, 1986), vo svojej hre Prison (Väzenie) v divadle Gurukul v Katmandu. Prekladá z angličtiny, francúštiny, španielčiny. V roku 2003 jej bola udelená cena za rozsiahle preklady pre mládež. Je tajomníčkou Medzinárodnej konferencie divadelníčok, prezidentkou Medzinárodného fóra divadelníkov (UNESCO), ako aj predsedníčkou jeho poroty. Vedie edíciu Bilateral, ktorá sa sústredí predovšetkým na bilinguálne publikovanie hier. |
 Jyrki Kiiskinen (FIN) sa narodil v Helsinkách, kde na Helsinskej univerzite vyštudoval literatúru. Ako básnik debutoval v roku 1989. V rokoch 1991-1994 bol šéfredaktorom magazínu Nuori Voima (Mladá sila), neskôr mal rovnakú pozíviu v Books of Finland (1996-2000). V súčasnosti pôsobí ako slobodný spisovateľ v Helsinkách. Bol jedným z horlivých poetov, ktorí vytvorili Living Poets´ Society a zorganizovali niekoľko literárnych podujatí. Prekladal poéziu zo švédštiny, angličtiny a španielčiny, napísal niekoľko esejí a vydal štyri zbierky poézie a tri novely. Fínsky rozhlas ocenil v roku 2000 jeho zbierku Kun elän (Keď žijem) ako zbierku roka cenou Tancujúceho medveďa. Jyrki Kiiskinen ako prozaik debutoval v roku 1994 novelou Suomies (Muž z močiara), korá bola nominovaná na literárnu cenu Finlandia a v roku 1995 získala cenu Kaleviho Jänttiho. Jeho texty boli preložené do pätnástich jazykov: zbierky básní Runoilija Vaaran rinteellä (Básnik na svahu nebezpečenstva, 1989); Sillä ei ole nimeä (To nemá meno, 1990); Silmän kartta (Mapa oka, 1992); Kun elän (Keď žijem, 1999); prózy Suomies (Muž z močiara, 1994); Kaamos (Polárna noc, 1997); Jos minulla ei olisi rakkautta (Keby som nemal lásku 2003); rozhlasové hry Lemmenlaiva (Loď lásky, 1996); Mykkien maa (Krajina nemých, 2000); a kniha pre deti Jänis ja Vanki (Zajac a väzenie, 2000). |
 Jan Koneffke (D) sa narodil v Darmstadte. Vyštudoval filozofiu a germanistiku v Berline, kde žil 14 rokov. Vďaka rímskej cene Villa Massimo sa v roku 1995 dostal do Ríma, kde po uplynutí štipendia zostal ďalších sedem rokov. Od roku 2003 žije vo Viedni a príležitostne v Bukurešti. Publikoval romány, cestopisy, knihy pre deti a zbierky básní. Koneffke pracuje aj ako publicista pre rádiá a noviny. Od januára 2004 je redaktorom viedenského literárneho časopisu Wespennest. Získal viacero ocenení, okrem iných cenu Friedricha Hölderlina, rozličné štipendiá ako (Peter Suhrkamp) a v roku 2001 profesúru poetiky v Bambergu. Medzi jeho knižné publikácie patria: próza Vor der Premiere (Pred premiérou, 1988); cestopis Gulliver in Bulgarien (Guliver v Bulharsku, 1999); román Paul Schatz im Uhrenkasten (Paul Schatz v skrinke od hodín, 2000); zbierka básní Was rauchte ich Schwaden zum Mond (Čo som čmudil k mesiacu, 2001); esej Die Schönheit des Vergänglichen bei Eduard Mörike (Krása pominuteľného u Eduarda Mörikeho, 2004); kniha pre deti Nick mit den stechenden Augen (Nick s pichľavými očami, 2004) na román Eine Liebe am Tiber (Láska na Tibere, 2004). |
 Barbara Korun (SLO) sa narodila v Ľubľane, kde vyštudovala slovinský jazyk a literárnu komparatistiku. Žije a učí v Ľubľane. Publikuje básne a príležitostne píše o literatúre. V roku 1999 jej zbierka poézie Ostrina miline (Ostrie miloty) získala cenu za najlepší debut rokan. Jej básne boli uverejnené v rozličných antológiách a preložená do angličtiny, nemčiny, taliančiny, polštiny, bosančiny, macedónčiny a slovenčiny. V roku 2003 bola jej básnická zbierka Razpoke (Trhliny) vydaná v USA. V tom istom ruku sa stala tajomníčkou Slovinského centra PEN a začala pracovať pre dva literárne časopisy: Apokalipsa a Nova revija. |
 Katarína Kucbelová (SK) sa narodila v Banskej Bystrici, žije v Bratislave. Vyštudovala filmovú dramaturgiu. Vydala zbierku básní Duály (2003). Výber z básní bol zaradený do antológie The End of the line, The Arc antology of new poetry from east and central Europe (Koniec línie, Arc antológia novej poézie z východnej a strednej Európy, 2004). Okrem poézie sa zatiaľ venuje aj filmovej scenáristike. |
 János Lackfi (H) je maďarským poetom, spisovateľom, prekladateľom a redaktorom. Vydal 6 zbierok pôvodnej poézie a 16 zväzkov prekladov (básne, drámy a prozaické texty francúzskych autorov). Vyučuje na Maďarskej katolíckej univerzite. Je jedným z redaktorov Nagyvilág, prestížneho časopisu, venovaného súčasnej svetovej literatúre.Preložil mnoho starších i moderných autorov, ako napríklad Racine, Moliere, Marivaux, A. Breton, M. Jacob, P. Reverdy, P. Claudel, J. Echenoz. Získal celý rad významných cien: Illyésiho cena (1998), Déryho cena (1999), Cena Józsefa Attilu (2001) a Cena S. Quasimoda (2002). Za preklady mu bola udelená Cena belgického ministerstva kultúry (1999), štipendium Soros Foundation (1998) a parížskeho Centre National du Livre (2004). Žije na vidieku v blízkosti Budapešti a má 5 detí.
|
 Rod Mengham (GB) je profesorom modernej anglickej literatúry na Univerzite v Cambridge, kde pôsobí aj ako kurátor umeleckých diel na Jesusu College. Publikoval práce o Charlesovi Dickensovi. Emily Brönte a Henry Greenovi, ako aj The Descent of Language (Pôvod jazyka, 1993). Redigoval zbierky esejí o súčasnej umeleckej próze, hrubom a avantgardnom umení a o umeleckej próze 40-tych rokov. Píše o umení pre rozličné časopisy a zostavuje katalógy pre bienálne výstavy Sculpture in the Close (Socha na okraji) v Jesus College v Cambridge. Taktiež je editorom edície poetických brožúr a spolueditorom a spoluprekladateľom Altered State: the New Polish Poetry (Pozmenený stav: Nová poľská poézia, 2003). Jeho pôvodné básne boli publikované pod názvom Unsung: New and Selected Poems (Neospevujúci: Nové a vybrané básne, 1996). |
 Claude Mouchard (F), vyučoval na parížskej univerzite v Saint-Denis (Paríž). Je zástupcom šéfredaktora revue Poésia, ktorú vedie Michel Deguy. Publikoval básne, kritické štúdie (o francúzskych, anglických, amerických, nemeckých, rakúskych, talianskych, maďarských, českých, ruských, japonských a čínskych autoroch) a preklady (z angličtiny, nemčiny, japončiny...). Medzi inými mu vyšli publikácie: Perdre (Stratiť), Ici (Tu), Un grand desert d'hommes (Veľká púsť ľudí), L'Air (Vzduch). |
 Sabina Naef (A) sa narodila v Lucerne, žije v Zürichu a v Berlíne. Vydala dve knihy poézie: Zeitkippe (Časová slučka, 1998) a tagelang möchte ich um diese Ecke biegen (celé dni chcem zahnúť za tento roh, 2001). Za svoju poéziu získala niekoľko ocenení, jej básne boli publikované v mnohých antológiach a preložené do angličtiny, ruštiny a slovinčiny. |
 Amir Or (IL) študoval filozofiu a komparatívnu religionistiku na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, kde neskôr vyučoval staroveké grécke náboženstvo. Vydal sedem básnických zbierok a jeho texty boli publikované aj v rôznych básnických výberoch: Poetry is a Criminal Girl (Poézia je malá kriminálnička, 1995), Miracle (Zázrak, 1998), Drowning, He Breaths Living Water (Topiaci dýcha živú vodu, 2000), Language Says (Reč vypovedá, 2001) a Poem (Báseň, 2004). Za poéziu mu bola udelená Cena predsedu vlády či Bernsteinova cena, ocenené boli aj jeho preklady do hebrejčiny. Amir Or je šéfredaktorom Heliconu, spoločnosti pre rozvoj poézie v Izraeli. Inicioval a zrealizoval projekty Heliconu a je redaktorom jeho časopisu, edície poézie a festivalu novej poézie, uskutočňovaného pod názvom Sha’ar Festival. Je taktiež lokálnym koordinátorom projektu Poets for Peace a spolueditorom časopisu Leviathan. Pracoval taktiež v ústrednej pozícii literárneho archívu Gnazim, vo vedení Hebrejského združenia spisovateľov či v literárnom oddelení izraelského Ministerstva kultúry, vedy a športu. Bol aj v poradnom výbore Kultúrnej vízie 2000, menovanom izraelským ministrom kultúry a viedol tam podvýbor skúmajúci situáciu umelcov tvoriacich v Izraeli.
|
 Claudio Pozzani (I) sa narodil v Janove. Je básnikom a prozaikom. Publikačné položky Claudia Pozzaniho vzrastajú aj jeho účasťami na mnohých medzinárodných festivaloch poézie, zahŕňajúcich Európu, Latinskú Ameriku a Kanadu. Okrem Janova inicioval a dodones organizuje niektoré festivaly vo v Paríži a v Lille (Francúzsko), v Helsinkách (Fínsko), Mníchove (Nemecko) a Bruggách (Belgicko). Jeho najnovšie dokončeným dielom je próza Kate ed io (Kate a ja, 2002) a zbierka poézie Saudade & spleen (Nostalgia a splín, 2003). |
 Tereza Riedlbauchová (CZ) sa narodila v Prahe. Po štúdiu českého a francúzskoho jazyka a literatúry na Karlovej univerzite tu pôsobí ako doktorandka na katedre českej literatúry. Knižne publikovala zbierku básní Modrá jablka (Modré jablká, 2000) a poému Podoba panny pláč (Podoba panny plač, 2002). Množstvo jej básní bolo uverejnených v časopisoch Host, Tvar, Pěší zóna, Weles a kanadských revue Les soirs rouges, Le Sabord. Kniha básní, preložených do francúštiny Jeanem-Gaspardem Páleníčkom, vyjde v edici Pierron v Charleville-Mezières vo Francúzsku. Zúčastnila sa niekoľkých festivalov (Hry frankofónie, Bienále francúzského jazyka) a v roku 2001 básnického turné v Kanade. Pôsobí aj ako editorka a píše články a štúdie do literárnych i odborných časopisov. |
 Lale Rodgarkia-Dara (A) sa narodila v Rakúsku. V roku 1995 začala študovať medzinárodné podnikové hospodárstvo na Viedenskej univerzite. Pôsobí ako žurnalistka v hospodárskom časopise ETM, v magazínoch Die Wirtschaft, Volltext, Wohnnet. Spolupracuje na vytváraní webových stránok. Jej ústrednou sférou pôsobenia je však práca pre rozhlas: prezentuje rozhlasové hry, je producentkou a autorkou niekoľkých relácií zameraných na kultúru (v súčasnosti programu Literaturhaus Fenster, vysielaného pod záštitou Literaturhaus Wien). V septembri 2002 sa zúčastnila Fóra autoriek v Rheinsbergu. V roku 2003 napísala scenár krátkeho filmu Die Totenglocken von Ludovico il Moro (Umieráčik Ludovica il Mora). |
 Paolo Rufi lli (I), na Boloňskej univerzite študoval modernú literatúru. Po etape svojho učiteľského pôsobenia sa stal redakttorom vo vydavateľstve Garzanti v Miláne a v súčasnosti je hlavným redaktorom Edizioni del Leone v Benátkach. Od roku 1972 publikoval deväť poetických kníh. Niektoré z nich sú: Piccola colazione (Malé raňajky, 1987) získala Americkú cenu za poéziu, Diario di Normandia (Normanský denník, 1990) získala cenu Montale, Camera oscura (Temná izba, 1992), Nuvole (Oblaky, 1995), La gioia e il lutto (Radosť a žiaľ, 2001), ocenená Prix Européen, v anglickom preklade Joy and Mourning (Joy a smútok, 2004). Taktiež publikoval prózu Preparativi per la partenza (Prípravy na odchod, 2003), eseje, novely a preklady z angličtiny. |
 Fiona Sampson (GB) je poetka a editorka. Medzi jej posledné knižné publikácie patria Patuvacki Dnevnik (Cestovný denník, 2004), Creative Writing in Health and Social Care (Tvorivé písanie v zdraví a sociálnej starostlivosti, 2004), Evening Brings Everything Back (Večer všetko oživuje, preklady Jaana Kaplinského, 2004), A Fine Line: New Poetry from East and Central Europe (Tenká línia: Nová poézia východnej a strednej Európy, spolu s Jeanom Boase-Beierom a Alexandrou Buchler, 2004), Folding the Real ( Prekladanie skutočného, 2001), The Healing Word ( Liečivé slovo, 1999), The Self on the Page (Ego na stránke, spolu s Celiou Hunt, 1998), Hotel Casino (Hotelové kasíno, 2004) a tými nasledujúcimi budú The Distance Between Us (Odstup medzi nami, 2005) a Creative Writing and the Writer (Tvorivé písanie a spisovateľ, spolu s Celiou Hunt, 2005). Publikovala v mnohých jazykoch. Je redaktorkou časopisu Orient Express, orientujúceho sa na súčasnú tvorbu krajín pristupujúcich do EU. Medzi jej ocenenia patrí Zlaten Prsten (cena Macedónskeho fondu pre kultúru a vedu), štipendium Hawthornden, cena Newdigate, ocenenie Umeleckej rady Anglicka a Walesu a Spolku autorov. |
 Georgia Scott (USA) je poetka a vedkyňa. Táto Gréko-Američanka z Bostonu žila v rokoch 1980-1994 vo Veľkej Británii, Japonsku, USA a Poľsku, kde sa v roku 1994 natrvalo usadila. Je mimoriadnou profesorkou angličtiny na Gdaňskej univerzite. Vydala dve básnické zbierky: The Good Wife (Dobrá žena, 2001), The Penny Bride (Tuctová nevesta, 2004). Posledné čítania absolvovala v Brixton Art Gallery (Londýn), na Konferencii o poézii a sexualite (Stirling, Škótsko), v Divadle Viola (Praha), na Konferencii o eroticizme a poézii (Leiden, Holandsko), v Bertha Martin Theatre (University of Northern Iowa), Georgetown University (Washington D.C.). Okrem pôvodnej poézii sa venuje aj prekladom, ktoré publikuje knižne (Dreams of Fires: 100 Polish Poems 1970-1989, Sny v plameňoch: 100 poľských básní 1970-1989, ed. so Zbigniewom Joachimiakom a Davidom Malcolmom, 2004), ale aj časopisecky. Ako vedkyňa pod menom Cheryl Alexander Malcolm publikovala práce Jean Rhys: A Study of the Short Fiction (Jean Rhys: Analýza krátkej prózy, 1996), Understanding Anita Brookner (Výklad Anity Brookner, 2001) a množstvo odborných literárnovedných článkov v rozličných časopisoch či príspevkov vo vedeckých zborníkoch. |
 Krzysztof Siwczyk (PL), študoval na Sliezskej univerzite, debutoval v prílohe Na dziko k štvrťročníku Opjce. Žije v Gliwiciach, pracuje v Mikołowe, je redaktorom časopisu Arcadia. Hral titulnú postavu legendárneho poľského básnika Rafała Wojaczka vo filme Lecha Majewského Wojaczek (Wojaczek, 1999). Dosiaľ uverejnil básnické zbierky: Dzikie dzieci (Divé deti, 1995), ktorá získala hlavnú cenu v literárnej súťaži Jacka Bierezina, Emil i my (Emil a my, 1998), Wiersze dla palących ( Básne pre fajčiarov, 2001), Dane dni ( Dané dni, 2001)a Zdania z treścią (Vety s obsahom, 2003). |
 Zoë Skoulding (GB) vyrastala vo Východnom Anglicku, študovala na Exeteri a predtým, než sa v roku 1991 usadila v severnom Walese, získavala skúsenosti v Himalájach. V súčasnosti prednáša na University of Wales, Bangore, kým si dokončuje prácu na získanie doktorského titulu. V roku 1994 rozbehla vydávanie literárneho časopisu Skald a neustále v ňom pôsobí ako redaktorka. Jej debutovou knihou bola zbierka Tide Table (Plocha prílivu, 1998). V širokej miere publikovala v časopisoch a antológiach. Aktuálna básnická zbierka The Mirror Trade (Zrkadlenie) bola vydaná vo vydavateľstve Seren ešte v tomto roku. Je súčasťou niekoľkých projektov, založených na syntéze poézie, hudby a filmu, prekračujúcej hranice jedného umeleckého druhu. Príkladom môže byť projekt Parking Non-Stop, kde spolu s Alanom Holmesom a Dewi Evans objavujú akustickú geografiu rozľahlej Európy prostredníctvom terénnych nahrávok, kombinovaných s nástrojmi a vokálmi. |
 Morten Søndergaard (DK) |
 Andrzej Sosnowski (PL), žije vo Varšave a prednáša americkú literatúru na Katedre anglistiky Varšavskej univerzity. Pôsobí ako zástupca šéfredaktora časopisu Literatura na Świecie, ale aj ako básnik, esejista, literárny kritik, prekladateľ. Jeho preklady do poľštiny zahŕňajú výbery z poézie Ezra Pounda, Johna Ashberyho či prózu Ronalda Firbanka The Flower Beneath the Foot (Kvet pod nohou), a spolu s Tadeuszom Piórom Ashberyho Three Plays (Tri hry) a Firbankovu The Princess Zubaroff (Princezná Zubaroff). Vydal básnické zbierky: Život na Kórei (1992), Nouvelles impresions d’Amerique (1994), Sezóna na Hele (1994), Podnájmy (1997), Konvoj. Opera (1999) a Zoom (2001). |
 Ivan Štrpka (SK) sa narodil v Hlohovci. Po strednej škole pracoval v geologickom prieskume, vyštudoval slovenčinu a španielčinu a postupne sa stal redaktorom, dramaturgom v bratislavskej televízii, zástupcom šéfredaktora Literárneho týždenníka, šéfredaktorom Kultúrneho života a magazínu Romboid. Knižne debutoval v roku 1963 v antológii mladej slovenskej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva a jeho prvou samostatnou knižnou publikáciou je zbierka básní Krátke detstvo kopijníkov (1969). Nasleduje rad poetických kníh: Tristan tára (1971), Teraz a iné ostrovy (1981), Pred premenou (1982), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989), Krásny nahý svet (1990), Rovinisko, juhozápad. Smrť matky (1995), Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997), Majster Mu a ženské hlasy (1997), Hlasy a iné básne (2001). Z okruhu poézie Ivan Štrpka vykročil i na pole esejistiky, a to knihou Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995), ale aj do sféry románu, prózou s autobiografickými motívmi Rukojemník (1999). Súčasťou jeho tvorby je aj textárska spolupráca s hudobníkom Dežom Ursínym, ktorá nadobudla okrem hudobného aj knižné vyústenie v podobe výberu Modrý vrch (1988). Tento básnik, textár, esejista, prozaik a prekladateľ je spolu s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom v slovenskom kontexte súčasťou mimoriadne vplyvnej trojice osobností, nazvanej Osamelí bežci. |
 Sigurbjörg Thrastardóttir (ISL), pôsobí ako poetka a žurnalistka v Reykjaviku, na Islande. Jej debutová kniha Blálogaland (Krajina modrých plameňov) vyšla na jar 1999. Na jeseň 2000 ju nasledovala zbierka Hnattflug ( Okružná plavba) a najnovšia kniha poézie, Túlípanafallhlífar (Tulipánové padáky). Jej texty už boli preložené do 8 jazykov pre účely publikovania alebo prezentácie na čítaniach. Autorkina prvá próza Sólar saga (Príbeh slnka) vyhrala v roku 2002 Cenu Tómasa Gudmundssona, ktorá je bienálne udeľovaná starostom Reykjaviku. Divadelná spoločnosť Akureyri zinscenovala jej sólovú komédiu Maður & kona: Egglos (Muž, žena: ovulácia) a hra Thrjár Maríur (Tri Márie) mala na jar 2004 premiéru v Mestskom divadle v Reykjaviku. Sigurbjorg Trastardóttir sa zúčastnila čítania poézie v Prahe, Lipsku, Helsinkách, Vilniuse, Boloni, Berne, Belehrade, Zahrebe a Medane a vybrané práce sa objavili aj v literárnych časopisoch a antológiach doma i vo svete. |
 Martin Zet (CZ). Keď Martin Zet dovŕšil 42. narodeniny, dátum jeho narodenia sa stal svetoznámym. Má jednu matku, dvoch bratov, jednu sestru, jednu ženu, štyri deti, jedného psa a niekoľko priateľov. Posledných jedenásť rokov žije v Libušíne, v Čechách. Občas zatúži byť lepším človekom, no inokedy mu je to úplne jedno. Vydal knihy Cesta (1992); Zrychlený tep (1993); Není lehké se neztratit (1994); Hrdinové mého detství (1995); Všeckomožný (1995); Video (1998); Los artistas unidos jamás serrán vencidos! (2001); Free Martin Zet! (2002); Iluminace (2003). Jeho texty boli preložené do angličtiny a ruštiny. |
 Péter Zilahy (H) sa narodil v Budapešti. Je všestranným autorom, ktorého próza a poézia sú v širokej miere prekladané a ktorý vo svojej tvorbe často využíva fotografie, interaktívne médiá a performance. V rokoch 1997-1999 bol šéfredaktorom internetového časopisu Link Budapest, orientujúceho sa na súčasnú literatúru, ako aj šéfredaktorom The World Literature Series (Edície svetovej literatúry), najskôr od roku 1998 u Jak Books a neskôr vo vydavateľstve Gondolat. Jeho zbierka poézie Statue Under a White Sheet Ready to Jump (Socha pod bielou plachtou pripravená skočiť) bola vydaná v roku 1993. Zilahyho slovníková próza The Last Window Giraffe (Žirafa z posledného okna) bola od svojho vydania v roku 1998 preložená do štrnástich jazykov. CD založené na jeho knihe predstavil vo viac ako dvadsiatich krajinách. V roku 2001 bol hosťujúcim štipendistom na New York University. V roku 2002 zorganizovalo Ludwigovo múzeum v Budapešti výstavu Zilahyho vybraných fotografií a interaktívnych diel. V roku 2003 mal výstavu v Akademie Schloss Solitude v Nemecku, kde mu v rovnakom čase vydali jeho najnovšiu knihu s názvom Drei (Tri). |
Medzinárodný festival poézie Ars Poetica sa rozšíril.
In Sme, 24.09.2004, roč. 12, č. 221, príloha Bratislava, roč. 5, č. 185, s. 12
Festival Ars Poetica odštartoval láskou vo dvoch jazykoch.
In Národná obroda, 30.09.2004, roč. 15, č. 226, s. 15
Komárová, Zuzana. Poézia občas potrebuje zvuk:
K vrcholom festivalu Ars poetica patrilo vystúpenie holandského performera Jaapa Blonka.
In Sme, 05.10.2004, roč. 12, č. 230, s. 25
Ars Poetica Festival 2004.
In Sme, 01.10.2004, roč. 12, č. 227, príloha Bratislava, roč. 5, č. 190, s. 11
Ars Poetica
Korešpondenčná adresa:
Vlčie hrdlo 5, 82107, Bratislava
Sídlo:
Vlčkova 18, 811 04, Bratislava 1
E-mail:
info@arspoetica.sk
2021 Ars Poetica (Slovensko). Obsah podlieha autorskému právu.
