Ars Poetica 2007

Združeniu Ars Poetica sa od roku 2003 – kedy začalo svoje aktivity – podarilo získať re­putáciu re­nomovanej inštitúcie, ktorá sprostredkúva kultúre na Slovensku kvalitnú a sofistikovanú umeleckú produkciu mimo komerčného kurzu. Meno tejto organizácie sa stalo známe najmä vďaka rovnomen­nej literárnej udalosti – medzinárodnému festivalu poézie; priestor na ňom však získavajú aj iné druhy umenia ako divadlo, film a hudba či ďalšie kul­túrne akcie – kreatívne eventy, party a wor­kshopy. Popri tom sa združenie venuje i vydavateľskej činnosti; publikuje literárnovedné práce a zbierky básní, v rámci nich aj festivalové zborníky.

V antológii Ars Poetica Bratislava 2007 sa nachádza výber z tvorby dvadsiatich troch autorov zo Spojených štátov (Robert Pinsky) a geografickej Európy, konkrétne Bulharska (Galina Nikolova a Irina Veleva), Česka (Bohdan Trojak), Fínka (Jouni Inkala), Francúzska (André Chenet), Maďarska (Jó­zef Ács), Nemecka (Monika Rinck), Poľska (Tomasz Majeran, Marcin Sendecki a Piotr Sommer), Rakú­ska (Margret Kreidl), Ruska (Alexandra Petrova), Slovinska (Primož Čučnik), Spojeného kráľovstva (Leo Mellor a Jonathan Morley), Talianska (Marco Fazzini a Dante Marianacci), Ukrajiny (Bohdana Matijaš) a Slovenska, ktoré má naj­väčšie zastúpenie (Branislav Hochel, Valerij Kupka, nedávno zosnulá Viera Prokešová a Nóra Ružičková).

Napriek tejto pestrej palete štátov sú predsa len hranice medzi nimi – a nielen tie poli­tické, ale i kultúrne – úplne zbytočné. Veď napríklad Rusko reprezentujúca poetka Petrova sa po univerzit­nom štúdiu v Estónsku presunula do Izraela a už vyše desaťročie žije v Taliansku. Podobne etnicita viacerých autorov nekorešponduje s krajinou ich pôsobenia alebo pôvodu. Poézia je pre nich totiž v popredí, strháva hranice medzi tradične chápanými kultúrami, stáva sa univerzálnou identitou sú­časného človeka, jeho lingua franca. Jediným obmedzením je azda ten skutočný jazyk. Tento limit je ale prekonaný, jednotlivé texty – publikované v origináli a v slovenskom pre­klade – sú naviac preložené do anglič­tiny. Tým pádom pre širšiu, globálnejšiu čitateľskú verejnosť.

Poetologicky sa autori odlišujú, spája ich iba dominujúca, no za to veľmi všeobecná te­matika člo­veka. V pestrej forme voľného verša či básne v próze, ba aj v sonete, od dojmov po reflexiu, cez citlivú intímnu lyriku po sémanticky chladný experiment, skratkovito a roz­siahlejšie, jednotliví autori kladú nevypovedané otázky, dávajú nezodpovedané odpovede. V ich rôznorodých básnických ja­zy­koch sa však možno dotknúť bytostného princípu, predsa len prítomného pocitu, že tak by to ne­malo byť, ale tak to jednoducho je alebo musí byť. Emocionálny a senzuálny priestor devalvoval, ľud­ský tvor je „pre­čítaný bulvár, zvetrané / pivo" (Ács: Balatonská ponuka). „Zložité vzťahy s clivotou" (Faz­zini: XX Básne) sú ústred­nou témou postpostmoderného (?!), remoderného (?!) človeka, ktorý sa často ironicky vyrov­náva so svojou definitívnosťou, veď po nás aj tak zostane „v nádobe žalúdočná šťava / v osobitnej škatuli zuby" (Ács: smrť). No napriek tomu kdesi stále ostáva alternatíva zachovať si svoju ľudskosť v jednoduchosti a prirodzenosti, cukrovej naivite elementárnej gýčikovej senzuality, avšak v porovnaní s komerčným hlavnoprúdovým brakom dnes už vyznievajúcej ako nóvum: „Pred tvojím pohľadom sa trúsim ako sneh. / Topím sa od sladkosti / pred tvojím pohľadom. / Láska sa chveje, chveje / a moja neha ťa chce / zaliať a utopiť v sebe." (Veleva: Pred tvojím pohľadom).

Vyberanými veršami prechádza komplexný diapazón poryvov ľudskej psychiky, i diametrálne odlišných, založených na apriórnom aj skúsenostnom či citovom, intelektuál­nom alebo zmyslovom dotyku. Oná pestrosť jednej veľkej témy človeka je založená na ne­ustálej výmene týchto premen­ných. Vytvára sa tak poetická rovnica na jednej strane zložitá ako niekoľkostranový matematický zá­pis, no za znamienkom s jednoznačnou konštantou – bytie, ja, láska, my.

„Báseň musí byť tým, čím je" (Sommer: Čím by mohla byť), pietnym miestom, ktorým prejdú tisíce, milióny ľudí, každý však sám za seba a zvlášť. V dnešnom svete patrí lyrika, poé­zia – mimo jeho vlastných noriem a schém – k malým ostrovom. Ars Poetika je tiež jedným z nich.

[Ars Poetica 2007. ISBN 978-80-89283-05-7.]

Vyšlo v RAK-u.

Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Ars Poetica 2007. In RAK, roč. 14, 2009, č. 2, s. 53 - 54

http://jilekpise.kritiky.sk/2009/02/arspoetica2007.html