Aká je slovenská poézia, ponúka rozmanitosť, inšpiruje, prekvapuje? Ktoré témy rezonujú v poetickom svete dneška? Festival poézie Ars Poetica prináša v predvianočnom čase od 3. do 7. decembra ochutnávku slovenskej i zahraničnej kvalitnej tvorby a stane sa tak unikátnym stretnutím milovníkov hodnotného umenia. Viac nám o festivale prezradil básnik, prekladateľ, organizátor a vydavateľ Martin Solotruk.
Je možné pomenovať charakter a smerovanie súčasnej slovenskej poézie?
Slovenská poézia je, chvalabohu, rozmanitá a rôznorodá. No trúfnem si povedať, že aj kvalitatívne nevyrovnaná. Píše veľa ľudí, no len málo z nich ponúka čo len náznak tvorivosti či skutočnej originality. Nemožno ju teda hodnotiť ako celok, možno hodnotiť len úspešnosť či prínos jednotlivých autorov, zbierok, či dokonca len individuálnych básní. V dejinách poézie sme boli nejedenkrát svedkami toho, že jedna zbierka, či dokonca len báseň sa stala inšpiratívna a formotvorná viac, než desiatky a tisíce iných. Literárna kritika sa už niekoľko desaťročí snaží vyrovnať s odpoveďami na podobné otázky. Myslím si tiež, že nie je ani celkom možné jednoducho odpovedať, lebo veľmi závisí od nastavenia očakávaní odpovede. Od toho, ako definujeme poéziu a aké kritériá kvality chceme uplatniť. A tieto premenné môžu byť veľmi individuálne.
Čo znamená dobré poézia pre vás osobne?
Pre mňa platí najmä jedno kritérium: miera tvorivosti, invenčnosti a skutočnej originality daného textu či poetiky. A tá má samozrejme toľko podôb, koľko je skutočne originálnych autorov. Kdekoľvek. Rád uvažujem o poézii z medzinárodného hľadiska. Poézia je univerzálna disciplína. O čo viac sa slovenskej poézii budú otvárať horizonty svetovej, o to bohatšia a kvalitnejšia môže byť. A presne toto je jedným z najvýznamnejších cieľov festivalu Ars Poetica.
Festival prináša unikátny pohľad na súčasnú slovenskú i svetovú poéziu. Ktorí zahraniční hostia prisľúbili svoju účasť?
Aj v tomto, dvanástom, ročníku sa snažíme predstaviť slovenskému publiku celý rad autorských rukopisov, ale aj multimediálnych významových stratégií, ktoré nemajú na Slovensku veľmi obdobu. Medzi medzinárodne uznávané veličiny tohto ročníka bude určite patriť jeden zo zakladateľov new yorkskej školy a dlhoročný predseda americkej akadémie básnikov, avšak s celkom neakademickou, autentickou poetikou — Ron Padgett. Sme radi, že predstaviteľ moderných klasikov svetovej poézie sa predstaví po prvý raz na Slovensku.
Ktorí ďalší umelci sa festivalu zúčastnia?
Osobne teším na celý rad zaujímavých tvorivých osobností, a to z rôznych vekových skupín, celkovo takmer tridsať umelcov z viac než 12 krajín. Mimoriadnu pozornosť si zaslúžia traja nemeckí autori, ktorí sa predstavia už počas úvodného večera poézie 4. decembra: Simone Kornappel, Dagmara Kraus aj Dalibor Marković. Každý z nich je skutočným experimentátorom v pravom slova zmysle. Tvorba oboch poetiek nesmierne invenčne pracuje s jazykom, pričom vytvárajú unikátne napätie medzi hláskami, sugesciou kmeňov slov a procesuálne tvoreným významom. Takáto tvorba samozrejme kladie nesmierne nároky na preklad, no vytvára tak svojou náročnosťou a neobvyklým originálnym výrazom aj veľmi inšpiratívny impulz pre prekladateľské možnosti slovenčiny. Dalibor Marković je zasa jedným z najznámejších básnikov performerov v Nemecku. Jeho vystúpenie bude spojením rytmu slov a rytmu bubnov. Publikum sa na jeho show môže tešiť o to viac, že na Slovensku básnika performera takéhoto razenia proste nemáme.
Na festivale sa predstaví aj tvorba slovenských autorov.
Pôjde o popredných predstaviteľov troch generácií. Ján Buzássy, Karol Chmel a Jana Pácalová. Ján Buzássy je básnikom, ktorý patrí medzi základné piliere modernej slovenskej poézie. Jeho obraznosť, filozofický, a v neposlednom rade ľudský, rozmer, hlboká a súčasne stále mladistvá múdrosť a vitalita sú pre diváka vždy potešením a poučením. Príde i Karol Chmel, etablovaný autor strednej generácie, už desaťročia prichádza s originálnou poéziou, ktorá spája filozofiu, meditáciu, obrazotvornosť a humor. A do tretice Jana Pácalová, autorka dvoch zbierok poézie, kde prostým a súčasne reflexívnym jazykom odhaľuje intímny priestor životného sveta súčasnej mladej ženy, ktorej nejde o prázdne gestá, ale o porozumenie s najbližšími, o hľadanie autentického miesta v často krutej a chaotickej realite dneška.
Ars Poetica je multižánrovým podujatím. Aké formy spája?
Každoročne sa snažíme dať na festivalovom pódiu priestor aj slovenským umelcom, a to nie len básnikom, ale aj hudobným umelcom, či tanečníkom. Ars Poetica je multižánrovým podujatím, ktoré sa snaží o hľadanie spojení poetického kreatívneho princípu vo viacerých sférach umenia. Už v otvárací večer festivalu sa môžeme tešiť na multimediálne tanečné predstavenie Creation 2014, ktoré je magickým spojením súčasného tanca Jany Terekovej a Evy Lackovej, s pôvodnou hudbou a básnickými textami Michala Habaja.
Bude mať zastúpenie aj filmová či hudobná sekcia?
Martin Palúch, dramaturg filmovej časti festivalu, pripravil celý rad filmových lahôdok, ktoré sa bežne v kine vidieť nedajú, ale skutočných cinemafilov iste potešia. Je to napríklad rozsiahly výber experimentálnych filmov dvadsiateho storočia, cyklus Európa jedna báseň, či nový film Arnolda Kojnoka Lyrik, ktorý vznikol v koprodukcii s RTVS. Ale aj omnoho viac. Pokiaľ ide o koncerty, veľmi ma teší, že tento rok prijal ponuku a pripojil sa k tímu organizátorov Dušan Vančo. Vďaka jeho kurátorskému a produkčnému vkladu sa na festivale so svojimi unikátnymi projektmi predstavia megatalenty mladej slovenskej scény ako Genius Locci, či Lixx. Okrem nich sa osobne teším na koncert formácie Machine Mass, ktorá spája svetoznámeho bubeníka Tonyho Bianca a (inak aj básnika) Michela Delvilla.
Kde bude tohtoročný festival prebiehať?
Ars Poetica 2014 sa udeje od 3. do 7. decembra najmä v nultom priestore A4, na Karpatskej ulici 2. Tu sa uskutočnia hlavné večery poézie, koncerty a niekoľko filmových projekcií. Ťažiskovým priestorom filmovej sekcie festivalu bude priestor Foajé na Štefánikovej ulici 16. Projekt European Poetry Forum, kolokvium o súčasných formách Európskej poézie, sa uskutoční na Filozofickej fakulte UK. Detailný program festivalu nájdete na www.arspoetica.sk.
Z mnohých strán sa ozýva názor, že poézia je dnes na okraji záujmu. Vidíte možnosti, ako by sa poézia mohla väčšmi priblížiť súčasnému čitateľovi?
Podľa ohlasu a záujmu kultúrnej verejnosti, ktorej sa dosiaľ tešil festival Ars Poetica si trúfam povedať, že aj na Slovensku ľudia hľadajú poéziu, ktorá by bola blízka ich životnému svetu, ich skúsenosti. Avšak poézia sa dnes, viac než kedykoľvek predtým, nachádza v konkurencii obrovského množstva "kontentov". Skúsenosť je pod neustále sa valiacim vplyvom nesmierneho množstva udalostí, mediálnych a iných eventov, spoločenských a civilizačných fenoménov. To samozrejme mení aj čitateľské či recepčné očakávanie. Možno pozorovať aj isté generačné posuny vo vnímaní samotného pojmu poézia. Mladých čitateľov, a nie len ich, zdá sa, čoraz viac priťahuje prienik či symbióza poézie písanej ako text, s obrazom, zvukom, tancom, či inými umeleckými formami. Avšak kvalitnej tvorby, ktorá by obstála samostatne ako text a pritom ho invenčne rozvíjala ďalšími formami umenia, nie je veľa, ani v celej Európe. Preto ma veľmi teší, že na festivale sa, najmä v samostatnej sekcii, poézia a video, predstaví viacero zaujímavých interdisciplinárnych umelcov zo sveta. Spomeniem len surréalny až šamansky sugestívny zjav s čilským pasom žijúci v Paríži, Martin Bakero, či performatívne pásmo poézie v textoch a obrazoch popredného britského básnika, dizajnéra a fotografa, Marca Atkinsa, alebo duo mladých priekopníkov digitálnej poézie z Krakova.
Ars Poetica sa tento rok uskutoční v predvianočnom období. Máte pre čitateľov nejaký typ na knižný dar pod vianočný stromček?
Áno, mám tip, ale nebude to poézia. Je to krásna kniha filozofických textov a esejí Mareka Debnára Medzi myšlienkou a obrazom, ktorá vyšla vo vydavateľstve Ars Poetica pred menej ako rokom. Elegantným, prístupným a informatívnym štýlom okrem mnohých iných súvislostí otvára významové pole v Európskom myslení, ktoré je existenciálne naliehavé nie len pre poéziu, ale pre každého z nás. Kto je to ten, čo píše — kto je to ten, čo číta? A čo vzniká z ich vzťahu?
Rozhovor Diany Mašlejovej s riaditeľom festivalu ArsPoetica, Martinom Solotrukom
inBa, 12/2014 - 1/2015