Počas štyroch poetických večerov od 2. do 5. novembra sa na festivale Ars Poetica autorskými performance predstaví 30 etablovaných básnikov i mladých talentov zo 14 krajín sveta. Preklady ich textov zaznejú v podaní známych hercov Lucie Hurajovej a Ľuboša Kostelného. Autentickosť živých vystúpení festivalovým večerom poézie už tradične dodáva spontánnu atmosféru a otvorený kontakt medzi autormi a publikom. Každý z festivalových dní popri poézii ponúka špeciálne koncerty. Predstavia sa slovenskí hudobníci Ľubo Burgr, Zuzana Mojžišová, Petra Fornayová, Požoň sentimentál, ale aj hostia zo zahraničia Blaq Mummy a Ridine Ahmed.
Občianske združenie Ars Poetica, organizátor festivalu, sa rovnakou mierou snaží o prezentáciu slovenskej literatúry v zahraničí. Prelomovým úspechom v tomto úsilí je historicky prvé číslo britského časopisu tematicky venovaného slovenskej poézii. Prezentácia magazínu Poetry Wales a krst jeho slovenského čísla, ktoré britskej verejnosti predstaví tvorbu ôsmich súčasných slovenských básnikov, sa uskutoční počas otváracieho večera 2. novembra. V ten istý večer sa na festivalovom pódiu v A4 predstavia štyria britskí básnici: Brian McCabe, Rebecca O´Connor, Matthew Hollis a Robert Minhinnick.
Podobne ako v uplynulých dvoch ročníkoch aj tentokrát sa festival Ars Poetica snaží predstaviť čo najširšie spektrum slovenských autorov. Popri osobnostiach slovenskej poézie, ako sú Ján Buzássy a Peter Repka, či v maďarčine píšuci István Bettes, sa na festivale predstaví Jana Pácalová, nositeľka ceny Ivana Kraska, ale aj ďalší mladší autori Penelope Toomey a Róbert Gál. Súčasťou festivalového programu je aj prezentácia súborného diela člena legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci, Petra Repku.
Okrem poézie a koncertov festival ponúka i ďalší bohatý off program. Je to predovšetkým filmová prehliadka Ars Poetica, ktorá v kine Mladosť a v nultom priestore A4 od 6. do 12. novembra uvedie 20 celovečerných filmov, viaceré v slovenskej premiére. Súčasťou programu sú i tanečné predstavenia, či informačný workshop pre začínajúcich autorov. Počas celého trvania festivalu bude v priestoroch A4 prebiehať predaj kníh.
Knižným výstupom festivalu bude aj tento rok antológia, predstavujúca pravdepodobne najrozsiahlejší výber zo súčasnej európskej poézie v slovenskom preklade. Prekladateľsky sa na nej podieľali viaceré známe mená slovenského umeleckého prekladu ako napr. Miroslava Vallová, Zuzana Szatmáry, Máša Kusá, Marián Andričík, Katarína Laučíková, Peter Macsovszky, Martin Solotruk, Karol Chmel a iní.
A4
19h 00 – Réka Szabó: Clearing The Attic (HU)
Gyula Berger and Friends' Dance Theatre: Center of the Sound (HU)
Ákos Hargitai: Sentimental Memory Again (HU)
(súčasný tanec)
20h 30 – Večer poézie britských a írskych poetov
Brian McCabe (GB)
Rebecca O´Connor (IR)
Matthew Hollis (GB)
Robert Minhinnick (GB
Vizuálny performance Zdeno Hlinka
21h 30 – Krst „slovenského" čísla Poetry Wales
22h 00 – Recepcia pre zvaných hostí
A4
19h 00 – Večer poézie
Jana Pácalová (SK)
Tomasz Różycki (PL)
Tiziano Fratus (IT)
Wolfgang Kuhn (AT)
Mariangela Gualtieri (IT)
Gwendolyne Albert (USA)
Ján Buzássy (SK)
Artur Punte (LIT)
Sergej Timofejev (LIT)
Vizuálny performance Zdeno Hlinka
21h 00 – Koncert: Ľubomír Burgr/ SK
Petra Fornayová / SK
Ridine Ahmed / ČR
A4
19h 00 – Večer poézie
Jacek Dehnel (PL)
Róbert Gál (SK)
Uljana Wolf (DE)
Petr Hruška a Yvetta Ellerová (CZ)
István Vörös (HU)
Ivica Prtenjača (HR)
Dariusz Sosnicki (PL)
Yael Globerman (IZ)
Vizuálny performance Zdeno Hlinka
20h 30 – Prezentácia knihy Peter Repka: Súborné dielo
21h 00 – Koncert: Zuzana Mojžišová a Pacora trio (SK)
Blaq Mummy (CZ/USA/UA)
Domov spisovateľov Budmerice
11h 00 – Okrúhly stôl s európskymi vydavateľmi a redaktormi
A4
19h 00 – Večer poézie
Penelope Toomey (SK)
István Bettes (SK)
Ivan Žucha (SK)
Evan Rail (USA)
Petr Borkovec (CZ)
Agnieszka Kuciak (PL)
Alexander Gumz (DE)
Philippe Demeron (FR)
Philippe Dupont (FR)
Vizuálny performance Zdeno Hlinka
21h 00 – Požoň Sentimentál a Egon Bondy (SK)
Domov spisovateľov Budmerice
11h 00 – Okrúhly stôl so slovenskými vydavateľmi a redaktormi
 Brian McCabe (GB) sa narodil v malej baníckej komunite neďaleko Edinburgu. Vyštudoval filozofiu a anglickú literatúru, žije ako spisovateľ na voľnej nohe. Získal viaceré literárne štipendiá, vrátane miesta pridruženého spisovateľa na Univerzite v St. Andrews, štipendia pre škótsko-kanadskú akademickú výmenu. Za svoje knihy dostal niekoľko ocenení Škótskej rady pre umenie. V roku 2000 sa stal aj držiteľom Ceny Canongate. Vydal tri zbierky poézie: Spring's Witch (Jarná bosorka), One Atom to Another (Atóm k atómu) a Body Parts (Časti tela). Píše aj prózu, dosiaľ vydal dve zbierky poviedok: The Lipstick Circus (Cirkus Rúž, 1985, 1988, 1990) a In a Dark Room with a Stranger (S neznámym v tmavej komore, 1995) a román The Other McCoy (Ten druhý McCoy, 1990, 1991). Jeho posledná zbierka poviedok A Date With My Wife (Schôdzka s mojou ženou) vyšla v roku 2001 a v roku 2004 boli vydané jeho Selected Stories (Vybrané príbehy). |
 Rebecca O'Connor (I) pochádza z Írska. V roku 2003 získala Cenu Geoffreyho Dearmera ako básnický objav roka. Jej práce boli publikované v časopise Poetry Review, v denníku The Guardian a nedávno boli zaradené do zbierky Reactions 5. Svoj prvý román, He Is Mine and I Have No Other (Je môj a nikoho iného nemám), dokončila vďaka štipendiu Írskej rady pre umenie. V súčasnosti je ako spisovateľka štipendistkou Wordsworthovho trustu |
 Matthew Hollis (GB) pochádza z Norwichu (Anglicko). Jeho prvá štandardná básnická zbierka, Ground Water (Podzemná voda, 2004), sa dostala do zoznamu finalistov Whitbreadovej ceny za poéziu, Ceny Guardian za knižný debut a Forwardovej ceny za najlepší básnický knižný debut. Za svoje dielo The Boy on the Edge of Happiness (Chlapec na pokraji šťastia, 1996) získal v roku 1999 Cenu Erica Gregoryho. Hollis sa redakčne spolupodieľal na zbierkach 101 Poems Against War (101 básní proti vojne, 2003) a Strong Words: Modern Poets on Modern Poetry (Silné slová: Súčasní básnici o súčasnej poézii, 2000). V súčasnosti pracuje ako redaktor vo vydavateľstve Faber and Faber. Zároveň je aj pridruženým spisovateľom spoločnosti Wordsworth Trust. |
 Robert Minhinnick (GB) esejista a environmentálny aktivista, autor siedmich básnických zbierok a laureát viacerých prestížnych ocenení, vrátane Ceny Erica Gregoryho a ceny Cholomondeley. V rokoch 1999 a 2003 získal Minhinnick Forwardovu cenu za najlepšiu báseň. Je redaktorom časopisu Poetry Wales. Žije v Porthcawli na južnom pobreží Walesu. Pre jeho najnovšiu básnickú zbierku, After the Hurricane: New Poems (Po hurikáne: Nové básne, 2002), je charakteristický pohyb medzi veľmi rozdielnymi typmi krajiny, z Kanady a Ameriky cez Brazíliu do Iraku a späť do Walesu. Spomedzi jeho prozaických prác sú najznámejšie kniha Watching the Fire-Eater (Pri pohľade na hltača ohňa), za ktorú v r. 1993 získal cenu Kniha roka Waleskej rady pre umenie, The Green Agenda: Essays on the Environment of Wales (Zelená agenda: Eseje o životnom prostredí vo Walese, 1994) a Badlands (1996). Vo svojej najnovšej próze To Babel and Back (Do Babylonu a späť, 2005) cestuje naprieč našou 'rádioaktívnou planétou'. |
 Jana Pácalová (SK) sa narodila v Nitre, študovala na Trnavskej univerzite odbor slovenský jazyk a literatúra - etická výchova. Doktorandské štúdium absolvovala na Ústave slovenskej literatúry SAV, kde v súčasnosti pracuje ako vedecký pracovník. Špecializuje sa na problematiku rozprávok v romantizme. V roku 2003 vydala básnickú zbierku Citová výchova, ktorá bola ocenená prémiovou cenou Ivana Krasku za knižný debut. |
 Tomasz Różycki (PL) je poľský básnik a prekladateľ, žije v Opoli (Poľsko). Vydal štyri básnické zbierky: Vaterland (1997), Anima (1999), Chata umaita (2001) a Świat i antyświat (Svet a protisvet, 2003) a epickú báseň Twelve stations (Dvanásť staníc, 2004). Je držiteľom viacerých ocenení (Nagroda Kościelskich 2004), zúčastnil sa podujatia Literaturexpress Europa 2000 a ďalších medzinárodných básnických festivalov. Jeho básne boli preložené do nemčiny, francúzštiny, španielčiny, angličtiny, ruštiny a ukrajinčiny. Boli tiež zaradené do zbierok súčasnej poľskej poézie, ktoré vyšli v Bulharsku, Litve, Ukrajine a v Nemecku. |
 Tiziano Fratus (I) vydal tri zbierky poézie: Lumina (2003), l'Inquisizione (Inkvizícia, 2004), Il Molosso (Mopslík, 2005). Režíroval videobáseň Nell'uomo/Into the Man (Do vnútra človeka, 2004, dvojjazyčná), napísal a zrežíroval veršovaný monológ l'Autunno per Eleni (Jeseň pre Eleni, 2002). V roku 2004 zvíťazil na súťaži Bienále poézie v Alessandrii. Jeho poézia bola preložená do portugalčiny, francúzštiny, angličtiny, slovenčiny a japončiny. Fratus je aj kritikom modernej drámy. Redigoval dve monografie o súčasnom talianskom divadle, zúčastnil sa konferencií v rôznych krajinách Európy a v súčasnosti pracuje v Národnom centre pre súčasnú drámu Outis v Miláne. Býva v Turíne, kde pracuje na svojej novej básnickej zbierke, el boeche (Mouthes), plánovanej na rok 2006. |
 Wolfgang Kühn (A) pochádza z Badenu (Viedeň), žije v Langenlois aj vo Viedni. Študoval angličtinu a španielčinu. V roku 1991 začal kariéru úradníka, ktorú ukončil v roku 1995. V tom období sa stal spoluzakladateľom literárneho časopisu Dum - Das Ultimative Magazin. Vyskúšal viacero povolaní (novinár miestnych novín, čašník vo vinárni, turistický sprievodca, kurátor výstav atď.). V roku 1999 sa stal spoluzakladateľom kultúrneho festivalu Literatúra a víno a v roku 2000 spoluzakladateľom Nezávislého literárneho domu severovýchod, kde v súčasnosti aj pracuje. Je redaktorom antológií v edícií Aramo. Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch a antológiách. |
 Mariangela Gualtieri (I) pochádza z Ceseny (Taliansko). Vyštudovala architektúru na Univerzite IUAV v Benátkach. V roku1983 založila spolu s režisérom Cesarem Ronconim Divadlo Valdoca, v ktorom pôsobí ako dramaturgička. Valdoca je jednou z najvyznamnejších divadelných skupín v modernom talianskom divadle. Tvorba: Antenata (1992), Fuoco Centrale (1995), Nessuno ma tornano (1995), Sue Dimore (1996), Nei leoni e nei lupi (1997), Parsifal (2000), Chioma (2000), Fuoco centrale e altre poesie per il teatro (2003), Donna che non impara (2003). Na rok 2006 pripravuje zbierku svojich dosiaľ nepublikovaných básní. |
 Gwendolyn Hubka Albert (USA) pochádza z Oaklandu (USA) z rodiny s československými koreňmi. Počas štúdia lingvistiky na Kalifornskej univerzite v Berkeley začala študovať češtinu. Rok 1989 strávila v Prahe ako štipendistka Fulbrightovej nadácie a v novembri 1989 sa stala aktívnou účastníčkou zamatovej revolúcie ako členka prekladateľského tímu Václava Havla. Poéziu začala písať po návrate do Kalifornie v roku 1990. Tri roky nato spolu s Vincentom Farnsworthom, založili samizdatový časopis Jejune - America Eats Its Young. Od roku 1995 žije v Prahe, kde pracovala najskôr ako žurnalistka a riaditeľka pobočky Amerického inštitútu pre štúdium zahraničia. Po udalostiach 11.9.2001 sa rozhodla venovať výlučne práci v mimovládnom sektore, pričom sa viackrát zúčastnila na protestných akciách proti zahraničnej politike USA. Od júla 2004 je riaditeľkou českej Ligy pre ľudské práva. |
 Ján Buzássy (SK) študoval knihovníctvo a slovenčinu. Stal sa šéfredaktorom mesačníka Mladá tvorba, neskôr šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v 90-tych rokoch šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život. Debutoval zbierkou Hra s nožmi (1965), ktorá sa svojským spôsobom nazerania na svet a jeho zmysel dotýkala základných polôh ľudskej existencie, neskôr nachádzal východiská v odkaze antickej filozofie - zbierky Škola kynická (1966), Nausikaá (1970), Krása vedie kameň (1972). Neskoršie básnické knihy boli čiastočne determinované ľudovou slovesnosťou a folklórom. Návrat k poetickým postupom a princípom prvého obdobia básnickej tvorby signalizuje skladba Pláň, hory (1982), zbierka Zlatý rez a v 90-tych rokoch kniha Náprava vínom (1994), zbierky Dni (1995) a Svetlo vôd (1997). Venuje sa aj prekladom poézie z anglickej, ruskej a srbskej literatúry. Významné sú najmä jeho preklady T. S. Eliota a G. G. Byrona. |
 Artur Punte (LV) ruský básnik žijúci v Lotyšsku. Študoval na literárnom inštitúte Maxima Gorkého v Moskve. Je členom skupiny Orbita v Rige, združenia spisovateľov, umelcov a hudobníkov so zameraním na tvorbu a publikáciu multimediálnych prác kombinujúcich video, hudbu a poéziu. Punte je tiež jedným z organizátorov bienále Slovo v pohybe (2001, 2003), medzinárodného básnického videofestivalu, ako aj autorom niekoľkých videobásní. |
 Sergej Timofejev (LV) je lotyšský básnik ruského pôvodu, pochádza z Rigy. Vyštudoval literatúru, pracoval ako DJ v kluboch a rozhlasových staniciach, režíroval a uvádzal televíznu reláciu o kultúre. Pracuje ako prekladateľ, copywriter a novinár na voľnej nohe. Pôsobí v združení Orbita a spoluorganizuje bienále Word in Motion (Slovo v pohybe), medzinárodný festival poetických videofilmov. Timofejev je autorom štyroch básnických zbierok v ruštine: Pes a škorpión (1994), Pamäte dídžeja (1996), 96/97 (1998) a Hotovo (2004) a bilingválnej rusko-lotyšskej zbierky Takmer fotografie (2003). Jeho básne sa objavili v literárnych časopisoch v Lotyšsku, Rusku, Taliansku, Švédsku, Austrálii a USA, v antológiách ruskej poézie Deväť meraní, Vyslobodený Odyseus, aj v medzinárodných antológiach The Same Sky (Rovnaká obloha, 1993) a A Fine Line (Tenká čiara, 2004). |
 Jacek Dehnel (PL) rodák z poľského Gdaňska, v roku 2004 skončil štúdium na Kolégiu medzifakultných humanistických štúdií Fakulty poľského jazyka a literatúry Varšavskej univerzity. Píše básne aj prózu, prekladá poéziu (Larkin, Mandelštam) a venuje sa aj kresbe a maľbe. Je nositeľom viacerých literárnych ocenení. Publikoval v mnohých literárnych časopisoch, ako napr. Kwartalnik Artystyczny, Studium, Topos, Tytuł a Undergrunt a na internetovom literárnom portáli Nieszuflada. Vydal zbierku poviedok Kolekcia (1999) a dve básnické zbierky: Paralelné životy (2004) a Výprava na juh (2005). Jeho poetický debut bol knihou, o ktorej sa pochvalne vyjadril aj poľský nositeľ Nobelovej ceny, Czesław Miłosz. |
 Róbert Gál (SK), narodený v Bratislave, od roku 1991 žije v Prahe. Knižne vydal: Nihil sub sole novum (1995), Paradoxy a deštrukcie I a II (1997, 1998), Epigraffiti (2001), Znaky a príznaky (2003), Signs & Symptoms (2003) a Manipulzácie (2005). Je redaktorom časopisu Prague Literary Review. |
 Uljana Wolf (D) pochádza z Berlína, kde dodnes žije. Vyštudovala nemeckú literatúru, angličtinu a kulturológiu v Berlíne a Krakove. Jej básne boli publikované v Nemecku, Poľsku a Bielorusku v časopisoch ako Edit, Das Gedicht a Kursywa a v antológii Lyrik von Jetzt (Lyrika dneška, 2003). V roku 2003 získala Viedenskú cenu Werkstattpreis za poéziu a v roku 2004 strávila 3 mesiace v poľskom meste Krzyzowa ako štipendistka nadácie Mercator-Berghaus. Jej prvá básnická zbierka, kochanie ich habe brot gekauft, by sa mala objaviť tento rok. |
 Petr Hruška (CZ) je absolventom Filozofickej fakulty v Ostrave, kde aj žije. Pracuje v Ústave českej literatúry v Brne. Napísal zbierky básní Obývací nepokoje (1995), Měsíce (1998) a Vždycky se ty dveře zavíraly (2002). V poslednom období boli jeho básne preložené do francúzštiny, nemčiny, angličtiny, poľštiny a holandčiny. |
 István Vörös (H) bol redaktorom vydavateľstva JAK. Prednáša na Ústave českej filológie Katolíckej univerzity PPKE, kde vyučuje aj literárnu kompozíciu. Žije v Budapešti. Prekladá z češtiny. Je autorom 10 básnických zbierok, 3 zbierok poviedok a 3 kníh esejí. Jeho divadelné hry boli uvedené na javiskách Štúdia K. a Baltazárovho divadla v Maďarsku. Preklady jeho prác boli vydané v Čechách, Veľkej Británii, Írsku, Nemecku, Francúzsku, Slovensku, Slovinsku, Rumunsku, Poľsku, Bulharsku, Juhoslávii a Macedónsku. Jeho básne sa objavili v preklade v antológii Contemporary Hungarian Poetry (Súčasná maďarská poézia, 1997) a Budapester Szenen (1999). Jeho prvá kniha v nemčine, Die leere Grapefruit (Planý grep), bola vydaná vo Viedni v roku 2004. Za svoju tvorbu získal Vörös viaceré ocenenia doma i v zahraničí: v roku 1998 Ceny Milana Füsta a Tibora Déryho, 2000 cenu za víťazstvo v súťaži Crystal Vilenica v Slovinsku, 2003 Cenu Attilu Józsefa a Cenu Huberta Burdu v Heidelbergu a 2005 Cenu Premia Bohemica v Prahe. |
 Ivica Prtenjaća (HR) sa narodil v Rijeke. Vyštudoval chorvátsku literatúru. Jeho básne sa stali súčasťou niekoľkých antológií, kritických i výberov z dejín chorvátskej poézie. Boli preložené do angličtiny, nemčiny, taliančiny, francúzštiny, macedónčiny, slovinčiny, litovčiny, maďarčiny a bulharčiny. V roku 1998 vyhral cenu 25. stretnutia mladých básnikov v Záhrebe a jeho kniha Písanie oslobodzuje bola ohodnotená ako najlepšia básnická kniha roku 2000 v Sisaku. Inicioval literárny program Palachove čítania v Rijeke. Pracuje ako PR manažér. Publikoval: Písanie oslobodzuje (Pisanje oslobađa,1999), Yves (2001), Nikto nehovorí chorvátsky (Nitko ne govori hrvatski, 2002). Jeho nová básnická zbierka a prvý román sa pripravujú na publikovanie. |
 Dariusz Sośnicki (PL) pochádza z Kalisza (Poľsko). Vyštudoval filozofiu na Univerzite Adama Mickiewicza v Poznani. Bol spoluzakladateľom a členom redakcie literárneho dvojtýždenníka Nowy Nurt (1994-1996). V roku 2001 sa zúčastnil medzinárodného programu pre spisovateľov na University of Iowa (USA). Žije v Poznani, kde pracuje vo vydavateľstve učebníc. Vydal zbierky básní Marlewo (1994), Ikarus (1998), Mężczyzna w dominie (Človek v domine, 1999), Symetria (Symetria, 2002), Skandynawskie lato (Škandinávske leto, 2005) a iné. |
 Yael Globerman (IL) sa narodila v Tel Avive (Izrael). Vyštudovala filmovú vedu, je spoluautorkou niekoľkých scenárov, jednej divadelnej hry, románu Ako sa trasie strom (1996) a viacerých poviedok. Za svoj básnický debut, zbierku Alibi, bola odmenená Cenou za poéziu ACUM a Národným ocenením PAIS. Jej nová zbierka básní, Plavba po zatopenej krajine, by mala vyjsť vo februári 2006. Globerman je uznávanou prekladateľkou poézie z angličtiny. V súčasnosti dokončuje antológiu americkej konfesijnej poézie. Vydanie jej prekladu poézie Stephena Spendera je plánované na december 2005. Popritom už pracuje na veľkej zbierke básní W.H. Adena, ktorá by mala vyjsť v roku 2007. V súčasnosti vyučuje literárnu kompozíciu a pracuje pre vydavateľstvo Babel Publishing Inc. ako skautka, vyhľadávajúca knihy publikované v zahraničí. |
 Penelope Toomey (SK) sa narodila v Kežmarku, momentálne žije v Poprade. Vyštudovala angličtinu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na University of Brighton vo Veľkej Británii. Jej básne boli publikované v antológiách Nature's Echo (Ozveny prírody, 2001) a Under a Quicksilver Moon (Pod mesiacom z ortute, 2002), v časopise Absinthe - New European Writing, vydávaného v USA. Prvá básnická zbierka vyšla pod názvom From The Cave Of My Nick (Z jaskyne v mojej ryhe, 2003), druhú vydala spolu s Luciou Balagovou ako Obrazy/Básne, ktorými ktosi píše o mne. |
 István Bettes (SK) pochádza z Rimavskej Soboty. Vyštudoval archívnictvo na FiF UK v Bratislave. Pracoval ako učiteľ v rómskej osade, neskôr ako redaktor maďarskej redakcie Slovenského rozhlasu. Od roku 1983 pôsobí ako spisovateľ na voľnej nohe. Za svoju tvorbu získal niekoľko významných ocenení - Básnickú cenu I. Madácha (1991), prémiové ocenenie Slovenského literárneho fondu za poéziu pre mladých (1998) a Cenu I. Forbátha (2005). Vydal 12 básnických zbierok, väčšinou v maďarčine, spomedzi ktorých najznámejšie sú Ket bukfenc kozott (Medzi dvoma kotrmelcami, 1985), Szetcincalt enek idejen (V čase pretrhnutej piesne, 1990), Mit tudom én? (Čo ja viem?, 1995) a Lírai vészjel (Lyrické výstražné znamenia, 1999). Okrem toho boli jeho básne zaradené do viacerých antológií na Slovensku a v Maďarsku a odzneli v slovenskom a maďarskom rozhlase a v televízii. |
 Ivan Žucha (SK) je profesorom psychiatrie na LF UK v Bratislave. Popri odborných publikáciách zo psychiatrie, psychoterapie a klinickej psychofyziológie publikoval v literárnych časopisoch Romboid, Kultúrny život, v týždenníku Slovo a knižne: Zápisník psychiatra (2001), Zápisník II (2004) a Kompost (2004). S Ivanom Hulínom publikoval knihu Rozhovory (2005). Žije v Bratislave. |
 Evan Rail (USA) pochádza z Kalifornie (USA). Študoval francúzštinu a nemčinu na Kalifornskej univerzite a francúzsku literatúru na univerzitách Sorbonne Nouvelle a na Newyorskej univerzite. Jeho básne boli publikované vo viac než 30 časopisoch, vrátane Agni, Agenda, Metre, the New Republic, Poetry Review, Stand a v literárnej prílohe denníka Times. V máji 2005 ako účastník Sarajevských dní poézie čítal svoje básne v niekoľkých mestách Bosny a Hercegoviny. Žije v Prahe. |
 Petr Borkovec (CZ) vyštudoval český jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Bol redaktorom literárno-kultúrnej revue Souvislosti, potom nadácie Lidové noviny, viedol literárnu prílohu Lidových novín Umenie a kritika. V súčasnosti žije ako spisovateľ a prekladateľ poézie na voľnej nohe. Publikoval zbierky básní Prostírání do tichého (1990); Poustevna, věštírna, loutkárna (1991); Ochoz (1994); Mezi oknem, stolem a postelí (1996); Polní práce (1998) a Needle-Book (2003). V roku 2002 vydal voľný cyklus 12 básní pod názvom A.B.A.F. (Opus). Zbierky Polní práce, Needle-Book a dva výbery z jeho veršov boli preložené do nemčiny a vydané v Rakúsku. Vybrané básne zo zbierky Polní práce vyšli na CD v dvoch jazykových verziách. Výber z jeho veršov bol preložený aj do taliančiny. V roku 1994 získal za zbierku Ochoz Cenu Jiřího Ortena a za preklad zbierky Polní práce do nemčiny ceny Hubera Burdu a Norberta C. Kaisera za rok 2001. |
 Agnieszka Kuciak (PL) žije v poľskej Poznani, kde prednáša poľskú literatúru obdobia romantizmu a dielo Danteho. Stala sa známou vďaka svojim prekladom z taliančiny, hlavne vďaka novému prekladu Danteho Božskej komédie a Petrarkovej zbierky sonetov. V roku 2001 vydala prvú básnickú zbierku nazvanú Retardácia. Jej druhá zbierka Vzdialené krajiny s podtitulom Antológia neexistujúcich básnikov, je akousi literárnou hrou, v ktorej si autorka vymýšľa nielen básne, ale aj samotných básnikov, harmonický zbor hlasov a postáv s odlišným vnímaním skutočnosti. |
 Alexander Gumz (D) pochádza z Berlína. Vyštudoval nemeckú literatúru v kombinácii s filozofiou, pracoval ako redaktor, prekladateľ, moderátor a spevák. Býva v Berlíne, kde pôsobí ako člen redakčnej rady pre literatúru vo vydavateľstve KOOK a ako projektový asistent pre www.lyrikline.org, medzinárodný internetový portál pre súčasnú poéziu. V roku 2002 získal Viedenskú cenu Werkstattpreis za poéziu. Jeho básne naposledy vyšli v antológiách Lyrik von Jetzt (Lyrika dnešnej doby, 2003) a Das Klirren im Innern (Zvonenie vo vnútri, 2003) a v internetovom literárnom časopise intendenzen (10/2004). Na rok 2006 sa pripravuje vydanie jeho prvej samostatnej básnickej zbierky. |
 Philippe Démeron (F) žije v Paríži. Vyštudoval politické vedy a umelecké štúdiá na Ecole du Louvre , dnes pracuje na ministersvte životného prostredia, ktoré taktiež zastupuje v organizácii UNESCO. V roku 1996 založil spolu s Rogerom Lecompte poetický časopis Les Citadelles, v ktorom publikuje súčasných francúzskych básnikov, ako aj zahraničných autorov. Publikoval vo viacerých francúzskych (Arpa, Poésie oblique) a zahraničných časopisoch (Parnasszus, The Shop). Jeho tvorba, ako aj výber autorov do revue Les Citadelles, je eklektická, tak ako aj súčasná básnická doba (Jedného dňa sa z uniformity zrodila nuda…;L'ennui naquit un jour de l'uniformité…). |
 Philippe Dupont (F) sa narodil vo francúzskom meste Reims v okolí Champagne. Počas štúdia na gymnáziu sa aktívne zaoberal herectvom. Po dlhých vysokoškolských rokoch strávených štúdiom dejín a neskôr ekonómie, sa dnes venuje väčšinu svojho času písaniu, divadlu a maliarstvu. Je autorom divadelnej hry Carralova tabletka (La gélule de Carral) (2003), básnickej zbierky Domorodec: poezia & rock, (L'indigene: poésie & rock) spolu s parížskou hudobnou skupinou Baron Lunaire (2005), a tiež približne pätdesiatich obrazov (olejová maľba). |
Filmy
Záhrada pozemských rozkoší (Poľsko - 2003) Posledný rok života mladej ženy, ktorá sa ho rozhodne stráviť v Benátkach a zistiť čo po nej na tomto svete ostane. Claudine je kunsthistorička a zaoberá sa obrazmi Hieronyma Boscha, o päť rokov starší Chris je lodný inžinier. Obaja majú spoločnú vášeň pre odkrývanie komplikovaného a tajomného jazyka symbolov a výjavy z najznámejšieho Boschovho obrazu začnú premieňať na skutočnosť. Postmoderná, hlboká, no nepatetická úvaha o zmysle života, strachu zo smrti, bolesti a láske..
|
|
Ja milujem ty miluješ (ČSSR - 1980) Originálna poetická symbolika každodenného života v príbehu lásky a priateľstva medzi "obyčajnými" ľuďmi strednej generácie. Rozprávanie je ozvláštnené autorovým rukopisom a dokonalým vykresľovaním postáv, žijúcich svoje vzájomne prepletené životy. |
|
Deti storočia (Francúzsko - 1999) Film o vášnivej a deštruktívnej láske spisovateľky George Sandovej a básnika Alfreda de Museta. Stretnutie týchto dvoch známych a svojou generáciou ostro sledovaných postáv vyvolalo vo vtedajších kruhoch ostro sledovanú kauzu, ktorej protagonisti však pokračovali vo svojej nadčasovej tvorbe. |
|
Zdroj (USA - 1999) Azda najlepší film - strihový celovečerný dokument o beat generation. Film je výsledkom mravenčej práce autorov, ktorí zozbieraný materiál poskladali do formy autentickej výpovede o básnikoch, ich dobe, východiskách a filozofii, ktorí svojou tvorbou i životom ovplyvnili životy celej generácie nielen v USA. |
|
Praha očami (ČR - 1999) Praha milostná, Praha hektická, Praha dnešných dní, Praha poetická ... Štyri príbehy o Prahe očami režisérov rôznych národností v rôznom uhle pohľadu. O tom ako sa žije zamilovaným, nemilovaným i milovaným v súčasnej Prahe sa dozviete vo filmových poviedkach Riziko, Absolútna láska, Obrázky z výletu a Karty sú rozdané. |
|
Donau, Dunaj, Duna, Duna Dunarea (Rakúsko - 2003) Všetci sme z 90% voda. Koľko z toho sú slzy? A koľko Dunaj, ktorý tečie denne okolo nás? Moderná odysea skupiny rôznorodých postáv, ktorá sa plaví na jednej lodi. |
|
Pinéro (USA - 2003) Životný príbeh Portoričana Miguela Pińera - básnika, dramatika a herca na pozadí New Yorku 70.-tych rokov. Umenie, láska, horúca portorikánska krv a drogy, život na doraz. Miguel Piňero bol herec a spisovateľ, básnik veľkomesta, performer. Zomrel v necelých 42 rokoch života, ale ani jeho smrť mu nezabránila získať si srdce ľudí nielen doma, ale aj na celom svete. |
|
Tým pádom (ČSFR - 1979) Neprávom opomínaný film Karla Kovářa pripomínajúci gruzínske komédie. Sny a pády dedinského rojka menom Amadeus Macků, ktorý sa pokúša naplniť svoj - a nielen svoj - sen. Vzlietnuť s pomocou vlastnoručne urobených krídel a iných primitívnych nástrojov. Film je určitým vyrovnávaním sa s dnešným, silne zracionalizovaným spôsobom života. |
|
Sedela v sklenenom dome a hádzala si skalkami (Rakúsko - 1992) Aj v dnešnej Prahe sa dá nájsť tunel do Kafkovho sveta. Príbeh Jany Černej, dcéry Kafkovej lásky Mileny Jesenskej očami jej priateľky. Tá nás zavedie medzi básnikov, čudákov a filozofov, na strechy mesta, pod vltavské mosty a do kaviarní, kde popíjal, písala a milovala. Filmový príbeh svojím surrealistickým humorom navodzuje atmosféru života Jany Černej, jej neschopnosť podriaďovať sa pravidlám a okázalo si vymýšľať. Jednu z hlavných úloh vo filme stvárnil spisovateľ a filozof Egon Bondy. |
|
Poézia v pohybe (USA - 1982) Ďalší skvost o amerických básnikoch. Skutočná poézia v pohybe . Viac ako dvadsať amerických básnikov v akcii. John Cage, William Burroughs, Ed Sanders, Charles Bukowski, Allen Ginsberg vypovedajú o svojom živote a tvorbe, čo je v ich prípade vlastne jedno a to isté. |
|
Krajina s nábytkom (ČSFR - 1986) V poetickom príbehu rozpráva režisér o krivolakých cestách mladého konzervatoristu. V jednom zo svojich najlepších filmov sleduje Karel Smyczek neľahké sily sebarealizácie a zodpovednosti. |
|
Po stopách wampyrizmu (ČR - 2002) Mystický cestopis do krajiny medzi životom a smrťou, ktorým nás sprevádza spisovateľ a výtvarník Josef Váchal. Jeho kniha "Teória wampyrismu" je akousi mapou filmu, ktorí nás zavedie do útrob Slovenska, aby sme sa na vlastné oči presvedčili o existencii upírov, tak ako pred 200 rokmi francúzsky exaget Calmet. |
|
O dvadsiatejpiatej hodine (ČR - 2005) V roku 2005 uplynie 100 rokov od narodenia a 25 rokov od úmrtia básnika Vladimíra Holana. Film je dokumentom o živote tejto vzácnej postavy českej literatúry. |
|
Spiklenci slasti (ČR - 1996) Švankmajerovsky typická vizuálne bohatá snímka je čiernou groteskou životov šiestich hrdinov a ich bizarných úchyliek. |
|
Na hrane (Austrália - 1978) Dokument o najvýznamnejšej austrálskej poetke Judith Wright |
|
Prechádzka so slovami (Austrália - 2000) Dokument o Romaine Moreton - austrálskej poetke domorodého pôvodu, kde hrá hlavnú úlohu jej vzťah k buši a prírode |
|
Vnútri človeka (Taliansko - 2004) |
|
Boxer (Taliansko - 2004) |
|
Mladý David (Izrael - 2004) |
|
Dážď na bojisku (Izrael - 2004) |
|
Onegin (GB, USA - 1999) Moderná adaptácia Puškinovej klasiky o ľahkomyslenom Oneginovi a krásnej Tatiane. Onegin (Ralph Fiennes) trávi svoj život na večierkoch petrohradskej smotánky, kde sa zoznámi s Tatianou, ktorá mu vyzná lásku. Onegin ju chladne odmietne a odíde. Stretnú sa opäť až po rokoch a tentoraz je to Onegin, kto zahorí spaľujúcou láskou... |
|
Ružové sny (ČSSR - 1976) Filmová mozaika krehkej lásky medzi vidieckym poštárom Jakubom a mladou Rómkou Jolanou, ktorých vzťah naráža na nepochopenie a predsudky okolia. Do filmového rozprávania sú originálnym spôsobom zakomponované sny a ich význam v živote. Dušan Hanák bol za Ružové sny boli ocenený na mnohých festivaloch. |
|
Iris (GB, USA - 2001) Oskarom ocenený skutočný príbeh dramatickej celoživotnej lásky medzi spisovateľkou Iris Murdochovou a Johnom Bayelom, ktorý napísal scenár k filmu. Snímok získal taktiež Zlatý Glóbus pre Jima Braodbenta, cenu z Berlinale a rad ďalších ocenení. |
|
Hodiny (USA - 2002) Jeden deň v živote troch žien obývajúcich tri rôzne časopriestory. Deň keď Virginia Woolfová píše "Pani Dallowayovú", knihu, ktorá popisuje jeden deň... Jeden deň, ktorý ponúka meditáciu nad neistotami aj bolestnými víťazstvami modernej feminity, nad pochybnosťami žien ohľadne sebarealizácie v práci aj v súkromí, nad milostnými putami hlavnej hrdinky k mužom aj ženám. Nicole Kidmanová získala za svoj výkon Oscara i Zlatý Glóbus. |
|
Kráska dňa (Francúzsko - 1967) Mág Buňuel pospájal v sonde do podvedomia modernej ženy útržky snov, predstáv a reality a vytvoril tak výnimočnú surrealistickú víziu. |
Tanec
Love in bilingual motion (SK/UK) multimedia performance inspired by the poems of contemporary Slovak and British authors. The full lenght evening piece is actively created by the artists of different art fields: dance, poetry, video-design, music and fine arts. The basic part of the project is an active transaction between the artists of very different background - national, cultural, artistic. Love In Motion dance and poetry performance embodies the word via its permanent visual or audio presence in movement, with a great help of computer graphics, too. Love In Motion belongs to unique art events not only in Slovakia. choreografia: Matthew Hawkins (Veľká Británia) námet: Peter Šulej výber poézie: Martin Solotruk, Peter Šulej autori poézie: Owen Sheers, Fionna Sampson, Clare Pollard (Veľká Británia), Michal Habaj, Ivan Kolenič, Katarína Kucbelová, Martin Solotruk, Peter Šulej tanec: Libuša Bachratá, Renáta Bubniaková, Monika Caunerová, Daniel Raček, Peter Šavel, Anna Sedlačková hudba: Ľubomír Burgr kostýmy: Jana Sedlačková VJ: Ján Šicko svetelný dizajn: Peter Janků produkcia: Petra Fornayová asistent produkcie: Zuzana Dinková Asociácia súčasného tanca www.sucasnytanec.sk |
|
Réka Sabó: Clearing the attic (HU) "Pre mňa za mňa si zostaňte všetci doma, je mi to fuk. Ja nechcem byť milá. Nemám nič, ani len pekné slovo, aby som vás sem volala. Mám len v srdci veľkú túžbu zbaviť sa všetkého tohoto bordelu, všetkých tých stavebných panelov svojej zámerne zabednenej existencie. Hromadíme v sebe hory starého haraburdia a nosíme ich so sebou, stále viac unavení, tápajúc medzi troskami svojho života." |
|
Gyula Berger and friends´ dance theatre: Centre of the sound (HU) Predstavenie Gyulu Bergera a Tanečného divadla priateľov, mladá spoločnosť láka divákov do skrytých, vnútorných sfér. Pozornosť sa vzbudzuje pôsobením zvukov a pohybov, čas a ticho vedú k mihotavej prítomnosti. Miešaním hrubosti a jemnosti, striedaním svetla a tmy nachádzame spoločné centrum, ktoré všetci nosíme vo vnútri. Choreografia: Gyula Berger Tanec: Enikő Buday, Eszter Monojlovits, Zsuzsa Muraközy, György Vostenák Hudba: Zsolt Sőrés Kostýmy: Enikő Bodnár Projekt podporili: Ministerstvo kultúry MR, Budapeštiansky divadelný fond, Marland Ltd., www.tancelet.hu, www.szinhaz.hu, L1 Independent Dancers' Partnership |
|
Ákos Hargitai: Sentimental memory again (HU) Neo-postmoderná niekoľkominútová tanečná fantázia predvádzaná v mierne opotrebovaných červených teplákoch zanechaných Scottom Welsom a hemžiaca sa nahými hruďami. Ak sa na tanec pozreme z teoretického pohľadu, medzi mnohými vyvstáva jedna otázka: kam sa súčasný tanec uberá? Odpoveď je prostá: Neviem. Keď sa poobzeráme okolo, zdá sa jasné, že už bola použitá každá myšlienka. Máme poňattie o tom, kam sa uberal Americký postmodernizmus pred štyridistami rokmi? Aj tu je odpoveď jasná: o ich umení vieme všetko. Takže čo nám zostáva tu v Európe, či presnejšie vo východnej Európe? Áno, uhádli ste opäť ľahkú odpoveď. Všetko. |
Divadlo
Morča (predstavenie divadla Skrat SK) Sled smutno-smiešnych epizód o dvoch mužoch a dvoch ženách, ktorí sa pohybujú v začarovanom kruhu stereotypných vzťahov. Postavy sa snažia o zblíženie, a zároveň sa obávajú, že by k nemu snáď aj mohlo dôjsť. |
Koncerty
Ridine Ahmed (HU) Tkaní látek z vláken hlasů...? Pohled do přesýpajících se sklíček krasohledu...? Koncert pro jednu ženu a mnoho jejich hlasů - pomocí naživo tvořených a postupně na sebe vrstvených vokálů vznikají spirálovitě se rozvíjející skladby. Vystoupení bez instrumentálního doprovodu - jediným nástrojem večera bude lidský hlas. Ridina Ahmedová (1974) se několik let věnovala jazzu, podílela se na projektu Floex (hudba označovaná jako pomezí taneční hudby, vážné hudby a jazzu - CD Pocustone v r. 2001), vytvořila hudbu k několika divadelním představením, v posledních letech se věnuje autorské tvorbě a vystupuje sama. V listopadu 2003 uvedla premiéru sólového projektu Hlasokraj, za nějž získala ocenění Next wave 2004 v kategorii Objev roku. Zajímá se o možnosti ženského hlasu jako samostatného, nedoprovázeného nástroje. http://www.wesmir.cz/hlasem |
|
Požoň Sentimentál (SK) Požoň sentimentál reaguje na bežné pachtenie za svetovými trendmi a napodobňovanie veľkomestského štýlu zdôrazňovaním domácej malomestskej tradície. Na arogantne elitársky prístup klasickej Novej hudby, neočakávajúcej širšie publikum, odpovedá ústretovosťou voči prostým poslucháčom, ktorí si svoje obľúbené známe melódie môžu vypočuť aj v recyklovanej podobe. Namiesto nadľudskej virtuozite či konceptuálnemu diletantstvu ponúka zrejmú radosť z hry, z jednoduchého muzicírovania a namiesto programovému odmietania všetkého starého akceptáciu tzv. prekonaných štýlov minulých období a ich integráciu do vlastného prejavu. |
|
Blaq Mummy (CZ/USA/UA) Kapelu Blaq Mummy opisujú na portáli livejournal.com ako "egyptskú metalovú príšeru, ktorá máva trumpetou a thereminom". Blaq Mummy, známa aj ako pražská proto-postpunková skupina z planéty X, poháňaná všeobjímajúcou láskou a rozsiahlym ničením", je mnohonárodným združením muzikantov z USA, Ukrajiny a Čiech. Táto kapela, ktorá vyznáva poetickú prezentáciu surovej sily, začala svoju činnosť v predvečer Sviatku pozostalých v roku 1996. To je aj dôvod, prečo jej členovia vystupujú v rôznych maskách, aj keď sú to niekedy ich skutočné tváre. Prvé CD kapely nazvané Anonymný sarkofág vyšlo tento rok |
|
Ľubomír Burgr (SK) Ľubomír Burgr, hudobník, herec, člen hudobnej formácie Požoň sentimentál a zakladateľ legendárnej skupiny Ali Ibn Rašid hrá svoje nové skladby. |
|
Petra Fornayová (SK) Zhudobnené básne Petra Šuleja v podaní Petry Fornayovej |
|
Zuzana Mojžišová a Pacora Trio (SK) Zuzana Mojžišová začínala s hudbou v štýle world a etno už v roku 2000 v projekte JEJ DRUŽINA. Od začiatku bolo jej snahou pokúsiť sa posunúť slovenskú ľudovú hudbu do nových dimenzií vzhľadom na súčasné hudobné prostredie, v ktorom sa stierajú hranice rockovej, jazzovej či folkovej hudby. Počas päťročného pôsobenia na scéne world music spolupracovala s hudobníkmi z rozličných hudobných žánrov /R.Andris, M.Bartoň , A.Béreš, M.Béreš, J.Kružliak, I.Sabo, S.Palúch, J.Hittrich a ďalší/. Vo vydavateľstve Slovenského rozhlasu jej vyšli 3 CD nosiče /"JEJ DRUŽINA", "Zuzana Mojžišová a jej družina", "Zuzana Mojžišová"/. Tretí aktuálny album nahrala Zuzana s hviezdnym muzikantským obsadením /R.Andris, J.Burian, S.Palúch, O.Rózsa, A.Šeban, M.Valihora,../. Tento titul si vyslúžil maximálne ocenenia recenzentov, fanúšikov v rámci predajnosti a získal 4 nominácie a 2 ceny IFPI AUREL 2004. Na jar roku 2005 s touto all-stars zostavou úspešne absolvovala koncertné turné, ktoré vrcholilo vystúpením v Cargo klube v Londýne. Keďže sa však svet koncertovania nie vždy skladá len z "veľkých elektrifikovaných hraní" v poslednom období vzniká aj tzv. koncertná akustická zostava. Formácia Pacora Trio v zložení Stano Palúch - husle, Marcel Comendant - cimbal a Róbert Ragan - kontrabas doplnená o Zuzanin spev a Rasťove Andrisove "fúkacie ľudové nástroje" dokonale spĺňa požiadavky takejto akustickej ethno zostavy. Zuzanin projekt sa tak rozrástol o ďalšie skvelé muzikantské mená a tým aj možnosti koncertovania na pódiách ethno-world, rock, folk a jazz scény. Viac info na www.zuzanamojzisova.sk a www.pacoratrio.sk |
Ars Poetica
Korešpondenčná adresa:
Vlčie hrdlo 5, 82107, Bratislava
Sídlo:
Vlčkova 18, 811 04, Bratislava 1
E-mail:
info@arspoetica.sk
2021 Ars Poetica (Slovensko). Obsah podlieha autorskému právu.
