Medzinárodný festival poézie Ars Poetica 2007 Bratislava 26. - 30. septembra. Počas festivalových večerov sa divákom predstaví 21 básnikov z 15 krajín sveta (Ukrajina, USA, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Fínsko, Rusko, Bulharsko, Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko). Knižným výstupom festivalu bude aj tento rok antológia, predstavujúca pravdepodobne najrozsiahlejší výber zo súčasnej svetovej poézie v slovenčine. Prekladateľsky sa na nej podieľali viaceré známe mená slovenského umeleckého prekladu, ako aj mladší prekladatelia (Viera Prokešová, Mária Kusá, Miroslava Vallová, Marián Andričík, Zuzana Drábeková, Karol Chmel, Gabriela Magová, Mária Ferenčuhová, Katarína Laučíková, Taras Muraško, Martin Solotruk a iní).
Bratislava, 26.-30. septembra
A4 Námestie SNP, Nostalgia
Klub A4 Nultý priestor, Nám. SNP
17. 00 Filmy Šimijé; Monštrancia; Ábelov čierny pes / SVK
Divadelná sála A4 Nultý priestor, Nám. SNP
19. 00 Večer poézie: Monika Rinck /DE, Nóra Ružičková / SK, Galina Nikolova / BUL, Margret Kreidl /AT
Krst kníh: Piotr Sommer / PL & Ivan Štrpka / SK
21. 00 Koncert Vrbovskí víťazi / SVK
Nostalgia, Ul. Imricha Karvaša
18. 30 Film Sekerezáda / PL
20. 30 Film Ezop / ČSSR / BUL
Filozofická fakulta UK, Gondova 2, miestnosť G236
10. 00 Robert Pinsky: Okolnosti poézie, mimoriadna prednáška / USA
Klub A4 Nultý priestor, Nám. SNP
15. 00 Otvorené stretnutie so slovenskými vydavateľmi a redaktormi
17. 00 Film Niekoľko osôb, málo času / PL
Divadelná sála A4 Nultý priestor, Nám. SNP
19. 00 Večer poézie: Valerij Kupka / SK, Bohdan Trojak / CZ, Bohdana Matijaš / UA, Jonathan Morley / UK, Marcin Sendecki / PL, Irina Veleva / BUL
21. 00 Koncert Gologan / BUL
Nostalgia, Ul. Imricha Karvaša
18. 30 Film Lekce Faust / CZ / FR
20. 30 Film Nebo nad Berlínom / DE / FR
Klub A4 Nultý priestor, Nám. SNP
15. 00 Otvorená diskusia o súčasnom stave poézie
17. 00 Film Sklenené ústa / PL
Divadelná sála A4 Nultý priestor, Nám. SNP
19.00 Večer poézie: Marco Fazzini / IT, Viera Prokešová / SK, Tomasz Majeran / PL, Branislav Hochel / SK, André Chenet / F, Robert Pinsky /USA
21.00 Koncert Robotobibok /PL
Nostalgia, Ul. Imricha Karvaša
18. 30 Film Prosba / RU (Nostalgia, Ul. Imricha Karvaša)
20.30 Film Strom prianí / RU (Nostalgia, Ul. Imricha Karvaša)
Klub A4 Nultý priestor, Nám. SNP
15. 00 Workshop pre deti – Petra Fornayová, Marek Piaček a Monika Horná: Zelené prasiatko a ružová žabka / SK
17. 00 Film J. B. Kladivo & Julo Fujak: Fluff Modulation / SVK
Divadelná sála A4 Nultý priestor, Nám. SNP
19. 00 Večer poézie: Jouni Inkala / FIN, Primož Čučnik / SLO, Dante Marianacci / IT, József Ács / HU, Alexandra Petrova / RU, Leo Mellor / UK
21. 00 Koncert The Complainer / PL
Nostalgia, Ul. Imricha Karvaša
18. 30 Film Eden a potom / ČSSR / FR (Nostalgia, Ul. Imricha Karvaša)
20. 30 Film Edith Piaf / FR (Nostalgia, Ul. Imricha Karvaša)
18. 30 Film Starec s veľkými krídlami / CU / ESP / IT
20. 30 Film Cleo od 5 do 7 / FR
Mamapapa: Proroci písma / CZ (pred A4 Nultý priestor, Nám. SNP)
Večermi poézie sprevádza Martin Solotruk
Básne čítajú: Lucia Hurajová, Marek Majeský a Vladimír Kobielsky
VJ Zdeno Hlinka
 József Ács (H) sa narodil v Budapešti. V roku 1990 skončil štúdium fyziky. V rokoch 1995 – 2000 bol jedným z editorov Vadamosi Füzetek (Brožúrok Vadamos, literárnej edície pomenovanej po malej dedinke v západnom Maďarsku, kde sa stretávali básnici, prozaici a prekladatelia). Od roku 2003 je pravidelným prispievateľom literárno-ekologického periodika Liget. V roku 2005 získal cenu Nizzai Kavics a súkromnú literárnu cenu Jánosa Láckfiho. Medzi jeho diela patria Helyben vagyunk (Na pravom mieste, básne a fotografie, 1993), Világítóudvar (Vzdušný vrt, básne a fotografie, 2001), Orfeum az alvilágban (Orpheum v podsvetí, básne, eseje, dve jednoaktovky a fotografie, 2005). |
 Primož Čučnik (SLO) sa narodil v Ľubľane. Študoval filozofiu a sociológiu kultúry na Filozofickej fakulte v Ľubľane. Jeho prvá zbierka poézie Dve zimi (Dve zimy) získala Cenu za najlepší debut. Jeho neskoršie knihy sú Ritem v rôkah (Rytmus v rukách, 2002), Akordi (Akordy, 2004), Ode on Manhattan avenue (Óda na Mannhatana avenue, 2003), Nova okna (Nové okná, 2005), Sekira v medu (Sekera v mede, 2006) a Delo in dom (Dielo a dom, 2007). Výber z jeho básní Zapach herbaty (Vôňa čaju, 2002) vyšiel v Krakove, jeho texty sú súčasťou Fine Line Anthology. Prekladá najmä súčasnú poľskú a americkú poéziu. Venuje sa aj literárnej kritike, píše recenzie, pracuje ako redaktor časopisu Literatura a vedie malé vydavateľstvo Sherpa. Žije v Ľubľane. |
 Marco Fazzini (I) je básnik, prekladateľ a akademik. Básne publikoval v rôznych literárnych časopisoch a umelecky orientovaných vydavateľstvách. Medzi jeho básnické knihy patria: Nel vortice (Vo víre, 1999) a XX poesie (XX poézia, 2007). Pôsobil ako prekladateľ na univerzite St. Andrews, Columbia (Severná Karolína) a v Londýne. Zostavil a preložil výbery z tvorby mnohých známych básnikov, ako aj antológie škótskej a juhoafrickej poézie. Jeho najnovšie publikácie sú kniha o teórii a praxi prekladu Tradurre, paradiso dei poeti (Preklad, raj básnikov, 2005) a Alba Literaria: A History of Scottish Literature (Alba Literaria: Dejiny škótskej literatúry, 2005). Učí anglickú a postkoloniálnu literatúru na Univerzite Ca' Foscari a rediguje edíciu poézie Edizioni del Bradipo. |
 Braňo Hochel (SK) pôsobí od roku 1975 s prestávkami (Moskovská štátna univerzita, 1986, University of Pittsburgh, 1994-95) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2002 — 2006 bol 1. námestníkom primátora Bratislavy. Pracoval ako redaktor Proti prúdu, Revue svetovej literatúry, Kultúrneho života, SME Plus, od roku 2001 je šéfredaktorom Revue aktuálnej kultúry RAK. Napísal básnické zbierky Úryvky z kríža (1970), Predvčerom sme sa krásne milovali (1987), Vo štvrtok a iné predbežne (1992) a Poems — Gedichte — Poesie — Wiersze — Versek (1994), poviedky Gombíky (1997), divadelné, rozhlasové hry a televízne scenáre pre deti. Je autorom odborných prác Preklad ako komunikácia (1990) a Slovník slovenského slangu (1993). Prekladá z angličtiny. |
 André Chenet (F) sa narodil pri Paríži. Žije a pracuje v Antibes ako záhradný architekt. Od roku 2003 organizuje básnické stretnutia na juhu Francúzska (Nice, Menton, Antibes). V rokoch 2003 až 2005 vydával La Voix des Autres, časopis venovaný umeniu a poézii, ktorý predstavil stovky francúzskych autorov. V roku 2006 spustil Danger Poésie, „miesto pre poéziu, ktorá je zadarmo, vo svete, kde je všetko na predaj", internetový magazín a malú redakciu produkujúcu jedno tlačené číslo ročne. Jeho texty boli publikované v rozličných časopisoch. Dans le corps du po è me je poetická „no-show" jedného muža prezentovaná v divadlách, školách a na festivaloch. Jeho poslednou publikáciou je rovnomenná kniha Dans le corps du poéme (V tele básne, 2007) a čoskoro mu vyjde Les replis de l'écrit (Záhyby písania) a Zen et Haiku (Zen a haiku). |
 Jouni Inkala (FIN) žije v Helsinkách. Vydal sedem básnických zbierok a napísal množstvo esejí a článkov na rozličné fóra. Na jar 2007 vyšli jeho Vybrané básne 1992 – 2007. Jeho texty boli preložené do mnohých jazykov. V roku 1992 získal cenu J. H. Erkko za najlepší debut roka a v roku 2005 básnickú cenu Einari Vuorela. |
 Margret Kreidl (A) sa narodila v Salzburgu. Od roku 1989 pôsobí ako spisovateľka na voľnej nohe. Píše dramatické hry, poéziu i prózu. Získala množstvo štipendií a cien (napr. pobytové štipendiá Literarisches Colloquium, Berlín, 1991; Akademie Schloß Solitude, Stuttgart, 1994; Cenu Reinharda Priessnitza, Viedeň, 1994; Cenu mesta Graz, 1996; Cenu mesta Viedeň, 2000; Cena Siemensu Viedeň, 2001). V roku 2003 bola writer-in-residence na Allegheny College, Meadville v Pennsylvánii. Vydala knihy Ich bin eine Königin. Auftritte (Som kráľovná, 1996); In allen Einzelheiten. Katalog (So všetkými detailmi, Katalóg, 1998); Süße Büsche (Sladké krovie, 1999); Laute Paare. Szenen Bilder Listen (Hlučné páry, 2002); Mitten ins Herz (Do stredu srdca, 2005). Mnoho jej diel bolo inscenovaných (Berlín, Amsterdam, Graz, Viedeň, Linz) a preložených do slovinčiny, francúzštiny, atď. Žije vo Viedni. |
 Valerij Kupka (SK) sa narodil v Zelenom Háji na Ukrajine. V roku 1978 sa s rodičmi a bratom presťahoval na Slovensko. Študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. V súčasnosti pracuje ako docent na Katedre rusistiky a translatológie FF PU v Prešove, kde prednáša dejiny ruskej literatúry. Je autorom piatich kníh poézie: Nestálosť (1994), Skomorošina (1996; v ruštine), Mucha v uche (1997; v ruštine), Líza tichšia ako kláštor (2000) a Dom bez svitla (2004; v rusínčine). Prekladá z ruštiny a z ukrajinčiny. Preklady a umelecké, odborné a esejistické práce publikuje v literárnych a kultúrnych časopisoch, v rozhlase a televízii. Organizuje rôzne kultúrne podujatia (literárne salóny, výstavy). |
 Tomasz Majeran (PL) sa narodil sa vo Vroclavi v Poľsku. Študoval poľskú filológiu na Vroclavskej univerzite a filozofiu na Viedenskej univerzite. Pracuje v Poľskom vedeckom vydavateľstve PWN a píše recenzie pre niekoľko poľských časopisov a novín. Vydal zbierky poézie: Elegia na dwa głosy (Elégia pre dva hlasy, 1994), Ruchome święta (Pohyblivé sviatky, 2001), Koty. Podręcznik użytkownika (Mačky: Príručka užívateľa, 2002). Pracuje a žije vo Vroclavi. |
 Dante Marianacci (I) sa narodil v Ari v oblasti Chieti v Abruzzo v Taliansku. Pracoval ako vysokoškolský učiteľ a žurnalista a na začiatku 70-tych rokov vstúpil do diplomatických služieb. Prvú zbierku básní Ako čajka publikoval v roku 1970, nasledovali Cesta za Tiresiom (1975), Ostrovčeky na zemi (1977), Graffiti (1980), background: Masky a pevnosti (1985), Pražské správy (1990) a Návraty Odyssea, ktorá získala cenu Penne v roku 1997. Zbierka esejí Talianská kultúra na prahu 21. storočia vyšla v roku 1995. Pôsobí ako kultúrny atašé Veľvyslanectva Talianskej republiky v Budapešti. |
 Bohdana Matijaš (UA) je poetka, redaktorka vydavateľstva a časopisu Krytyka, je kyjevskou korešpondentkou Ukrajinského žurnálu v Prahe. Píše recenzie, pracuje na svojom doktoráte z literárnej teórie na univerzite v Kyjeve. Jej básnická kniha Nevyvolané fotky získala 2. cenu súťaže vydavateľstva Smoloskyp (2004). V roku 2007 jej vyšla kniha Rozhovory s Bohom (2007). |
 Leo Mellor (GB) pôsobí na New Hall, University of Cambridge a na Newton Trust. Narodil sa v Brightone, študoval na King's College, Cambridge. Potom pracoval a študoval v Sappore (severné Japonsko), Berlíne a v oblasti stredého Walesu. Teraz učí a píše o súčasnej poézii, modernizme a literatúre 2. sv. vojny. Jeho poézia, spolu s textami Sophie Levy, vyšla ako Marsh Fear / Fen Tiger (Bažina strachu / Tiger močiara, 2002). Mellorove zošity básní sú Things Settle (Usádzanie vecí), Ground Detail (Detail na zemi; spolu s Alistair Noon) a maps to sound (mapy k zvuku). V roku 2006 získal cenu za poéziu Harper-Wood a strávil mesiac cestovaním za welšsky hovoriacimi komunitami v Patagónii, v južnej Amerike. |
 Jonathan Morley (GB) je redaktorom edície Karibskí básnici vydavateľstva Macmillan a v súčasnosti dokončuje svoj doktorát o vplyve T. S. Eliota na karibskú literatúru na University of Warwick. Prispieva svojimi esejami do Oxfordského sprievodcu čiernou britskou históriou a jeho výskum obchodu s otrokmi uverejnilo BBC. Nedávno vyhral Eric Gregory Award o najlepšieho britského básnika pod tridsať. Jeho poézia sa objavila v publikáciách The Allotment: new lyric poetry (Parcela: nová lyrická poézia, 2006) a v Heaventree New Poets (Noví básnici Heaventree). Jeho najnovšou knihou je Charrua and Beyond: poems from Mozambique (Charrua a za ňou: básne z Mozambiku), preložená v spolupráci s portugalskými odborníkmi na University of Birmingham. |
 Galina Nikolova (BG) sa narodila v Terveli, v Bulharsku. V roku 2001 získala titul magistry v odbore kulturológia. Prvé básne publikovala ako 15-ročná. Odvtedy sú jej texty často publikované v bulharských časopisoch a antológiách. Vydala dve zbierky poézie: Prvá z nich, Passing away (Umieranie) vyšla ako víťaz súťaže organizovanej Spoločnosťou slobodných básnikov v roku 2000. Táto kniha taktiež vyhrala cenu divákov na XXVI. Národnej konferencii spisovateľov — študentov. Jej druhá kniha je Alongside (Pozdĺž, 2004). Galina získala ceny na Plovdivskej básnickej akadémii, v rámci národnej súťaže mladej poézie Veselin Hanchev, atď. Už šesť rokov po sebe sú jej básne publikované v bulharskej antológii Lyrický festival poézie. V roku 2005 sa jej texty stali súčasťou nemeckého katalógu bulharskej kultúry Donumenta 2005 . Jej poézia bola preložená do maďarčiny a nemčiny. |
 Alexandra Petrova (RUS) sa narodila v Leningrade, študovala v Tartu, emigrovala do Jeruzalema a od roku 1998 žije v Ríme. Dostala sa do finále ceny Andreja Belija (1999). Jej dve zbierky ruskej poézie sú Liniia otryva (Bod objektivity, 1994) a Vid na zhiteľstvo (Licencia na život, 1999). Tretia zbierka čoskoro vyjde v Moskve. Vydala aj filozofickú operetu Pastukha Dolli (Pastierka Dolly), filozofickú hru v desiatich dejstvách, rozprávku o klonovaní v pastorálnom prevedení. Jej texty vychádzajú v mnohých ruských periodikách, boli preložené do niekoľkých jazykov, a to taliančiny, hebrejčiny a angličtiny. Publikovala v mnohých antológiách a zúčastnila sa niekoľkých medzinárodných literárnych festivalov. |
 Robert Pinsky (USA) je americký básnik, esejista a prekladateľ, Poet Laureate Spojených štátov s bezprecedentným funkčným obdobím troch rokov (1997 — 2000). Pinsky je autorom devätnástich kníh, väčšinou zbierok poézie. Jednou z jeho mimoriadne uznávaných a najpredávanejších kníh je preklad The Inferno (Peklo) od Danteho a tri antológie založené na projekte Favorite Poem. Jeho prednášky z Princeton University boli publikované pod názvom: Democracy, Culture and the Voice of Poetry (Demokracia, kultúra a hlas poézie). Pravidelne prispieva do televíznej relácie NewsHour s Jimom Lehrerom a píše stĺpček Poet's Choise pre noviny Washington Post Book World. Získal mnoho ocenení, je členom American Academy of Arts and Letters. Vďaka hosťovaniu v animovanom sitcome The Simpsons a komédii The Colbert Report sa stal postavou popkultúry. |
 Viera Prokešová (SK) sa narodila v Bratislave. Študovala slovenčinu a bulharčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ročnom pôsobení ako lektorka dramaturgie v Bábkovom divadle v Nitre (1981 — 1982) pracovala ako redaktorka vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave. Okrem editorskej práce sa venuje prekladu, prebásňovaniu veršov, od roku 1996 bola každoročne členkou odbornej poroty literárnej súťaže o najlepšiu poviedku daného roka. Od roku 2000 je zamestnaná v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Žije v Bratislave. Vydala zbierky básní Cudzia (1984), Slnečnica (1988), Retiazka (1992), Pleť (1998), Ihla (2005). Je autorkou textov k muzikálu Mária Stuartová (1995). |
 Monika Rinck (D) sa narodila v Zweibrückene. Študovala religionistiku, históriu a literárnu komparatistiku v Bochume, Berlíne a Yale. Vydala knihy: Verzückte Distanzen (Uchvátené odstupy, 2004), background: Fumbling with Matches. Herumfingern an Gleichgesinnten (Zápolenie so zápalkami. Pohrávanie sa s rovnako zmýšľajúcimi, 2005), Ah, das Love-Ding (Ach, tá lásky-vec; eseje, 2006), Zum Fernbleiben der Umarmung (K nedostaveniu sa objatia; 2007). Publikuje v časopisoch, antológiách a internetových magazínoch. Autorsky sa spolupodieľa na predstaveniach Edit Kaldor a skupiny My Socalled Team (Môj takzvaný tím). Je autorkou scenára k projektu Le PingPong d'Amour (Ping-pong lásky). Prekladá z angličtiny a maďarčiny (v spolupráci s Orsolyou Kalasz). Žije v Berlíne. |
 Marcin Sendecki (PL) sa narodil v Gdańsku. V Poľsku vydal päť básnických zbierok a dve v zahraničí (V Nemecku a Portugalsku). Jeho básne boli taktiež preložené do niekoľkých ďalších jazykov, ako angličtina, francúzština, čeština, dánčina, švédština, kórejčina, vietnamčina, bulharčina, atď. Bol hosťom viacerých literárnych festivalov a programov pre spisovateľov, napr. festival vo Vilenici, v Rotterdame, medzinárodný program pre spisovateľov na University of Iowa či prekladateľský program v Casa Mateus, v Portugalsku. Žije vo Varšave a pracuje ako kultúrny redaktor týždenníka Przekrój. |
 Piotr Sommer (PL) pochádza z Walbrzychu, formatívne obdobie prežil v Otwocku pri Varšave. Vyštudoval anglistiku na Varšavskej univerzite, prednášal na niekoľkých amerických univerzitách, na Warwick University vo Veľkej Británii a v súčasnosti je šéfredaktorom Literatury na Świecie, poľského mesačníka venovaného prekladom zo zahraničných literatúr. Doteraz uverejnil osem básnických zbierok, o. i.: Czynnik lyriczny (Lyrický činiteľ, 1986, 1988), Nowe stosunki wyrazów (Nové okolnosti vyjadrovania, 1997) a Piosenka pasterska (Pastierska pesnička, 1999). Publikoval aj dva zväzky literárnych čŕt: Smak detalu (Chuť detailu, 1995) a Po stykach (Po švíkoch, 2005) a množstvo prekladov anglofónnych básnikov (Frank O'Hara, Charles Reznikoff, John Ashbery, Seamus Heaney, Ciaran Carson a i.). |
 Bohdan Trojak (CZ) sa narodil v sliezskom Těšíně. V beskydskej obci Vendryni, kde žil do svojich 18-tich rokov, založil a niekoľko rokov viedol poetický magazín Weles, ktorý vychádza dodnes. Píše poéziu, prózu, prekladá hlavne z poľštiny. V roku 1998 získal cenu Jiřího Ortena a 1999 bol šéfredaktorom brnenského časopisu Neon. V roku 2005 mu bola udelená cena Magnesia Litera za najlepšiu českú básnickú zbierku. Vydal básnické zbierky Kuním štetcem (1996), Pan Twardowski (1998), Jezernice (2001), Strýc Kalich se žení (2004), súborné vydanie básní Kumštkabinet (2005) a prózu Brněnské metro (2007). V súčasnosti sa venuje hlavne vínu a vinárstvu, so svojou ženou a dvomi deťmi žije v Bořeticiach na južnej Morave |
 Irina Veleva (BG) sa narodila v Berlíne. V roku 1991 ukončila nemeckú strednú školu v Sofii. Neskôr, v roku 1999, si vzdelanie doplnila o nemecké štúdiá na sofijskej univerzite Sv. Klimenta Ohridského. Začala učiť nemčinu a zároveň prekladať poéziu a prózu. Je autorkou troch básnických zbierok: Apokalypsa (1992), Auto-nekrológ (1997) a Stretnutia a rozlúčky (2004). Všetky mali pochvalné ohlasy. Irinine texty boli publikované v mnohých časopisoch a novinách, rovnako ako aj jej preklady z nemčiny. |
FilmyFilmové pásmo Mariany Čengel-Solčanskej
Šimijé Legendami opradený film, ktorý získal cenu poroty Azyl 2006 a internetom obletel Slovensko, parafrázuje slovenskú rapovú kultúru. Uvidíte vynikajúci Csongora Kassaia a nekonečný prúd vulgarizmov.
Monstrance Dobovo ladený film o sile dogmy. Zlodej ukradne moštranciu, predmet, ktorý je relikviou rímsko-katolíckej cirkvi. Nevie ju však predať, pretože je to symbol, ktorý so sebou nesie rešpekt a strach. Po dlhom prenasledovaní nachádza útočisko v ženskom kláštore a po odhalení jeho prehrešku sa stáva obeťou dogmy, ktorá je silnejšia ako zľutovanie a súcit.
Abel's black dog Ábel chce mať od všetkých svätý pokoj. Oklame celú dedinu, že si zaobstaral veľkého čierneho psa. Kupuje imaginárnemu zvieraťu granule a v noci namiesto neho zavíja. Jedného dňa však pes napadne človeka... |
|
Nebo nad Berlínom réžia: Wim Wenders, Nemecko / Francúzsko, 1987, far., 116 min. Jeden z najpôsobivejších filmov svetovej kinematografie 80-tych rokov. Režisér Wim Wenders zasadil dej svojho najznámejšieho a najúspešnejšieho diela do rozdeleného Berlína, ktorého oddelené časti spájalo pod zemou metro a nad ňou nebo. Osou originálnej filmovej eseje je príbeh dvoch novodobých anjelov. Jeden z nich, Damiel, sa vzdá večnosti kvôli cirkusovej trapézistke Marion a stáva sa človekom. Wendersovi a Handkeho anjeli však celkom nezodpovedajú zaužívaným predstavám o týchto bytostiach. Ich obľúbeným miestom je berlínska knižnica, kde sa koncentrujú ľudstvom vytvorené duchovné hodnoty. Film získal Cenu za réžiu na MFF v Cannes v roku 1987. |
|
Cléo od piatej do siedmej Cléo de 5 à 7 Jeden z najvýznamnejších filmov francúzskej novej vlny. Režisérke Agnès Vardovej sa podarilo takmer dokumentárnym spôsobom zachytiť deväťdesiat minút zo života slávnej speváčky, ktorá čaká na výsledok lekárskeho vyšetrenia. Snímka je strhujúcou filmovou reportážou o premene duševného stavu od zúfalstva k nádeji, ale aj originálnym dokumentom o Paríži na začiatku 60-tych rokov. Film získal Cenu francúzskych filmových kritikov za najlepší film a v epizódnej úlohe sa objaví aj Jean-Luc Godard. |
|
Edith Piaf réžia: Olivier Dahan, Francúzsko, 2007, far., 140 min Bola jednou z najvýraznejších osobností šansónu. Postavou drobná, 147 cm vysoká speváčka, podľa čoho dostala aj meno Vrabčiak (Piaf). Počas svojej kariéry dokázala, že je veľká hlasom a hereckým umením. Po nečakanej smrti milenca sa snažila utopiť žiaľ v alkohole a drogách, až napokon v roku 1963 umrela na rakovinu. Po jej smrti bola vydaná séria 14 platní, jej piesne ovplyvnili mnohých šansoniérov a dodnes tvoria základ šansónového repertoáru. Film otváral tohtoročné Berlinale, kde zožal obrovské ovácie publika. |
|
Ján Boleslav Kladivo + Julo Fujak: Fluff Modulation 2006 Fluff modulation – modulácia páperím, rozpráva štyri príbehy o nie celkom istej skutočnosti. O hraniciach medzi svetmi a vnímaním. Fluff modulation uvažuje nad tým, čo vlastne môžeme a čo nemôžeme zachytiť, a o čom si môžeme vytvárať len domnienky. Celým príbehom sa vznáša predtucha konca „pekných" dní, konca katatonicky umŕtvujúcej prosperity. Duše sa usádzajú na strechách, už nechcú obývať ľudské telá, ale stále ich tento náš boj, nejakým spôsobom neprestáva zaujímať. Tak ako existuje fuzzy semiotics, dá sa azda bez obáv hovoriť aj o semióze fluff modulovania – teda o významotvorbe (c)hmýrenia toho, čo je pre väčšinu ľudí nehodné povšimnutia. Fluff modulation sa možno snaží o neslovnú artikuláciu dotyku s tým, čo je „medzi", medzi zjavným a nezjavným. Na tomto projekte, ktorý bol primárne Kladivovou iniciatívou, som sa podieľal veľmi rád: kvôli príležitosti viesť nepredvídateľne sa odvíjajúci dialóg s ním ako aj s tým, čo sa odvíja na plátne – bez potreby hlucho poetizovať to, čo je zdanlivo čiže znepokojivo a podiv(uhod)ne banálne. |
|
Prosba Molba, réžia Tengiz Abuladze, Rusko, 1969, čb, 72 min Majstrovská alegória o boji dobra a zla o ľudskú dušu. Ušľachtilý, vypätý pátos diela vyplynul z obrazotvornosti kaukazského folklóru, z filozofického presvedčenia básnika Važu Pšavela (inšpirovaného jeho životom medzi horalmi), z mohutnej hudobnej zložky a najmä z majestátnej vizuálnej kompozície, doplnenej básnickým textom a úspornými dialógmi. Formálne ohromujúce dielo – ohúri vás graficko-fotografická nezvyčajnosť obrazu (v niektorých scénach sú figúry akoby vykrajované svetlom z tmy), rytmus odvodený z poézie, očarujúca obrazová kompozícia asketicky drsnej prírody, strohá architektúra kamenných horských sídlisk a pevností, ale aj symbolizmus pohybov a gest. |
|
Sklenené ústa Szklane usta, réžia: Lech Majewski, Poľsko, 2006, 115 min. (v pôvodnom znení so simultánnym prekladom) Hrdinom filmu je mladý básnik, ktorý sa lieči v psychiatrickej liečebni. Spoznávame ho prostredníctvom jeho snov, obsesií, snívania a pocitov strachu. Obrazy ponorené do nemocničnej reality, deformované zážitky z minulosti, sú predmetom analýzy jeho zložitej psychiky. Majewski sa snaží diváka presvedčiť, že imaginárny svet je oveľa bohatší ako svet tzv. reality. Je možné bez pohnutia z miesta intenzívne prežívať život? Simultánne premietanie obrazov a udalostí poukazuje na nové rozmery filmového rozprávania. Divák objavuje rôzne verzie udalosti a motívov, podobne ako hrdina v Borgesovej Záhrade s rozchádzajúcimi sa cestami. |
|
Strom prianí Drevo želanija, réžia: Tengiz Abuladze, Rusko, 1976, far., 101 min. Poetický film o ľuďoch posadnutých túžbou vykresľuje atmosféru gruzínskej dediny na začiatku minulého storočia s osobitým výtvarným videním a umeleckým temperamentom. Dejovou svorkou je folklórny motív tragickej lásky. Dedinský život sa sústreďuje okolo prameňa pod veľkým „horiacim stromom", rodiacim granátové jablká. Štylizované a symbolické zábery sa striedajú s konkrétnymi a realistickými ľudskými charaktermi a situáciami. Od úvodného záberu bieleho koňa na zelenej lúke s červenými makmi budete vnímame úžasnú komunikáciu farieb. Zrazu sa vám posolstvo o nádeji človeka na zmysluplný vo svete krásy a uskutočnených zázrakov bude zdať možné. |
|
Eden a potom L´Eden et aprés, réžia: Alain Robbe-Grillet, Slovensko / Francúzsko, 1970, far., 93 min Film jedného z autorov francúzskeho „nového románu" A. Robbe-Grilleta. Aj keď nie ste fanúšikom experimentov, tento obrazový koncert založený na pohyboch minisukne sa vám naozaj oplatí vidieť. Autor cielene spochybňuje princípy logiky, rozumového poznávania, filmového príbehu i drámy. Eden je predstieraný ľudský život, balansuje medzi hrou na city, vzťahy, lásku, odmietnutie, strach. Ale je tu aj svet skutočnej halucinácie, vízie, psychedelickej skúsenosti, ktorý je paralelou nášho sveta. Výrazne metaforický film s kriminálnou zápletkou je ukážkovým prienikom do Robbe-Grilletovho originálneho vizuálneho časopriestoru. |
|
Ezop Ezop, réžia: Rangel Valčanov, Česko / Bulharsko, 1969, far., 93 min. Film o živote veľkého gréckeho filozofa a bájkara Ezopa, bývalého otroka, ktorý získa slobodu vďaka svojmu intelektu. Musí však umrieť, pretože súdobá spoločnosť sa nezaujíma o ľudí ako on. Film čakal na uvedenie v našich kinách v trezore až 22 rokov. Okolo mýtickej osobnosti gréckeho bájkára (6. stor. pred n. l.) rozohrali autori svojskú interpretáciu histórie. Inšpiratívne pôsobí nekonvenčná forma – striedanie časových a významových rovín, komentovanie chórom, štylizované kostýmy a dekorácie, prelínanie rozličných žánrových a štýlových polôh. Česká herecká elita dodala filmu kultivovanosť, ktorá kontrastuje s prejavom komparzu, zloženého z balkánskych cigánov. |
|
Lekce Faust Lekce Faust, réžia: Jan Švankmajer, Česko / Francúzsko, 1994, far., 89 min Mnohovrstvový, osobitý a úchvatne imaginatívny pohľad na faustovský mýtus. Leitmotívom filmu je pokušenie, manipulácia, nemožnosť utiecť pred úzkosťami a podliehanie zlu, ktoré sa nenápadne prediera do každodenného života. Svojou typickou metódou kombinácie živej hereckej akcie s animáciou rozvíja Švankmajer etudu na tému faustovstva, pričom využíva širokú škálu podôb tohoto mýtu, od bábkových hier až po klasické Goetheho dielo. Priestorové koláže umocnené pohybom filmového média sa snažia dostať za racionálny horizont moderného človeka. Autor sa pokúša zhmotniť predvedomé obrazy a jeho imaginácia rozmetáva pôvodné námety, inšpirované púťovým príbehom, rozprávkou či mýtom, a nasvecuje ich v nelogických súvislostiach a významoch. |
|
Niekoľko osôb, málo času Parę osób, mały czas, réžia: Andrzej Barański, Poľsko, 2005, far., 104 min. (v pôvodnom znení so simultánnym prekladom) Jadwiga Stańczaková je nevidiaca. Býva s otcom, ktorého prehnaná starostlivosť spôsobila, že je nesamostatnou osobou. Priateľstvo s básnikom Mironom Białoszewskim, excentrickým človekom a originálnym prozaikom, úplne zmení jej život. Mironova bezradnosť v každodenných záležitostiach ju aktivizuje a učí samostatnosti. V úlohe tajomníčky nahráva na magnetofón ním diktované texty a prepisuje ich na stroji. Básnik jej za to radí a opravuje denník. |
|
Sekerezáda Siekierezada, réžia Witold Leszcynski, Poľsko, 1985, far., 78 min Poetický film so zimnou atmosférou lesnej samoty inšpirovaný dielom Edwarda Stachuru, básnika, prozaika a nepokojného tuláka, ktorý ukončil svoj intenzívny život samovraždou. Poetický svet je plný lyrických vzruchov (radosť z východu slnka či pohára vodky v pravú chvíľu). Film priťahuje dejovo lapidárnou štúdiou samoty muža „odnikiaľ", ktorý prichádza medzi lesných robotníkov, aby sa naposledy pokúsil primknúť k ľudskému spoločenstvu a aby nakoniec na koľajniciach vyčkal na svoju smrť (podobne ako Stachura v roku 1979). |
|
Starec s veľkými krídlami Un seňor muy viejo con unas alas enormes, réžia: Fernando Birri, Kuba / Španielsko / Taliansko, 1988, far., 77 min. Podobenstvo s magickou atmosférou Gabriela G. G. Marquéza. Po cyklóne sa v rybárskej dedine objaví čudný „anjel" a stane sa atrakciou, modlou i príležitosťou k obohateniu. Po čase na pozornosť obráti na ženu-pavúka, hlavnú atrakciu kočovného lunaparku. Výborne komponovaná zvuková stopa je preplnená rytmami, krikom a vreskom, spája viacero zvukových plánov. Oddáte sa južanským karnevalovým pohybovým orgiám – happeningu zvukov, farieb, rytmov a svetiel a zažijete hedonistickú uvoľnenosť ľudovej slávnosti. |
EventyMamapapa: Proroci písma Mamapapa / CZ je nezávislá umelecká iniciatíva. Orientuje sa na divadelníkov a performerov a zameriava sa na vytváranie príležitostí a možností stretávania sa, spolupráce a ďalšieho rozvoja umeleckých projektov inovatívnych mladých tvorcov a spájanie centier a iniciatív prostredníctvom databáz, resp. vytváraním umeleckých sietí. Projekt Proroci písma je inšpirovaný historickým putovaním Cyrila a Metoda, ktorí ako prví vytvorili staroslovanské písmo (hlaholiku), ktoré je základom slovanskej gramotnosti a identity. Projekt Proroci písma volne nadväzuje na putovanie Cyrila a Metoda stredoeurópskymi a balkánskymi krajinami a vyúsťuje do interaktivnej multimediálnej mozaiky príbehov, piesni, obrazov a lokálnych interpretácií hlaholiky, pôvodného písma. |
|
Mimoriadna prednáška Robert Pinsky: Okolnosti poézie Jeden z hlavných highlightov festivalu Ars Poetica 2007. Poet Laureate Spojených štátov, popredný akademik (Berkeley, Princeton, Boston University) a súčasne jediný básnik – hrdina popkultúry našich čias, ktorý hral sám seba v seriáli Simpsonovci, predstaví svoju víziu poézie a jej možností v novom miléniu. Slovenská premiéra. |
|
Otvorené stretnutie so slovenskými vydavateľmi a redaktormi Štvrtok 27.9., 15. 00 Klub A4 Ars Poetica, Belimex, LCA, Romboid, Rak, Vlna |
|
Otvorená diskusia o súčasnom stave poézie Zaujíma vás súčasný stav poézie? Nachádza sa poézia v kríze alebo je na tvorivom procese? Jedinečná príležitosť pre všetkých začínajúcich i skúsenejších autorov a záujemcov o literatúru stať sa aktívnym účastníkom živej debaty o živých literárnych témach medzi zahraničnými účastníkmi festivalu a slovenskou literárnou komunitou. |
|
Zelené prasiatko a ružová žabka Workshop pre deti Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami, je jedna krajina, kde je skoro všetko naopak. Koncept: Petra Fornayová Spoluúčinkujú: Marek Piaček a Monika Horná |
|
Krst kníh:
Ivan Štrpka (1944) vyštudoval slovenčinu a španielčinu a postupne sa stal redaktorom, dramaturgom v bratislavskej televízii, zástupcom šéfredaktora Literárneho týždenníka, šéfredaktorom Kultúrneho života a magazínu Romboid. Knižne debutoval zbierkou básní Krátke detstvo kopijníkov (1969). Nasleduje rad poetických kníh: Tristan tára (1971), Teraz a iné ostrovy (1981), Pred premenou (1982), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989), Krásny nahý svet (1990), Rovinsko, juhozápad. Smrť matky (1995), Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997), Majster Mu a ženské hlasy (1997), Hlasy a iné básne (2001), Tichá ruka. Desať elégií (2006). Tento básnik, textár, esejista, prozaik a prekladateľ je spolu s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom súčasťou inšpiračne mimoriadne vplyvnej trojice Osamelých bežcov.
Piotr Sommer (1948) pochádza z Walbrzychu, formatívne obdobie prežil v Otwocku pri Varšave. Vyštudoval anglistiku na Varšavskej univerzite, prednášal na niekoľkých amerických univerzitách, na Warwick University vo Veľkej Británii a v súčasnosti je šéfredaktorom Literatury na Świecie, poľského mesačníka venovaného prekladom zo zahraničných literatúr. Doteraz uverejnil osem básnických zbierok, o. i.: Czynnik lyriczny (Lyrický činiteľ, 1986, 1988), Nowe stosunki wyrazów (Nové okolnosti vyjadrovania, 1997) a Piosenka pasterska (Pastierska pesnička, 1999). Publikoval aj dva zväzky literárnych čŕt: Smak detalu (Chuť detailu, 1995) a Po stykach (Po švíkoch, 2005) a množstvo prekladov anglofónnych básnikov (Frank O'Hara, Charles Reznikoff, John Ashbery, Seamus Heaney, Ciaran Carson a i.). |
Ars Poetica
Korešpondenčná adresa:
Vlčie hrdlo 5, 82107, Bratislava
Sídlo:
Vlčkova 18, 811 04, Bratislava 1
E-mail:
info@arspoetica.sk
2021 Ars Poetica (Slovensko). Obsah podlieha autorskému právu.
