Pozývame vás na 6. ročník medzinárodného festivalu poézie ARS POETICA 2008, ktorý sa bude konať od 7. do 12. októbra v Nultom priestore A4 a kine Nostalgia. Básne 30 autorov z 15 krajín sveta v prekladoch 20 slovenských prekladateľov budu interpretovať herci Jana Majeská, Marek Majeský a VJ Zdeno Hlinka od stredy 8. októbra do soboty 11. októbra v sále A4, každý večer o 19.00 hod.
Bratislava / A4, Námestie SNP square
Nostalgia, Ul. I. Karvaša
Poetry, films, concerts, workshops, party
Reading actors: Jana Majeská & Marek Majeský
VJ Zdeno Hlinka
18.30 Kabinet doktora Caligariho / DE / film / Nostalgia
19.30 Andrej Rublev / RUS / film / Nostalgia
Wednesday 8.10
17.00 Chlieb náš každodenný / AT / film / A4
18.30 Kristove roky / SVK / film / Nostalgia
19.00 Poetry evening / A4
19.00 Večer poézie / A4
Jana Beňová / SVK
Johanna Venho / FIN
Ján Štrasser / SVK
Michal Jareš / CZ
Arne Rautenberg / DE
Rudolf Jurolek / SVK
Anja Utler / DE
Book inauguration - Ivan Štrpka Básne
20.30 Vtáčkovia, siroty a blázni / SVK / FR / film / Nostalgia
21.30 Viktor Tóth / HU / koncert / A4
11.00 Creative Writing Workshop with Mila Haugová / FiF UK
15.00 European round table on publishing and translation of poetry / event / A4
17.00 Rumi - Islamic poetry / Elzina pieseň / AT / film / A4
18.30 Ty, ktorý žiješ / SWE / DE / FR / DEN / NOR / JAP / film / Nostalgia
19.00 Večer poézie / A4
Pamela Beasant / GB
Inge Hrubaničová / SVK
Tamás Filip / HU
Christian Futscher / AT
Yvonne Gray / GB
Robert Prosser / AT
John O´Donoghue / IR
Book inauguration - Tomasz Różycki Protivietor
20.30 Control / GB / film / Nostalgia
21.30 Home Made Mutant / SVK / koncert / A4
15.00 Creative Writing Workshop with Mila Haugova / workshop / A4
17.00 Ithaki / EG / film / A4
18.30 Svätá hora / MEX / USA / film / Nostalgia
19.00 Poetry evening / A4
Justyna Radczyńska / POL
Marcus Poettler / AT
Michele Zaffarano / IT
Martin Skýpala / CZ
Francesco Tomada / IT
Marzanna Kielar / POL
Katalin Ladik / HU
Book inauguration - Meta Kušar Ľubľana
20.30 Andalúzsky pes / Skrytý pôvab buržoázie / FR / film / Nostalgia
21.30 Marcin Świetlicki: Świetliki / POL / koncert / A4
17.00 Fest Anča Fičí / SVK / film / A4
18.30 Nežný barbar / CZ / film / Nostalgia
19.00 Večer poézie / A4
Andreas Neumeister / DE
Maria Galina / RUS
Andrej Hablák / SK
Arkadij Shtypel / RUS
Rãzvan Ţupa / RO
Ulrikka Gernes / DEN
Carolyn Forché / USA
20.30 Štyri / Slepé lásky / SVK / film / Nostalgia
21.30 RandaLucia / AT / DE / koncert / A4
17.00 Sylvia / USA / GB / film / A4
Pamela Beasant (GB) sa narodila a vyrástla v Glasgowe. Študovala angličtinu na Oxforde, pracovala vo vydavateľstve Usborne v Londýne. V roku 1986 sa presťahovala na Orkneje. Odvtedy pracuje ako spisovateľka a redaktorka v slobodnom povolaní. Vydala množstvo básnických zbierok, naposledy Running with a Snow Leopard (Beh so snežným leopardom, 2008). V roku 2006 bola jej hra A Hamnavoe Man nominovaná a inscenovaná na festivale St. Magnus. Vydala biografiu Stanley Cursiter: a life of the artist (Stanley Cursiter: Život umelca, 2007) a sedem kníh pre deti. Napísala libreto rockovej opery Voice (Hlas) so skladateľom G. McGregorom. Práve dokončila svoj prvý román Making Angels (Vytvárať anjelov) a začala pracovať na ďalšom. Je členkou Scottish Book Trust. V roku 2007 získala tvorivé štipendium George Mackay Brown Writing Fellowship na Orknejách. |
Jana Beňová (SK) žije v Bratislave. Vydala tri básnické zbierky: Svetloplachý (1993), Lonochod a Nehota (1997). V roku 2001 jej vyšiel ľúbostný román Parker a o dva roky neskôr kniha Dvanásť poviedok a Ján Med. V tomto roku vydala román Plán odprevádzania (Cafe Hyena). Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU a v súčasnosti pracuje ako redaktorka Jana Parkrová v denníku SME. |
Tamás Filip (H) sa narodil v Budapešti. V roku 1984 ukončil štúdium práva. V súčasnosti pracuje ako notár. Od 80-tych rokov publikuje v literárnych periodikách. Jeho básne sa objavili vo viacerých antológiách. Samostatné básnické zbierky: Fékezett habzás (Spomalené penenie, 1986), Függőhíd (Padací most, 1998), Amin most utazol (Na čom sa teraz vezieš, 2001), A harmadik szem (Tretie oko, 2003), Mentés másképpen (Uložiť inak, 2005), Rejtett ikonok (Skryté ikony, 2006). Jeho básne a eseje boli viackrát odvysielané v maďarskom rozhlase. V roku 2004 získal cenu Nizzai Kavics (Kamienok z Nizzy), v 2005 a 2006 čestné uznanie poroty v básnickej súťaži Salvatora Quasimoda. Je redaktorom literárneho časopisu Kortárs. |
Carolyn Forché (USA) sa narodila v Detroite. Je autorkou štyroch kníh poézie: Gathering The Tribes (Sústreďovanie kmeňov), ktorá získala cenu Yale Younger Poets Award, The Country Between Us (Krajina medzi nami) bola vybratá do Lamont Selection Akadémiou amerických básnikov, The Angel of History (Anjel histórie), získala cenu Los Angeles Times Book Award a Blue Hour (Modrá hodina), bola nominovaná do National Book Critics Circle Award. Dostala množstvo ďalších cien a umeleckých štipendií, napr. John Simon Guggenheim Fellowship či naposledy The Golden Rose Award. Forché sa venuje prekladu poézie, predovšetkým zo španielčiny, zostavila antológiu Against Forgetting: Twentieth Century Poetry of Witness (Proti zabudnutiu: Poézia svedectva 20. storočia, 1993). Už tridsať rokov pôsobí ako aktivistka v oblasti boja za ľudské práva. Učí poéziu a poetiku, v súčasnosti na Georgetown University. Jej básne boli preložené do 15 jazykov. V najbližšom čase budú publikované jej memoáre a kniha esejí, ako aj piata básnická zbierka. |
Christian Futscher (A) sa narodil vo Feldkirchu. Vyštudoval germanistiku a romanistiku v Salzburgu. V roku 1986 sa presťahoval do Viedne, kde vystriedal niekoľko povolaní. Debutoval zbierkou was mir die adler erzählt (čo mi rozpráva orol, 1995). Nasledovalo množstvo knižných publikácií a vystúpení v antológiách. Za svoje prózy, básne a rozhlasové hry Futscher získal niekoľko literárnych cien a štipendií, nedávno dostal Dresdner Lyrikpreis za rok 2008. |
Maria Galina (RUS) sa venuje umeleckej literatúre i science fiction (napísala 10 sci-fi próz). Pôsobí ako poetka, kritička a prekladateľka anglofónnej sci-fi literatúry. Za svoju poéziu a prózu, ako aj kritické eseje, získala niekoľko literárnych ocenení. Na Odeskej univerzite vyštudovala morskú biológiu a zúčastnila sa niekoľkých výskumných expedícií. V roku 1995 sa však prestala venovať biológii a začala písať profesionálne. Okrem mnohých publikácií v ruštine vydala tri knihy v Poľsku a jej tvorba sa objavila v niekoľkých antológiách, prezentujúcich ruskú literatúru v zahraničí (Ruské poetky: Moderná poézia v preklade, 2002; Amerika. Ruskí spisovatelia o Spojených štátoch). Jej próza nesie znaky magického realizmu, no zameriava sa aj na rodovú problematiku. Ako poetka získala niekoľko prestížnych ruských cien za poéziu – napr. cenu za najlepšiu básnickú knihu vydanú v Moskve či cenu Antológia (za špeciálny prínos do modernej ruskej poézie). |
Ulrikka S. Gernes (DK) sa narodila vo Švédsku dánskym rodičom, a tak píše v dánčine. V roku 1984 vydala prvú zbierku poézie Moth (Moľa). Odvtedy publikovala deväť zbierok poézie a dve knihy pre deti, prispievala do antológií, časopisov, novín a do rádia. V 90-tych rokoch žila v Hongkongu a ako novinárka na voľnej nohe precestovala takmer celú Áziu. V roku 1998 sa vrátila do Dánska a odvtedy žije v Kodani. V roku 2001 jej vyšla básnická zbierka v anglickom preklade v Kanade, jej básne boli v rôznych antológiách a časopisoch preložené do nemčiny, švédčiny, arabčiny, turečtiny a slovinčiny. Získala niekoľko tvorivých grantov a štipendií, v roku 2003 prestížne trojročné štipendium Dánskeho umeleckého fondu. Vystupovala na mnohých medzinárodných literárnych festivaloch v Kanade, Nemecku, Švédsku, Nórsku, Walese a Slovinsku. |
Yvonne Gray (GB) sa narodila v Škótsku. Na Edinburskej univerzite vyštudovala anglickú literatúru. V roku 1990 sa presťahovala sa na Northern Isles a usadila sa na Orknejách spolu s manželom a tromi synmi. Píše poéziu a literatúru faktu, je nadšená hudobníčka. Spolupracovala na mnohých umeleckých projektoch, vrátane Air (Vzduch, s Carol Dunbar), bibliofílií, scenára Between the Terminals (Medzi terminálmi) a výstavy Flows and Traces (Prúdenia a stopy, 2004 – 2005). Zostavila Out of Rubbish and Tinsel of War (Zo smetí a čačiek vojny), antológiu textov inšpirovaných 2. svetovou vojnou na Orknejách, participovala na projekte Mailboats (Poštové člny). V roku 2002 získala tvorivé štipendium Scottish Arts Councilua v rokoch 2004 a 2008 cenu Hi-Arts Writers' Development Award. Poéziu a prózu publikuje v časopisoch a antológiách. Jej prvá básnická zbierka In the Hanging Valley (V splývavom údolí) vychádza v roku 2008. |
Andrej Hablák (SK) po strednej škole (gymnázium v Námestove) publikoval prvú zbierku poézie Váhavo postávam nepripravený odísť (1995), ktorá bola ocenená prémiou Ceny Ivana Kraska za debut roku. Po návrate z pobytu v USA vyštudoval FiF UK, odbor slovenský jazyka literatúra a filozofia. Počas štúdií pracoval v literárnej prílohe denníka Pravda PULZ ako editor a ako redaktor literárnovedného magazínu Romboid. Publikoval ďalšie dve knihy poézie – Jazvyk (1999) a Tichorád (2002). Dva roky pôsobil na ÚSlL SAV. V súčasnosti pracuje ako učiteľ neďaleko Banskej Štiavnice a pripravuje knihu poézie Leknín. |
Inge Hrubaničová (SK) vyštudovala Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove. Od roku 1988 žije a pracuje v Bratislave. V roku 2007 jej vyšla kniha Láska ide cez žalúďok. |
Michal Jareš (CZ), vyučený mechanik strojov a zariadení v SOUS LIAZ v Jablonci nad Nisou, neskôr vyštudoval teóriu a dejiny dramatických umení na FF UP v Olomouci. Od roku 1999 pracuje v Ústave pre českú literatúru AV ČR. Pôsobí tiež ako redaktor v literárnom magazíne Tvar. Debutoval v roku 1994 zbierkou básní Tanec v začínajícím létě. Nasledovali básnické knihy Definitivní dětství (1995), Plameny vody (1996), Prospal jsi hedvábí (1998) a Brzo je k lásce Pozdě k řečem (2001). V limitovanej sérii vydal niekoľko drobných tlačí, poviedky a súbory básní Zrosyvstání (1999) a Výtěžek (2000). V roku 2003 vytvoril v spolupráci s Pavlom Janáčkom komentovaný súpis zošitových románových edícií z 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia nazvaný Svět rodokapsu. V roku 2006 vydal zbierku Kdo dnům rozumí. Autorsky sa podieľal na Dějinách české literatury 1945 – 1989. Je zastúpený v niekoľkých básnických antológiách, recenzie, básne, glosy, eseje i štúdie publikuje v rôznych časopisoch. |
Rudolf Jurolek (SK) sa narodil v Zákamennom. Doteraz vydal päť básnických kníh, Posunok (1987), Dobrovoľná samota (1994), Putovanie Jakuba z Rána (1996), Hierografia (1999) a Život je možný (2007). Získal technické a pedagogické vzdelanie, pracoval ako technológ, stredoškolský učiteľ a novinár. V rokoch 1991 – 2003 viedol vlastné vydavateľstvo pôvodnej poézie a prózy Solitudo. V súčasnosti spolupracuje ako publicista v oravskými novinami. Žije v Breze na Orave a v Badene pri Viedni. |
Marzanna Kielar (PL) žije vo Varšave, ale vyrastala v Goldape v severnom Poľsku. Vyštudovala filozofiu na Varšavskej univerzite. Vyučuje na Akadémii špeciálneho vzdelávania, na katedre metodológie a tvorivého vzdelávania. Jej prvá kniha, Sacra conversazione (1992), získala v roku 1993 dve ceny za básnický debut (Cenu za poéziu K. Iłłakowiczówny, literárnu cenu časopisu Czas Kultury), ako aj cenu Kościelskeho fondu (Ženeva, 1993). Jej druhá zbierka, Materia prima (1999), získala cenu časopisu Polityka Paszport Polityki a v roku 2000 bola nominovaná na prestížnu poľskú literárnu cenu Nike. Dostala taktiež cenu slovinského festivalu Vilenica (1995) a cenu Huberta Burdu za najlepšiu básnickú knihu preloženú do nemčiny (2000). Marzanna Kielar sa zúčastnila mnohých medzinárodných festivalov a získala tvorivé štipendiá od množstva kultúrnych podporných fondov. Jej básne boli preložené do 22 jazykov a predstavené v časopisoch a viac než 30 antológiách. Je členkou poľského PEN-klubu a Spolku poľských spisovateľov. |
Meta Kušar (SLO) je slovinská poetka a prekladateľka. Pochádza z Şubşany, vyštudovala slovinskú literatúru na Filozofickej fakulte v Ľubľane. Vydala štyri zbierky poézie: Madeira (1993), Hodváb a ľan (Svila in lan, 1997), Ľubľana (2004) a Jaspis (2008). Jej prvým filmom, ku ktorému napísala scenár a sama ho i režírovala bol Náš Jurij Souček (1999). Realizovala hudobno-literárne performance Trón poézie (Prestol poezije/The Throne of Poetry), a to nielen v Slovinsku, ale aj v USA. Žije ako slobodná umelkyňa, píše aj eseje a kultúrnu publicistiku, zaoberá sa dielom C. G. Junga. |
Katalin Ladik (H) sa narodila v Novom Sade (v bývalej Juhoslávii). Vyrastala v dvojjazyčnom maďarsko-srbskom prostredí. Od roku 1963 pracovala ako herečka v Rádiu Nový Sad a v rokoch 1975 – 1992 aj v novosadskom divadle. Nedávno sa usadila v Budapešti. Vydala 16 zbierok poézie a popri písanej lyrike sa venuje aj vizuálnej a zvukovej poézii, realizuje happeningy a performance, mail art a mnoho ďalších experimentálnych foriem. Je členkou Spolku maďarských spisovateľov a Národnej asociácie maďarských umelcov. Za svoju tvorbu získala množstvo ocenení, napr. Kassákovu cenu (1991), Magyar Irodalmi Figyelő (cenu Asociácie maďarského umenia, literatúry a vedy v Holandsku, 2000) a Cenu Attilu Józsefa (2001). |
Andreas Neumeister (D) vyštudoval etnológiu. Publikuje vo vydavateľstve Suhrkamp. V roku 1996 sa podieľal na projekte Poetry! Slam! Texte der Popfraktion. V Ríme mu vyšiel katalóg In dubio pro disco. Je autorom umeleckých prác ako zvuková inštalácia Music for Fascist Architecture v rámci týždňa architektúry A3 (Dom umenia, Mníchov, 2006; Da Real World/Die wirkliche Welt (Skutočný svet, Mníchov, 2006); The gift/Das Gift (Dar/jed, samostatná výstava, Tranzit Gallery, Bratislava, 2008). Žije v Mníchove. |
John O'Donoghue (GB) je autorom dvoch zbierok poézie Letter To Lord Rochester (Listy lordovi Rochestrovi, 2004) a The Beach Generation (Plážová generácia, 2007). V roku 2008 mu vychádza kniha Brunch Poems. V rokoch 2000 – 2005 viedol organizáciu Survivors' Poetry, nadáciu na propagáciu a publikovanie prác ľudí, ktorí prekonali psychické ťažkosti. V súčasnosti učí tvorivé písanie na University of Hertfordshire, University of Westminster a na Open University. Svoje básne, prózy, recenzie a články publikuje v mnohých periodikách. Svoje pamäti Sectioned (Zostavené) uspeli na aukcii Johna Murraya a budú publikované v roku 2009. |
Marcus Poettler (A) sa narodil v Hartbergu. Žije a pracuje v Grazi. Publikuje v literárnych časopisoch - Lichtungen, Manuskripte, Ostragehege av antológiách a v rozhlase. V roku 2005 získal literárne štipendium mesta Graz a v roku 2007 Literárnu cenu Štajerskej sporiteľne. Minulý rok mu vyšiel debut pod názvom fallen.gedichte (padanie.básne). |
Robert Prosser (A) vyštudoval komparatistiku, kultúrnu a sociálnu antropológiu v Insbrucku a Viedni. Býval súčasťou hip-hopovej a graffiti scény. Poéziu a prózu publikuje v najmä časopisoch, na internete a v antológiách. Spolupracoval s performermi a hudobníkmi zo sféry hip-hopu a drum'n bass, zúčastnil sa vystúpení poetry slam. Spoluorganizátor innsbruckého literárnej scény Text ohne Reiter (Text bez jazdca). |
Justyna Radczyńska (PL) pôsobí ako editorka Nieszuflada portálu, najpopulárnejšej poľskej webovej stránky venovanej poézii. Je spoluautorkou www.literackie.pl, prezidentkou nadácie pre internetovú literatúru, spoluprekladateľkou modernej izraelskej poézie. Študovala astronómiu a manažment. Žije vo Varšave. Je autorkou kníh: Podmiana Joli Gosz (2005) a Nawet (2007). Dokončuje svoju ďalšiu knihu Kometa zawraca. |
Arne Rautenberg (D) sa narodil v Kieli, v severnom Nemecku, kde žije dodnes. Pôsobí ako spisovateľ a umelec v slobodnom povolaní. Svoj prvý román Der Sperrmüllkönig (Kráľ odpadkov) vydal v roku 2002. Prispel do dvojjazyčnej antológie futbalových haiku The Season Sweetens / Die Saison Versüssend (Osladzujúci sezónu, 2006). Jeho poslednou knihou je vermeeren (rozmnoženie, 2006), zbierka 100 koláží a 100 básní. |
Martin Skýpala (CZ) sa narodil vo Valašskom Meziříčí. Vyštudoval českú literatúru na Sliezskej univerzite v Opave, absolvoval ročný pobyt v anglickom Peterboroughu (2005 – 2006) a v súčasnosti žije v Ostrave, kde je redaktorom kultúrnej revue Protimluv. Jeho prvotina Resuscitace vyšla v roku 1998 ako príloha pražského literárneho časopisu Tvar. V roku 2002 vyhral literárnu súťaž Hořovice Václava Hraběte. Je autorom básnických zbierok Lžička Medu, Work and Travel (2007), pripravuje vydanie básnickej zbierky Ruční práce (2008) a knihy rozprávok O koťátku. Píše recenzie, básnické texty a prekladá z angličtiny. Jeho básne vyšli v prekladoch do poľštiny a ďalších slovanských jazykov. |
Ján Štrasser (SK) pochádza z Košíc. Vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V polovici 60-tych rokov začal publikovať poéziu a literárnu kritiku. Bol redaktorom časopisu Mladá tvorba. V roku 1968 mu vyšla zbierka básní Odriekanie, za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. V 70-tych rokoch pracoval ako dramaturg Poetickej scény a Vojenského umeleckého súboru. V roku 1985 sa stal dramaturgom Štúdia S, 1987 zástupcom šéfredaktora literárneho mesačníka Slovenské pohľady a 1990 ich šéfredaktorom, 1997 – 2004 bol zástupcom šéfredaktora týždenníka Domino fórum. Vydal básnické zbierky Podmet (1980), Denne (1981), Priamy prenos (1986), Práca na ceste (1989), Myš dobrej nádeje (1992), Očné pozadie (1999), Stala sa nám láska (2003) a štyri knihy piesňových textov, tri knihy politickej esejistiky a publicistiky. Prekladá ruskú klasickú a modernú literatúru, s germanistom Petrom Zajacom nemeckú poéziu a dramatickú tvorbu. Píše a prekladá aj piesňové texty, najmä pre muzikály, divadlo a kabaret. |
Arkadij Štypeľ (RUS) sa narodil v Samarkande. Vyrastal v Dnepropetrovsku (dnes Ukrajina). Študoval teoretickú fyziku, ale v treťom ročníku bol vylúčený zo štúdií pre aktivitu v samizdatovom literárnom časopise. Po vojenskej službe sa vrátil na inštitút, ale keďže bol na čiernej listine, nikdy naplno nepôsobil v odbore. Z rovnakej príčiny bol jeho debut V Gostiah u Euklida (Na návšteve u Euklida) vydaný až po páde ZSSR v roku 2002. Jeho druhá kniha Stihi dlia golosa (Verše pre hlas) vyšla v roku 2007 a časopis ExLibris ju označil za básnický výkon roka. Štypeľ prekladá z ukrajinčiny a angličtiny (Dylan Thomas, Shakespeare). Básne a recenzie publikuje v rôznych časopisoch a novinách. |
Francesco Tomada (I) sa narodil v Udine. Študoval biológiu a biochémiu v Terste. Žije v Gorizii a učí na strednej škole. Písať začal na začiatku 90-tych rokov a odvtedy sa zúčastnil mnohých čítačiek a vystúpení. Jeho básne sa objavili v literárnych časopisoch v Taliansku, Slovinsku, Kanade, Francúzsku, na internete a boli preložené aj do angličtiny, čínštiny a rumunčiny. Jeho debut L'infanzia vista da qui (Detstvo odtiaľto) vyšiel v roku 2006 a získal cenu Beppe Manfrediho za najlepší debut roka. |
Răzvan Țupa (RO) sa narodil v Braile v Rumunsku. Študoval dejiny náboženstva a kultúry a pracoval ako novinár. V rokoch 2005 – 2007 spolupracoval s novým časopisom zameraným na poéziu Versus-Verso. Od roku 2006 bol šéfredaktorom časopisu Cuvantulu, no v roku 2008 zanechal žurnalistiku. Od roku 1996 vystupuje s poéziou na mnohých miestach Bukurešti, no svoje texty čítal aj v Paríži, Ríme, Prahe, New Yorku a Berlíne. Debutoval zbierkou Fetish (Fetiš, 2001), ktorá bola nominovaná na cenu Mihaia Eminuscu za najlepší básnický debut. V roku 2005 vydal druhú zbierku poézie Romanian bodies (Rumunské telá). Výber z jeho poézie je súčasťou antológie rumunskej poézie publikovanej vo Veľkej Británii pod názvom No Longer Poetry - New Romanian Poetry (Už nie poézia. Nová rumunská poézia). |
Anja Utler (D) sa narodila vo Schwandorfe, v Nemecku. Študovala slavistiku a anglistiku. V roku 2003 promovala z ruskej lyriky na univerzite v Regensburgu. Žije ako poetka v slobodnom povolaní vo Viedni. Naposledy jej vyšli básnické knihy münden – entzüngeln (ústenie – odjazyčnenie, 2004), brinnen (2006). Spomedzi mnohých ocenení získala napr. Leonce-und-Lena-Preis za lyriku (2003) a podpornú cenu nemeckej Schillerovej nadácie (2006). |
Johanna Venho (FIN) žije v Espoo vo Fínsku. Študovala komparatistiku a biológiu na Helsinskej univerzite a Universite Jyväskylä. Pracovala ako redaktorka v rozhlasovej spoločnosti Yleisradio. Bola šéfredaktorkou časopisu Tuli&Savu venovaného poézii a v súčasnosti sa živí ako spisovateľka v slobodnom povolaní. Vydala tri zbierky poézie, štyri romány pre deti a zbierku básničiek pre deti. Získala cenu Kritiikin kannukset za najlepší literárny debut roka 2000 a za svoju najnovšiu zbierku dostala v roku 2006 cenu Katri Vala. |
Michele Zaffarano (I) sa narodil v Miláne. Vyrastal v Merate a Leccu. Žil v Miláne a Paríži, od roku 2004 žije v Ríme. Jeho texty boli publikované v mnohých časopisoch a antológiách. Prekladá súčasnú francúzsku poéziu a organizuje literárne podujatia v Miláne a Ríme. Vydal A New House (Nový dom, 2008) sadu umelckých pohľadníc. |
Filmy
Andalúzsky pes Un Chien Andalou, réžia: Luis Buñuel, Salvador Dalí, Francúzsko, 1929, 17 min. (nemý film)
Skrytý pôvab buržoázie Francúzske znenie, české titulky Film získal Oscara za najlepší neanglicky hovorený film. Absurdná groteska Luisa Buñuela so surrealistickými prvkami a satirickým podtónom parodujúcim život buržoáznej spoločnosti. Rozpráva o skupinke známych, ktorí sa chcú zísť na večeri, ale nóbl hrdinom opakovane ktosi alebo čosi v stretnutí bráni. Majstrovské podobenstvo nie je len karikatúrou politického gangsterstva a pokrytectva cirkvi, ale odhaľuje aj nenápadnú škaredosť konzumnej spoločnosti, z ktorej vymizol Boh a kde sloboda zdevalvovala do falošného zdania o tom, že je dovolené všetko na úkor druhých. |
20.30 Control / GB / film / Nostalgia Control, réžia: Anton Corbijn, Veľká Británia, 2007, 122 min. Debut úspešného autora videoklipov Antona Corbijna rozpráva príbeh posledných siedmich rokov života Iana Curtisa, speváka legendárnych britských Joy Division, ktorí na konci 70-tych rokov spolu s ostatnými kapelami z Manchesteru definovali nový smer populárnej hudby. Kamera sleduje Curtisa od jeho prvých experimentov s drogami, cez založenie Joy Division až po jeho samovraždu v máji 1980. |
17.00 Fest Anča Fičí / SVK / film / A4 Fest Anča Fičí ponúka výber najlepších filmov z medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča. Prináša filmy šialené, inteligentné, rafinované, úchylné, angažované, experimentálne, sarkastické, no v prvom rade animované. Keďže presne také si tu máte možnosť pozrieť len výnimočne. Sekcia obsahuje taktiež víťazné filmy medzinárodnej súťaže Anča award kde tretiu cenu získal nemecký film Naša nádherná príroda od Tomera Esheda, druhá cena poputuje streetartovému talianskému umelcovi vystupujúcemu pod pseudonymom Blu a filmu Muto, prvé miesto ostáva doma a patrí Ivane Šebestovej a filmu Štyri. Filmy sú určené pre dospelého diváka. |
17.00 Chlieb náš každodenný / AT / film / A4 Our Daily Bread, réžia: Nikolaus Geyrhalter, Rakúsko, 2005, 92 min. Vitajte vo svete priemyselnej výroby potravín a chovu! Náš chlieb každodenný je širokospektrálna hodovacia tabuľa, nie vždy celkom ľahko stráviteľná, na ktorej sa my všetci zúčastňujeme. Čistý, puntičkársky a náročný filmový zážitok, ktorý umožňuje divákom vytvoriť si svoj vlastný názor. |
17.00 Ithaki / EG / film / A4 Ithaki, réžia: Ibráhím al-Batút, Egypt, 2005, 70 min. Po skončení trójskej vojny sa Odysues, legendárny grécky bojovník vydáva na spiatočnú cestu do svojho domova do Itaki. Cesta, ktorá mala trvať dni, nakoniec trvala niekoľko rokov. V roku 1922, Konštantín P. Kavafí, alexandrijský básnik napísal báseň „Ithaki", ktorou je film inšpirovaný. Ithaki ponúka pohľad do života 15 ľudí, životy ktorých poznačila vojna, choroba a závislosť. Film je jedinečnou zmesou dokumentu a hraného filmu, čo len zvýrazňuje tenkú hranicu, ktorá existuje medzi realitou a fantáziou. Dej sa odohráva v dnešnej Káhire a film zachytáva radostné, smutné a frustrujúce momenty postáv, ktorých osudy sú navzájom prepletené. |
18.30 Kabinet doktora Caligariho / DE / film / Nostalgia Das Cabinet des Dr. Caligari , Nemecko, 1919, réžia: Robert Wiene, 69 min. Jeden z prvých a najzásadnejších filmov nemeckého filmového expresionizmu, umeleckého smeru ktorý vznikol v medzivojnovom období. Výrazne presahuje dobu svojho vzniku. Výtvarným pojatím a symbolikou smerujúcou do psychológie postav vniesol do filmu poetický rozmer, ktorý v tomto historickom momente stále ešte rannej kinematografie predstavoval vývojový stupeň prevratného významu. Hororové podobenstvo o manipulácii jedinca vyšinutým Dr. Caligarim, odrážalo po obsahovej stránke atmosféru doby a nástup Hitlera k moci. |
18.30 Kristove roky / SVK / film / Nostalgia Kristove roky, réžia: Juraj Jakubisko, Slovensko, 1967, 93 min. Bohato členená výpoveď o nástojčivej potrebe konečného rozhodnutia človeka na životnej križovatke. Hlavnými hrdinami sú dvaja bratia na rozhraní mládeneckého a mužného veku. Maliar Juraj, Slovák usadený v Prahe, si so skrývanou bezradnosťou uvedomuje, že dosiaľ žil naprázdno, vybíjajúc sa v hravých nezáväznostiach, bez pripustenia si nejakých povinností. Jurajov starší brat Andrej, letecký dôstojník, začína pochybovať, či sa hodí pre svoje povolanie a neistota je i zdrojom rozporov v jeho manželstve. Dej sa odohráva prevažne v bizarných pražských scenériách (schátralé domy pred zbúraním, stiesnené byty, otlčené steny, opotrebovaný nábytok), čomu je prispôsobené vizuálne riešenie – hrubozrnný čiernobiely obraz so zjavnou svetelnou preexponovanosťou. |
18.30 Nežný barbar / CZ / film / Nostalgia Něžný barbar, réžia: Petr Koliha, Česko, 1989, 88 min. Debut podľa „beletrizovanej monografie" B. Hrabala o Vladimírovi Boudníkovi (1924–1968). Tento výtvarný génius sa označoval za priekopníka explozionalizmu a tzv. aktívnej grafiky. Kvôli autenticite svojho bytia sa pre zasvätencov stal symbolom tvorivej slobody a nezlomnosti ľudského ducha. Svojimi názormi, postojmi, životom a tvorbou permanentne provokoval. Príbeh filmu zachytáva netradičné vzťahy a rýdze priateľstvo Vladimíra a jeho dvoch komplicov – Egona (Bondyho) a Doktora (Hrabala), „pivných frajerov", aktérov mnohých bizarných epizód, básniacich filozofov a spoločenských outsiderov, ktorí si napriek všetkým dobovým okolnostiam dokázali zachovať svoju autentickosť. Štylizovaná evokácia doby je v mnohom originálna, najvýznamnejšie však film poznamenali predstavitelia hlavných úloh: Boleslav Polívka, Jiří Menzel a Arnošt Goldflam. |
19.30 Andrej Rublev / RUS / film / Nostalgia Andrej Rubľov, Rusko, 1966, réžia: Andrej Tarkovskij, 174 min. Historická freska o maliarovi ikon Andrejovi Rubľovovi je povahopisom Ruska 15. storočia – politicky i kultúrne neobyčajne vypätej, dogmatickej a asketickej doby, ktorá motivovala Rubľovove životné, náboženské a umelecké rozpory i jeho bolestné pochybnosti. Výpoveď o duchovnej sile a o prameňoch nezničiteľnej tvorivej energie sa vyznačuje výraznou epickosťou deja. Čiernobiely obraz je v mnohých pasážach silne výtvarne štylizovaný. Naturalisticky snímané prírodné scenérie, dedinské chalupy, chrámy v meste, zdanlivo staticky popisovaný život mužikov, mníchov a umelcov dotvárajú veľmi sugestívne ovzdušie doby. Ojedinelý opus v rámci historického žánru napĺňa jedno z Tarkovského kréd: „Umenie existuje výhradne preto, aby naprávalo svet." |
17.00 Rumi – poézia islamu / Elzina pieseň / AT / film / A4 Rumi – Poesie des Islam, réžia: Houchang & Dariusch Allahyari, Rakúsko, 2007, 88 min. Film zobrazuje život, filozofiu a poéziu jedného z najdôležitejších básnikov a mystikov islamskej kultúrnej sféry Djalleledina Maulanu Rumiho (1207 to 1260). Stáročia intenzívne ovplyvňoval mysticizmus, poéziu a hudbu celého východného sveta.
Else´s Song, réžia: Michael Pfeifenberger, Rakúsko, 2007, 15 min. nemecké znenie, anglické titulky Tanečnica Wera Goldman a mladý izraelský hudobník Daniel Sinaisky predstavujú báseň žiakov Else Laskerovej Jerusalem. Sprevádzajú nás na snovej prechádzke dávnym mestom. |
20.30 Štyri / Slepé lásky / SVK / film / Nostalgia Štyri, réžia: Ivana Šebestová, Slovensko, 2007, 16 min. (animovaný film) Príbeh filmu Štyri sa odohráva na sklonku jari 1937. Popoludnie dýcha nostalgickou atmosférou, obyvatelia ostrova sa prechádzajú po nábreží a očakávajú koncert populárnej speváčky. Prímorský vzduch sa mieša s parou lokomotív a škriekaním čajok. V tomto časopriestore sa pretínajú príbehy pilotky Hany, poštárky Evy, predavačky Lilith a speváčky Ariel. Všetky štyri sa stávajú súčasťou tragédie. Štyrikrát, zakaždým z pohľadu jednej zo žien, sledujeme priebeh nešťastia a zisťujeme, že hrdinky spája niečo oveľa mocnejšie ako obyčajná náhoda. Slepé lásky, réžia: Juraj Lehotský, Slovensko, 2007, 77 min. Nájsť si to pravé miesto naplnenia a šťastia na svete je veľakrát ťažké pre nás vidiacich, o to komplikovanejšia je táto cesta pre človeka nevidomého. Ich pohľad na svet je v mnohých veciach základný a čistý a často odkrýva „nevidené dimenzie", ktoré napovedajú, čo v skutočnosti šťastie znamená. Film rozpráva štyri príbehy o rôznych podobách lásky medzi nevidomými ľuďmi. Slepé lásky boli ocenené v Cannes 2008 cenou Art Cinema. |
La montaña sagrada. The Holy Mountain réžia: Alejandro Jodorowsky. Mexiko/USA, 1973, 114 min. anglické znenie, české titulky Zástupca hnijúcej európskej spoločnosti, dieťa kokakolovej kultúry alebo latinskoamerický desperado? Alejandro Jodorowsky sa vydáva na púť na Posvätnú horu, pričom cestou borí všetky tabu. Sledujeme posvätné iniciačné dielo, ktoré spredmetňuje autorovu teóriu o zmene ľudstva prostredníctvom filmov. Tie môžu byť účinnejšie než LSD: Osvietia divákov a potom nastane nový veľký tresk. Dej filmu je pritom pomerne jednoduchý. Muž výrazne sa podobajúci na Ježiša Krista sa dostane do veže, kde ho prijme majster alchýmie a predstaví mu vládcov siedmich planét slnečnej sústavy. S nimi sa vydá na posvätnú horu, aby tam žijúcim siedmim mudrcom vyrvali tajomstvo nesmrteľnosti. |
17.00 Sylvia / USA / GB / film / A4 Sylvia, réžia: Christine Jeffs, USA/Veľká Británia, 2003, 109 min. Píše sa rok 1956. Sylvia Plath študuje na prestížnej anglickej univerzite v Cambridgi a píše svoje prvé literárne pokusy. Stretáva tu básnika Teda Hughesa a zrodí sa osudová láska, ktorá Sylviu sprevádza celým životom. Aj Ted najskôr podľahne romantickému vzťahu s ženou, ktorá rozumie jeho práci a obdivuje ju, ale po sobáši sa mnohé zmení. Sylvia chce odísť za matkou do Spojených štátov, Ted dáva prednosť životu v Anglicku, a navyše sa vracia ku svojim staromládeneckým návykom. Psychicky nevyrovnaná Sylvia nedokáže nevery milovaného muža prijať, ale zároveň ho do nich vháňa. Útechu hľadá v poézii a vo vlastnej tvorbe. Píše zbierku Ariel, ktorá dnes patrí k najčítanejším, ale sen o šťastí sa rozplýva... Filmový príbeh na pomedzí romance a tragédie poodhaľuje mýtus o legendárnej americkej spisovateľke a pripomína jednu z najničivejších osudových lások našej minulého storočia. |
18.30 Ty, ktorý žiješ / SWE / DE / FR / DEN / NOR / JAP / film / Nostalgia Du levande, réžia: Roy Andersson, Švédsko/Nemecko/Francúzsko/Dánsko/Nórsko/Japonsko, 2007, 92 min. Podobne ako preslávené Piesne z druhého poschodia sa aj ďalší film tohto režiséra zaoberá množstvom osudov rôznych postáv a postavičiek, ktoré na prvý pohľad navzájom nesúvisia. Fragmentárny, dekonštruovaný dej a otvorená dramaturgia rozprávania sa stavia proti všetkým tradičným pravidlám výstavby filmového príbehu. Andersson i v najnovšom filme ostáva verný svojmu typickému autorskému rukopisu: dekompozícia, ironický suchý humor, statické, výtvarne pôsobivé zábery, minimum dialógov, dôraz na (ne)herecký prejav. Banalitu zasadzuje do štylizovaného prostredia. Ty, ktorý žiješ je zatiaľ najzábavnejším filmom Roya Anderssona. |
20.30 Vtáčkovia, siroty a blázni / SVK / FR / film / Nostalgia Les Oiseaux, les Orphelins et les Fous, réžia: Juraj Jakubisko, Slovensko/Francúzsko, 1969, 78 min. Mozaikovité, karnevalovo hravé podobenstvo s povestnou jakubiskovskou fantáziou a obrazovou eruptívnosťou. Rozprávanie je založené na obrazovo-asociačnom princípe s uvoľnenou epizodickou kompozíciou a hrou ako autorským princípom a životným postojom postáv. Protagonistami sú tri siroty, ktorých rodičia sa „navzájom povraždili". Traja opustení blázni, prežívajú v šialenom a škaredom svete len vďaka svojmu programovému bláznovstvu (ako droge), vďaka princípu hry, filozofii radosti a zážitku prítomného okamihu, happeningovej spontánnosti a recesii. V obrazovom stvárnení sú významné persifláže a parafrázy rozličných výtvarných diel. Režisér využíva citácie, paroduje lexikalizované významy a rúca autoritatívne mýty. Dvadsať rokov zakázaný film. |
Koncerty
RandaLucia /AT/ D / koncert Rupert Huber (piano, laptop, electronika) patrí medzi priekopníkov drum'n'bassu a down tempa. Spolu s Richardom Dorfmeisterom založili vo Viedni na konci 90-tych rokov duo Tosca a hudba z ich album Suzuki obletela svet. Okrem dua Tosca vystupuje sólovo ako aj v rôznych projektoch. RandaLucia je hlavne o priestore. „Priestor je vhodné slovo pre moju hudbu. Virtuálny priestor zaznamenaných alebo tvorených zvukov, prenášaných do reálneho priestoru. Kombinácia notového záznamu a výrazu v danom zvukopriestore; nápad s megafónmi, ktoré predstavujú skutočnú osobu v miestnosti, hovoriace megafóny a práca s ladeným a temperovaným klavírom v skutočnom priestore. Moja práca a s hlasom a pre hlas indikuje moje chápanie groove a často aj jazyka." ML-Philippsen (spev, elektronika, ruchy) je nemecký umelec usídlený v Berlíne, ktorý sa s obľubou pohybuje na hraniciach rôznych žánrov. Je neúnavným experimentátorom a hľadačom. Do svojich performancií vkladá okrem hudobných fragmentov divadelné prvky, výsledky sociologického výskumu, antropológie, umeleckej inštalácie a samozrejme poézie. |
Home Made Mutant Home Made Mutant je akustické zoskupenie vynikajúcich muzikantov združených okolo Maroša Hečka (Marcel Buntaj, Martin Gašpar, Vlado Šarišský a Martin Hasák). Acoustic clubbing je najvýstižnejším označením pre hudbu tejto formácie, ktorá subjektívnym spôsobom podáva pocity zo života jednotlivca ponoreného do víru modernej spoločnosti. Home Made Mutant je podomácky vyrobený od samého začiatku trojicou Maroš Hečko, Marcel Buntaj a Martin Gašpar. Trilógia o láske a spolunažívaní je audiovizuálnym celkom, ktorého rozprávačom je muž v introvertnej polohe, ktorý z virtuálnej skrýše nevidený a nepočutý, nazerá na vzťahy okolo seba. Emotívne plochy iba naznačované až dadaistickými textami nechávajú poslucháča v priestore, v ktorom nie je miesto pre agresívne vyhlásenia. "Na sto percent tak napĺňa zákony azylu, v ktorom individualita človeka neohrozovaná masovým konzumom ostáva bez akejkoľvek konfrontácie s okolitým svetom", hovorí o podstate projektu jeho líder Maroš Hečko. |
Świetliki Świetliki vznikli v októbri roku 1992 v Krakove. Debutovali v tom istom roku decembri na stretnutí básnikov Nahlas (Na Głos) a medzi prvými poslucháčmi boli Czeslaw Milosz a Wislawa Szymborska. Roku 1993 nahrali pre nezávislú firmu Music Corner svoj prvý album s názvom Koncentračná záhrada, ktorý vzbudil veľký záujem zo strany médií aj verejnosti. Na základe tohto úspechu bolia skupina pozvaná na opolský festival, kde naživo zahrala pred celým Poľskom. V novembri 1996 skupina vydala druhý album Cacy cacy fleischmaschine. Tento album bol nominovaný na ocenenie Frederyka '96 v kategóriách alternatívna hudba a básnická pieseň. Pozitívny ohlas získal aj nasledujúci album z júna roku 1999 s názvom Perly sviniam a na nahrávaní sa zúčastnil aj Mateusz Pospieszalski. Ďalší album Zlé medvede sa objavil roku 2001 a spolupracovali na ňom Kasia Nosowska a Lech Janerka. V roku 2005 skupina vydala Las putas melancólitas a ako právoplatný člen skupiny sa predstavil Bogusław Linda. Dielo z tohto albumu s názvom Filandia bolo nahrané za účasti sláčikového kvarteta Skupiny MoCarta a 30 týždnov sa držalo na top liste Tretieho programu Poľského rádia. |
Viktor Tóth Viktor Tóth je jeden z najtalentovanejších saxofonistov novej generácie maďarských džezových hudobníkov. Jeho jedinečný zvuk sa dostáva do pohybu a je čím ďalej silnejší. Orientuje sa vo svete mainstreamu a štandardného džezu, ale jeho prístup je skôr experimentálny. Presahuje skôr do sféry komponovanej a slobodnej hudby, pričom hľadá svoj vlastný výraz. Je jedným z veľkých sľubov maďarskej džezovej scény. Tento mladý altovo-saxofónový hudobník teplých tónov mieša dedičstvo skvelých saxofonistov starých čias od Charlieho Parkera až po Johna Coltrana so svojím individuálnym výrazom a robí to s nákazlivou radosťou. Viktor Tóth hral na niekoľkých európskych hudobných festivaloch ako člen saxofónového kvarteta Road Six Sax a nahral album s kvartetom Equinox. |
Báseň bez nápadu sa veru rýmom nezachráni, rozhovor s M. Solotrukom
hnporadna.hnonline.sk
Rozhovor s fínskou poetkou Johannou Venho, Knižná revue 2008/26
Mária Ferenčuhová a Meta Kušar v ankete, Knižná revue 2009/5
Ars Poetica sa začne s oslobodením
J. Fellegi, kultura.pravda.sk, 04.10.2008