Monica Aasprong (Nórsko), narodená v roku 1969, je nórska poetka momentálne žijúca v Štokholme. Vydala päť kníh, jeden román a štyri zbierky poézie, Soldatmarkedet (2006), Et diktet barn (2010), Sirkelsalme (2013) a Mnemosyne Nomenclatur (2018). Na tohoročnom medzinárodnom festivale kostolnej hudby v Osle debutovala ako zborová libretistka v zborovom diele Sirkling, za ktorým stál nórsky skladateľ Maja S. K. Ratkje. Aasprong vo svojej tvorbe pracuje s inštaláciami a zvukovými dielami. Dielo Sirkelsalme predviedla aj v podobe koncertu a zvukovej inštalácie, pričom báseň nemá pevne stanovený začiatok ani koniec. Aj samotný dizajn knihy, o ktorý sa postaral švédsky dizajnér Aron Kullander Östling, sa pohráva s nekonečným kruhovým tvarom. Dielo vyšlo v dvoch rôznych edíciách, pričom jedna z nich bola limitovaná; minulý rok sa dostali do kodanskej mestskej zbierky umenia a tento rok zase do Národného múzea v Osle. Aasprong sa venuje postgraduálnemu štúdiu na Kráľovskom inštitúte umení v Štokholme. Je skúsenou editorkou; pôsobila ako šéfredaktorka literárnej sekcie nórskeho týždenníka Morgenbladet a je spoluzakladateľkou nórskeho literárneho časopisu LUJ. Jej poézia bola preložená do pätnástich jazykov.

Jaap Blonk (Holandsko), narodený v roku 1953 v holandskom Woerdene, je skladateľ-samouk, performer a básnik. Študoval matematiku a muzikológiu no štúdium nedokončil. V druhej polovici 70. rokov začal skladať hudbu. O niekoľko rokov v sebe objavil potenciál na hlasovú performance; začal recitáciou poézie a neskôr načrel do sveta improvizácie a vlastnej tvorby. Od polovice 90. rokov Blonk pracuje aj s elektronikou. Od roku 2006 opäť využíva svoje matematické zručnosti na algoritmickú tvorbu hudby, vizuálneho umenia a poézie. Ako vokalista sa Jaap Blonk vyznačuje intenzívnym vystupovaním a silným uchopením štruktúry. Vystupoval po celom svete a navštívil všetky kontinenty. Vďaka živej elektronike sa rozsah jeho koncertov značne rozšíril. Blonk vydal dokopy vyše 40 titulov, teda cédečiek, platní, kníh či kaziet. Z notácie svojej zvukovej poézie zostrojil uverejňované i vystavované nezávislé dielo.

Dean Bowen (Holandsko) je poet, performer a psychonaut. Skúma dynamiku zloženej identity a jej súvislosť s politickým a sociálnym radením seba samého. Jeho debutová zbierka Bokman je lyrické, vášnivé a divé hľadanie univerzálnych vzorcov a prehovára v nej mnohými hlasmi. Ohromujúcim spôsobom rozplieta vlastný smútok a krivdy na rôznych kontinentoch, čím vykoreňuje skryté príbehy a rozpitváva štruktúry, ktoré podopierajú naše represívne politické skutočnosti. Ako sa má človek zachovať uprostred všetkých týchto mechanizmov? Bowenove diela publikovali v online platformách Samplekanon a Hard//Hoofd a v časopisoch nY, Tirade, Revisor či de Gids. Svoju poéziu a pôsobivú performance predstavil na domácich aj svetových pódiách, od Belgicka a Nemecka až po Juhoafrickú republiku a USA. Bowen vyhral historicky prvú cenu Van Dale SPOKEN Award a jeho debutová zbierka Bokman bola nominovaná na prestížnu cenu C. Buddingh’ Award.

Eduard Escoffet (Španielsko) je básnik a agitátor za kultúru. Má skúsenosti s poéziou v rôznych podobách (vizuálna a písaná poézia, inštalácie, ústna poézia, akčná poézia), no sústredí sa najmä na zvukovú poéziu a recitácie. Je súčasťou barcelonskej undergroundovej scény a predstavil sa na mnohých festivaloch poézie po Európe, v Číne, USA, Juhoafrickej republike a viacerých krajinách latinskej Ameriky. Spoluzaložil platformu projectes poètics sense títol - propost.org (1996-2016). V období medzi 2010 a 2012 bol vo vedení medzinárodného festivalu poézie Barcelona Poesia a predtým aj riaditeľom festivalu zvukovej a súčasnej poézie PROPOSTA, ktorá sa konala v barcelonskom Centre súčasnej kultúry (2000 – 2004). Publikoval básnické zbierky Gaire (2012), El terra i el cel (2013) a Menys i tot (LaBreu, 2017), ako aj umeleckú publikáciu Estramps with Evru (2011). S kapelou Bradien spolupracoval na dvoch albumoch elektronickej hudby Pols (2012) a Escala (2015). Spolu s Eugenim Bonetom bol kurátorom filmovej série Coming Soon on This Screen: Letterist Cinema, between Discrepancy and Revolt (Už čoskoro na obrazovke: Lettristický film, medzi nesúladom a vzburou) v MACBA, Múzeu súčasného umenia v Barcelone (2005). Je spoluautorom divadelných hier ¡Wamba va! (spolu s Gerardom Altaióm, Josepom Pedralsom a Martím Salesom, 2005), Puaj./Ecs.(spolu s G. Altaióm and J. Pedralsom, 2005) a La Belbel Underground (spolu s Carlesom Hacom Morom a G. Altaióm, 2006).

Elena Fanailova (Rusko) je poétka, kritička a novinárka. Narodila sa v ruskom Voroneže v roku 1962. Študovala na Voronežskom inštitúte medicíny a Voronežskej štátnej univerzite, kde získala magistra v lingvistike. Fanailova pôsobila ako lekárka a univerzitná pedagogička. Vyše 20 rokov pracovala pre Radio Free Europe/Radio Liberty a moderovala reláciu “Sloboda v kluboch,” v ktorej sa venovala rôznym témam, od Beslanského masakru, cez ukrajinský Majdan, až po modernú európsku a ruskú kultúru. Fanailovej básne boli uverejnené v popredných literárnych časopisoch v Rusku aj zahraničí a preložené do 10 jazykov. Napísala osem zbierok poézie a vyhrala ocenenie Andreia Belyho (1999) a cenu Moscow Score Award (2003). Jej zbierky sa dostali do užšieho výberu zoznamu „Knihy roka“ vydavateľstva Kommersant (2008, 2011). V roku 2013 dostala štipendium v Pamätnej nadácii Josephra Brodskeho v Ríme. V roku 2015 jej v Ríme vydali zbierku Lena and the People v preklade a úprave Claudie Skandury. Fanailova bola členkou poroty niekoľkých prestížnych literárnych cien v Rusku. V uplynulých rokoch sa vo svojej práci zamerala na strednú Európu a Balkán. V období medzi 2012 a 2018 ju Radio Liberty vyslalo na pracovné cesty na Ukrajinu, kde robila rozhovory a relácie s ukrajinskými intelektuálmi. Je jednou z ruských prekladateľov Serhija Žadana. Momentálne žije v Moskve.

Karol Chmel (Slovensko) sa narodil v roku 1953 vo Zvolene. Po absolvovaní Filozofickej fakulty prešiel viacerými netradičnými povolaniami (od závozníka po arteterapeuta v psychiatrickej liečebni), až kým nezakotvil na redaktorských postoch vo vydavateľstve Kalligram a v časopise Fragment; aktuálne dôchodca, hodinový cyklista, netrpezlivý príležitostný čitateľ a vytrvalo príležitostný autor (zatiaľ 7 zbierok, posledná – Platforma – vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter na konci roku 2018); oveľa intenzívnejší prekladateľ beletrie, esejistiky a poézie z poľštiny, srbčiny, chorvátčiny, slovinčiny...

Marie Iljašenko (Česká republika) sa narodila v 1983 v Kyjeve. V roku 2015 jej vyšla zbierka básní Osip mieri na juh a získala nomináciu na literárnu cenu Magnesia Litera v kategórii Objav roka. Nominovali ju takisto aj na literárnu cenu Dresdener. Jej druhá zbierka poézie, Sv. Outdoor, vyšla v roku 2019. Občas píše poviedky, eseje a stĺpčeky. Pôsobí ako prekladateľka a redaktorka vo vydavateľstve. Žije v Prahe.

Ian Keteku (Kanada) je oceňovaný básnik a multimediálny umelec. Figuruje v dokumente z dielne CBC s názvom IF The Poet. V roku 2009 sa stal národným šampiónom v slam poetry a o rok neskôr uspel na celosvetovej úrovni. Narodil sa ghanským rodičom a jeho výchova a čas strávený v Afrike výrazne ovplyvnili jeho tvorbu. Ian je zarytým praktikom afrofuturizmu; filozofie, ktorá prenáša život s čiernou farbou pleti do roviny nebeskej a technologickej budúcnosti. Spolupracoval s dánskou, marockou a ghanskou vládou, nadáciou Billa a Melindy Gatesových a mnohými ďalšími. Nahral dva albumy hudobného žánru poetronica, ktorý charakterizuje dôverný súzvuk medzi poéziou hovoreného slova a elektronickou hudbou. Ian má ako multimediálny umelec na svedomí aj podnetné poetické krátke filmy. Vedie workshopy poézie, písania a performance, na ktorých sa ľudí snaží inšpirovať k tomu, aby prijali moc vlastného hlasu. Prednedávnom mu vo vydavateľstve Write Bloody North Publishing vyšla debutová básnická zbierka s názvom Black Abacus.

Richard Kitta (Slovensko) je multimediálny umelec, básnik, vydavateľ, kultúrny aktivista a univerzitný učiteľ. Je autorom básnických zbierok Zem tajných obojživelníkov / básne v p(r)óze (2004) a Vynález dúhy (2006). Ako digitálny umelec publikoval série vizuálnej poézie – QR Haiku, Wired Partitures (od roku 2012) a Typo Home Maps (2014). Od roku 2016 realizuje projekt interaktívnej poézie Breathings a v rámci rôznych prezentačných platforiem predstavil cykly multimediálnej poézie QR Basho a Typototems. Richard Kitta stojí tiež za rôznymi umeleckými projektmi ako DIG gallery, ENTER, MAO a Kotolňa. Je spoluzakladateľ Európskeho domu poézie Košice, ktorý realizuje kontinuálny projekt New Poetry Forms. Pôsobí ako odborný asistent v Ateliéri Nových médií na Fakulte umení TU v Košiciach.

Thilo Krause (Švajčiarsko) sa narodil v roku 1977 v Drážďanoch. Vyštudoval ekonomiku a inžinierstvo a neskôr si urobil doktorát na Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte v Zürichu. Momentálne pracuje v oblasti energetických sústav. Za svoju prvú básnickú zbierku Und das ist alles genugUm die Dinge ganz zu lassen získala Schiller Prize a cenu Clemens Brentano Prize mesta Heidelberg. Jeho najnovšia zbierka poézie Was wir reden, wenn es gewittert (Carl Hanser Verlag) vyhrala známu cenu Petra Huchela. Thilo Krause žije v Zürichu s manželkou a dvoma deťmi.

André Matov (Nemecko). Balkan jazz, soulpop, avant garde – štýl berlínskeho hudobníka Andrého Matova je plný vplyvov zo širokej hudobnej škály, či už plní úlohu gitaristu, skladateľa alebo producenta. Po skončení štúdia na Folkwang University v Essene založil svoj prvý kvintet, MatovsGarage. V roku 2006, krátko po vysokej škole, spolu s kapelou vyhrali cenu jazzwerkruhrpreis a nahrali svoj debutový album. Odvtedy sa André naplno venuje skladaniu a produkovaniu vlastnej aj cudzej tvorby a angažuje sa aj v sfére filmu a televízie. Medzi jeho projekty patria ma/tov/trio, Cheli-Duo, The Patillas Family či below c level.

Charl-Pierre Naudé (Juhoafrická republika) sa narodil v Kokstade, dedinke na úpätí Dračích vrchov, v auguste počas snehovej búrky. Väčšinu detstva strávil v East Londone, veternom meste na východnom pobreží Juhoafrickej republiky, ktoré sa vyznačovalo širokými ulicami, jednoposchodovými budovami a jediným riečnym prístavom v celej krajine. Neskôr žil aj v metropolitnejšom Kapskom meste či Johannesburgu. Píše v afrikánčine a angličtine a vydal päť básnických zbierok a jeden román. Na domácej pôde získal niekoľko ocenení. Je novinár, kedysi pôsobil ako spoločenský komentátor a momentálne je akademikom. Zúčastnil sa na viacerých európskych festivaloch poézie a rezidentských programoch, napríklad Poetry International Rotterdam či Berlin Literature Festival. V rokoch 2014 – 2015 žil v Berlíne ako rezident programu DAAD Berliner Kunstlerprogramme. Píše filozofickú poéziu s črtami zasnenosti. Juhoafrickú republiku tvoria rôzne kultúry, vrátane africkej a európskej, a hovorí sa v nej jedenástimi jazykmi. Úlohu spisovateľa v takejto krajine pomenoval ako „kŕmenie lačného Leviatana, ktorý vždy vystrčí von len jednu hlavu.“

Bernd Oezsevim (Nemecko) je oceňovaný bubeník, ktorý sa zaujíma o modernú improvizáciu, rôzne formy jazzu či tradičnú hudbu rôznych kultúr. Hráva v divadelných, tanečných ale aj rozhlasových produkciách, okrem iného aj pre Davida Lyncha, WDR či RBB. Nahral albumy a DVD nosiče vo vydavateľstvách Birth Records, Traumton, Kindred Spirits, JazzHausMusik, Green Deer Music, WISMART Records a ďalších. Medzi jeho súčasné projekty patria Gunter Hampel European Quartett, Zodiak Trio, Woima Collective, Invisible Change, Ohne 4 gespiel drei a Onom Agemo. Ako štrnásťročný vyhral nemeckú národnú súťaž Jugend musiziert a postupom času získal aj ďalšie ocenenia, napríklad JazzWerkRuhrPreis, ako aj grant z berlínskeho ministerstva kultúry (Berliner Senat) v roku 2016.

Robert Pospiš & Martin Sillay (Slovensko) sú uznávanou hudobnou dvojicou, ktorá má na svojom konte hneď niekoľko oceňovaných albumov a úspešných hudobných projektov. Pospiš a Sillay spolupracujú už roky so špičkou domácej ale aj zahraničnej scény. Na svojich nahrávkach pravidelne pracujú s poéziou ako dôležitým stavebným kameňom atmosféry ich hudby. Básnikom je navyše aj samotný Robert Pospiš. Pre festival Ars Poetica preto slovenskí hudobníci zostavili špeciálny koncertný program. Ten bude obsahovať prierez ich tvorbou, ktorá je úzko spojená so svetom poézie v novom aranžmáne. Okrem ústrednej dvojice sa na pódiu predstavia aj hostia zo špičky domácej hudobnej scény.

Claudio Pozzani (Taliansko) sa narodil v roku 1961 v Janove. Ako básnik, románopisec a umelec sa zúčastňuje na tých najvýznamnejších medzinárodných literárnych festivaloch. Jeho básne sú preložené a publikované vo viac ako 10 jazykoch a zjavujú sa v najdôležitejších antológiách a časopisoch venovaných súčasnej poézii. V roku 1995 Pozzani založil a doteraz vedie Medinárodný festival poézie v Janove „Slová dokorán“, ktorý je pokladaný za jedno z najvýznamnejších poetických podujatí v Európe. V roku 2001 založil, opäť v Janove, Príbytok poézie, kde sa každý rok organizuje viac ako 150 bezplatných podujatí. V priebehu rokov navrhol a zorganizoval množstvo medzinárodných básnických podujatí vo Francúzsku, Fínsku, Belgicku, Japonsku, Rakúsku a Nemecku. Je spoluzakladateľom platformy Versopolis, ktorá združuje 14 európskych festivalov poézie. Z jeho najnovších diel: Pochod tieňa (CTVrecords), Pokraj podáždenia – Poznámky pre vreckovú a infekčnú revolúciu (Liberodiscrivere, 2017), Priestory dokorán – Básne 1995-2016 (Passigli, 2017). Za svoje dielo získal prestížnu Montaleho cenu.

Susanne Ringell (Fínsko) sa narodila v roku 1955 v Helsinkách, kde žije dodnes. Študovala na Helsinskej univerzite a Helsinskej divadelnej škole, ktorú absolvovala v roku 1981. O desať rokov neskôr zavesila divadelnú kariéru na klinec, aby sa mohla venovať písaniu. Ringell však svoj vzťah k divadlu rozvíjala aj naďalej, pretože písala divadelné a rozhlasové hry. V roku 1995 získala cenu Prix Italia za rozhlasovú hru The Vestal Virgin a v roku 2004 získala cenu Prix Europa Radio France. V roku 1993 jej vyšiel literárny debut, zbierka poviedok, a odvtedy napísala ďalších trinásť kníh. Strieda žánre (poviedky, poéziu a jeden román preložený do francúzštiny), no sústredí sa najmä na poviedky. Vo svojej tvorbe kombinuje hlbokú melanchóliu s humorom.

Esther Salmona (Francúzsko) vyštudovala parížsku školu Estienne zameranú na výtvarné umenie a grafický priemysel (Vnútorná topografia, 1996). Je aj absolventkou ENSP – Vysokej školy krajinnej architektúry vo Versailles (Náhla úžina: techno, cyklus, proces, 2005) a výskumného laboratória zvukového umenia Locus Sonus – spoločného projektu Villy Arson v Nice a Umeleckej školy v Aix-en-Provence (Podriadenie streamu, 2007). V roku 2013/2014 absolvovala experimentálny študijný program prepájajúci umenie, spoločenské vedy a politiku na parížskej Science Po. Jej tvorba je mnohotvárna: venuje sa obrazu a filmu, výtvarným a zvukovým inštaláciám, tvorbe pre rozhlas, zúčastňuje sa verejných čítaní, organizuje vysunuté spisovateľské dielne. Prednáša na ENSP. Jej texty vyšli v kolektívnych publikáciách a časopisoch: RoTor, KaZak, Revue Laura, D’ici là, Les cahiers de Benjy, Fond Commun, CCP, 17 secondes, fig., SILLO, Ce qui secret, PLI, l’Air nu, Teste, Muscle, Chimère, C.O.I. Je autorkou kníh Quads (2012) a Amenées (2017).

Martina Straková (Slovensko) debutovala básnickou zbierkou Pohľadnice z neviditeľných miest (Ars Poetica, 2019). Už šiesty rok vedie workshop kreatívneho písania, ktorý ponúka program medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica. Žije a tvorí v Bratislave.

Shannon Sullivan (USA) je poetka a multidisciplinárna performance umelkyňa. Svoj prístup označuje ako „fyzická poézia“. Uprednostňuje jadrný a rytmický jazyk, ktorý nevyžaruje z rozumových abstrakcií, ale z tela. Niekoľko rokov skúmala prienik poézie a pohybu napríklad v dielach 13 poems in a body či Broken: Part One; dnes sa však primárne zameriava na spojenie poézie a hudby. Svoju prvú spoluprácu s ocenenými hudobníkmi Berndom Oezsevimom a Andrém Matovom, The story written on the butterfly's tongue, odpremiérovala v decembri 2017 v berlínskom Haus Fuer Poesie. Jej najnovšie dielo, THE DIFFERENCE BETWEEN F. & F., malo premiéru vo februári 2019 v berlínskom Lettrétage.

Keston Sutherland (Spojené kráľovstvo) sa narodil v roku 1976 v anglickom Bristole. Publikoval množstvo esejí a básnických zbierok, napríklad Neocosis, Hot White Andy, Stress Position, The Stats on Infinity, The Odes to TL61P a Whither Russia. Vyslúžili si prívlastok “jedných z najvýznamnejších anglických literárnych diel nového tisícročia”. Žije v Brightone a vyučuje literatúru na Sussex University.

Veronika Šramatyová (Slovensko) sa narodila v roku 1977 vo Zvolene. Venuje sa výtvarnému umeniu a poézii približne od polovice deväťdesiatych rokov. V r. 2010 ukončila doktorandské štúdium u prof. Daniela Fischera na katedre maľby VŠVU v Bratislave, kde neskôr (2015-2017) aj pedagogicky pôsobila. V r. 2009 jej vychádza básnický debut s názvom Untitled (vydavateľstvo Ars Poetica, Bratislava), v súčasnosti jej vychádza druhá zbierka poézie. Vystavuje doma aj v zahraničí, jej maľby sú zastúpené v mnohých významných zbierkach súčasného umenia. Žije na vidieku neďaleko Bratislavy.

Roberta Štěpánková (Slovensko / Česká republika) je umelkyňa a psychoterapeutka. Špecializuje sa na prácu s telom a jeho pohybovým materiálom, ktorý môže obohatiť umeleckú tvorbu či podporiť prehlbovanie sebapoznania. Bázou jej práce je instantná kompozícia – tvorba v okamihu vznikania. Študovala, žila a tvorila v Španielsku a Holandsku, aktuálne znova sídli v Brne. Tvorí tanec, poéziu, scénu pre vlastné sóla, iniciuje medzinárodné umelecké spolupráce, zaujíma ju režijne a dramaturgicky pracovať na javiskových predstaveniach na pomedzí tanca, poézie, hudby a vizuálneho umenia. Učí tanec, pričom kladie dôraz na prepojenie anatómie s expresiou, fyziológie tela s jeho poéziou.

Ivan Štrpka (Slovensko) sa narodil 30. júna 1944 v Hlohovci. Mladosť prežil na juhozápadnom Slovensku. V rokoch 1963 – 1969 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského španielčinu a slovenčinu. Po kratšom pôsobení v literárnych redakciách (Kultúrny život, Mladá tvorba) a vo vydavateľstvách (Slovenský spisovateľ, Tatran) pracoval ako dramaturg pre deti a mládež v Slovenskej televízii v Bratislave. Pre svoje politické názory a postoje nesmel v 70. rokoch publikovať. V druhej polovici 80. rokov sa stal redaktorom Mladých rozletov, potom zástupcom šéfredaktora novovzniknutého Literárneho týždenníka a v rokoch 1990 – 1993 šéfredaktorom Kultúrneho života. Od roku 1999 do roku 2010 bol šéfredaktorom časopisu Romboid. Žije v Bratislave. Ivan Štrpka patrí medzi najvýznamnejších a najprekladanejších básnikov slovenskej literatúry.

Yekta (Francúzsko), básnik, performer a hudobník, ktorý sa narodil v roku 1979 v La Vallée aux Loups blízko Paríža. Jeho básne sa objavili v mnohých básnických revue, niekoľkých antológiach a vyšli v štyroch básnických zbierkách (poslednou je zbierka Brisées pour l’étranger z roku 2018). Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných festivaloch a jeho básne boli preložené do bengálčiny, chorvátčiny, angličtiny, flámčiny, taliančiny, macedónčiny, rumunčiny, slovinčiny, španielčiny a švédčiny. Yekta spolupracuje na niekoľkých projektoch, ktoré spájajú slová, hudbu a priestor, napríklad hudobné rozprávanie, živá akčná poézia, zvukové stopy ku videobásňam či CD-knihy s vizuálnymi umelcami.