Mila Haugová

Mila Haugová (1942) je poetka, prekladateľka. Za dlhoročné literárne pôsobenie vydala veľa básnických zbierok. Dôležité pre jej tvorbu boli: Premenlivý povrch, Čisté dni, Praláska, Dáma s jednorožcom, Krídlatá žena, Zavretá záhrada (reči), Pomalá lukostrelkyňa, Plant room... Cetonia aurata, canti..amore, Srna pozerajúca na Polárku, Z rastlinstva a Dokonalé zviera(nie).  Spomenieme aj autobiografické prózy Zrkadlo dovnútra, Tvrdé drevo detstva, Písať ako dýchať, Archívy priestorov.

 Básnické zbierky Mily Haugovej boli preložené do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, ruštiny, slovinčiny, poľštiny, španielčiny, maďarčiny. Za svoje dielo dostala mnohé ocenenia, okrem iného, v roku 2014 prestížnu cenu Dominika Tatarku za básnickú zbierku Cetonia aurata a autobiografickú prózu Tvrdé drevo detstva. V roku 2020 dostala Európsku Cenu za literatúru Vilenica. Za básnickú zbierku Z Rastlinstva z vydavateľstva Skalná ruža obdržala Cenu Tatrabanky 2023 za literatúru. Dňa 1. januára 2023 ju prezidentka Slovenskej republiky vyznamenala Pribinovým krížom II. stupňa.

Písanie poézie je pre Milu Haugovú také dôležité ako dýchanie. Písanie, v ktorom pokračuje, je dotýkaním sa ľudskej duše, srdca, rozumu a tela. Raz sama o tom napísala: „Čo je to písať báseň? Stavať si dovnútra ešte jedno telo...“ Píše o tom, ako všetci spolu patríme k sebe: rastliny, zvieratá, ľudia, hviezdy... poéziou a písaním pomáhať sceľovať rany sveta. 

Žije v Zajačej Doline a v Bratislave v blízkosti dcéry Elvíry a jej dcér: Aimée a Sašky.