Prečítajte si budúcnosť podľa vizionára súčasnej americkej poézie v novom preklade Martina Solotruka

Čítajte s nami úryvok z diela Pax Atomica súčasného amerického básnika Campbella McGratha, v preklade Martina Solotruka. Tvorbu prekladu z verejných zdrojov podporil Fond pre podporu umenia, formou štipendia.

Budúcnosť

Prihovoril by som sa jej ako lesnému potôčku,
kde papradie rastie do tvarov huslí a hadov.

Rád by som do nej vošiel, ak by sa dalo plávať medzi hviezdami
ako v zoospórach mliečnika, či v kŕdli medúz.

Roky plynú, ako jesenné lístie, míňajú nás a my ich počítame ako galaxie alebo symfónie, a pritom by sme im mali dávať mená ako hurikánom, či kráterom na Mesiaci.

Čo všetko by mi povedal Arcturus, na rozdiel od záznamov typu 1962, 1986, 2005? Kráčajú mi bok po boku ako súrodenci, sú mi bližšie než milenky a neodvrátia sa, keď nestíham.

Budúcnosť nás pozoruje a nevie sa vynadívať, ako strašne ju nechápeme.

Aj Einstein iba letmo zahliadol jej brehy, ako Magellan, zasadil výhonky révy na okraji večného ľadu, ako Erik Červený.

Ak by sme ju chceli skutočne uvidieť, bolo by nutné najprv vyhnať vlastné ja z tej jeho prízemnej nory, olúpať skôrnatenie z rúk a nôh a haluzí, a nájsť domov tam, kde sa atómy a hviezdy menia na zvieratká, čo nabrali odvahu jesť nám z ruky.

Až vtedy si budúcnosť, ako pustovník, nájde cestu k čistinke pri potôčku hlboko v lese a sadne si na balvan obrastený machom, aby nás vypočula.