Vyhodnotenie súťaže o knižku Srna pozerajúca na Polárku...

... alebo --- Kto vie, ako sa volá Polárka v jazyku sŕn?

Ďakujeme vám za vaše prekrásne vyznania a odpovede na našu súťažnú otázku, s čím sa pre vás spája a čo vo vás evokuje obraz srny pozerajúcej na Polárku. Rozhodovanie komu zaslať novú básnickú zbierku od Mily Haugovej bolo pre nás veľmi ťažké, a preto sme sa rozhodli, že knižka poputuje hneď trom víťazkám, či víťazom :)

A aby ostatným zúčastneným nebolo ľúto, zverejnili sme aj všetky ďalšie krásne príspevky :)

Knižku Srna pozerajúca na Polárku získavajú:

1.

Katarína Bubnášová::
Krehkosť, túžba sen. Neuchopiteľné ako hviezdna obloha. Milióny hviezd na nebi. Ako ľudí. Len jedna je Polárka.
Svieti rovnako na všetkých a pre všetkých. A niekto si ju vyberie za tú svoju hviezdu, ktorá sa stane svetlom jeho života.
Celý život ju hľadáme. Túžiaci, snívajúci...
P. S. Pripomína mi to môj obľúbený citát od J. W. Goetheho: "Kráčajúc po rovine dívame sa na vrchol hory".

2.

Matúš Benkovič::
Kto vie, ako sa volá Polárka v jazyku sŕn?

3.

Monika Mikulcová::
Krehká bytosť so zrakom upretým k nekonečnu, v ktorom predsa rozoznáva pevný bod, svetlo, hviezdu, nádej...v priestore medzi srnou a Polárkou sú všetky jej túžby, sny, minulosť aj budúcnosť ... nekončiaci proces, bytie so svojou každodennosťou aj tým, čo ju presahuje...

A tu sú ďalšie vaše vyznania...

Lesana Kráľovičová::
Evokuje to vo mne ako keby na niekoho/niečo čakala.. a pritom sa dívala na tu Polárku... a aj sa trochu bála,
toho čo bude a čo ju čaká, myslí si, neviem čo ma čaká, čo z toho bude, ako z toho vyleziem.... má veľa pocitov v hlave...

InDianka Dianka::
Vychutnávanie si ticha a nekonečna... V noci hladiac na hviezdne nebo žije pre okamih, ničoho sa nebojí.

Jarka Berryová::
túžba, sen, láska, nekonečno, krehkosť, diaľka...

Mária Pažmová::
Temná ale bystrá, krásna, ladná, trochu samotárka, ktorá chce opustiť stereotyp. Polárka pre mňa znamená nové miesta, odhodlanie a pohľad niekam, kam túžim ísť :-)

Lenka Repčáková::
Srna. Žena plachá a jemná. Tak trochu samotárka, s veľkými očami upretými do temnoty neba hľadajúca kúsok svetla.
Vidím v nej seba. Vidím teba. Tichú dušu túžiacu ponoriť sa do hlbín nekonečna.

Miroslav Búran::
Evokuje to voľnosť, nespútanosť, tajomno...

Bea Hric Swetlunka::
Srna stratená hľadá smer, kráčajúca za cieľom, kde nájde pokoj, obživu aj naplnenie svojho života.

Diana Garbierová::
Srna pozerajúca na Polárku sa nikdy nestratí. Kamkoľvek pôjde, vždy, kde zdvihne zrak k oblohe, "severná hviezda" bude presne tam – na svojom nemennom mieste. A táto istota robí srnu šťastnou.

Paula Kelleová::
Srna evokuje niečo krehké a plaché, ale zároveň nachádzajúce silu odtrhnúť pohľad od zeme, ktorým sme priklincovaní
a nechať svoj pohľad letieť k Polárke a zapáliť sa pre veci veľké až nadpozemské.

Jana Špaková::
Keď stojí pred autom a mysli si, že reflektor je Polárka, stojí paralyzovane a čaká, čaká, čo sa bude diať, či prežije aj tentokrát?

Alexandra Popovičová::
Vychádzam do noci. Tma, ticho, chlad. Ale nemám strach. Pomaly vdychujem svieži, vlhký vzduch. Zahľadím sa na nočnú oblohu. Pohľad mi spočinie na najžiarivejšej hviezde. Snažím sa na ňu dovidieť cez celý vesmír, ostrím zrak, až sa mi zakalia oči. Silno zažmúrim; po líci mi skĺzne štipľavá slza. Usmejem sa. Zrazu ma premkne ten zvláštny pocit, ktorý prichádza len v noci pri pohľade na hviezdy. Pocit, ktorý ma svojou ťažobou pritlačí k zemi a zároveň ma povznáša nad celý svet: Som len nepatrné, nemohúce stvorenie. Nič neviem, ničomu nerozumiem.
Vesmír, cez ktorý hľadím, prestáva existovať. Tu som doma.

Ela Božová::
Evokuje to vo mne to krásne nekonečno, množstvo možnosti, nesplnených ale dosiahnuteľných cieľov, neprebádaných zajtrajškov a spokojnosť a vďačnosť :)

Ančička Zojkovie Juráňová::
Srna pozerajúca na Polárku...tak nežná a divoko slobodná...srna začarovaná – s ľudským srdcom v hrudi...oči ako čierne mandle s hĺbkou noci...pozerá vo zvukoch ticha na Polárku a pýta sa srdcom, či tam niekto je...nekonečný ako jej otázka – kde sa vzala tak iná...nosí v sebe raj –
no i zvláštne bolenie... hviezdy jej kreslia odpovede...

Elena Želonková::
Sny o peknej budúcnosti pre celu ZEM.

Veronika Kaločaiová::
Rudolph a Vianoce :)

Milo Horinek::
Som muž lesa, volajú ma Tarzan. Stretol som krásnu, nežnú Srnu. Povedala: Poď, so mnou sa zoznám. Potrebujem niekoho, čo mi povie kedy kam, nech ten život svoj, na správny smer dám. Držal som ju v náručí, ukazujúc oblohu, tlkot srdca zahučí, keď cítiš lásku mnohú. Ver, srnôčka krásna, alebo i never, áno, hviezda tamtá, ukazuje Tvoj smer. Chcem Teba, tak chci mňa, a vedz, kde je sever! :P

Jana Juhásová Urbanová::
Budem môcť pozerať aj z Polárky na Zem? Ponechajú nám prísni anjeli dar zmyslových vnemov?

Emília Ždiňáková::
Strach z toho čo sa stalo s jej mladými a viera v nádej, že poľovníkom stihli ujsť a Polárka im ukázala tu správnu cestu.

Miriam Kováčová::
Ako plynie čas.....

Lucia Babiaková::
Srna pozerá na Polárku a rozmýšľa, čo ju čaká a akým smerom sa má vydať, či ju niekde čaká iná príbuzná srna, s ktorou vytvorí rodinu.

Jana Ambrózová::
Bohyňa lesa hľadí na Polárku. Vie, že obe poznajú cestu.

Renáta Jurčová::
Krehkosť a spanilosť v žene s ladnosťou hľadajúcou smer vo svojom živote.

Andrea Štefková::
Srna je zvieratko s romantickou dušou, keď je na lúke a my ju vidíme vzbudzuje v nás pocit nádeje, niečoho, čo je čistého.
Keď srna pozerá na Polárku, premýšľa nad svojím osudom, aká cesta života ju čaká pokojná lúka so svojou skupinkou alebo boj o život?

Polina Chelemendíková::
Srna na Polárku pozerá, kam sa asi uberá? Na sever :-)

Iveta Špontáková::
Nekonečný vesmír, spája zem s hviezdami, slnko strieda mesiac, srnka s vôňou pižma nosí tajomstvo nežnosti, a láska nebeská spája človeka
s prírodou, noc čierna plná hviezd, ukrýva naše sny, tichým hlasom sa prihovára do ľudských duší.
Noc ticha plná želaní.

Ludmila Kasaj Poláčková::
Srna uvedomujúce si samu seba, svoju konečnosť, malosť, prízemnosť – túžbu vzhliadnuť k výšinám, diaľavám, dostať krídla...a dotkať sa jemne Polárky, nie len pohľadom...

Jaromíra Barboríková::
Aj ja také krehké stvorenie dokáže veľké činy. Myšlienka srny.

Mo Tamássyová::
zasnené dievča

Blaženka Ostrovská::
Jemnosť, cit a zároveň temno a strach...

ĎAKUJEME!