Ars Poetica 2006



Festival Ars Poetica svojím štvrtým ročníkom potvrdzuje kredit najväčšieho literárneho podujatia s medzinárodnou účasťou na Slovensku. Festivalové dianie sa sústreďuje nielen do samotného centra Bratislavy, konkrétne do nultého priestoru A4 na námestí SNP a kina Mladosť, ale aj do Banskej Bystrice. Sprievodné podujatia čakajú na divákov i v kníhkupectve Panta Rei v Auparku či Ex Libris na Prepoštskej ulici, ale aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.


ars_2006_header.png

Počas štyroch poetických večerov od 11. do 18. októbra sa na festivale Ars Poetica autorskými performance predstaví 31 etablovaných básnikov i mladých talentov zo 14 krajín sveta. Preklady ich textov zaznejú v podaní známych hercov Lucie Hurajovej a Ľuboša Kostelného. Autentickosť živých vystúpení festivalových večerov zasa podfarbia VJ sety nositeľa národnej ceny za dizajn Jána Šicka.

Každý z festivalových dní popri poézii ponúka špeciálne koncerty. Divákov iste potešia hudobné lahôdky ako napr. poľské kapely Pink Freud a Matplaneta, francúzska formácia Montevideo Jeana Marca Monteru, britský Selector, slovenská Double Affair, či hlasový koncert Valeriho Scherstjanoia, ruského sound poeta z Berlína.

Občianske združenie Ars Poetica, organizátor festivalu, sa rovnakou mierou snaží o prezentáciu slovenskej literatúry. Podobne ako v uplynulých ročníkoch aj tentokrát festival Ars Poetica predstavuje celé spektrum slovenských autorov. Jana Bodnárová, Peter Milčák, Peter Macsovszky a Agda Bavi Pain sa uvedú autorským vystúpením, básnik Daniel Hevier zas pripravil tvorivú dielňu pre najmladších fanúšikov poézie.

Okrem poézie a koncertov festival ponúka i ďalší bohatý off program. Je to predovšetkým filmová prehliadka Ars Poetica, ktorá v kine Mladosť a v nultom priestore A4 od 11. do 18. októbra uvedie viac ako 50 filmov (celovečerných, dokumentárnych i krátkych), viaceré v slovenskej premiére alebo osobne uvádzané samotnými tvorcami. Súčasťou programu sú i tanečné predstavenia, prekladateľské workshopy, workshop tvorivého písania či špeciálna prednáška.

Knižným výstupom festivalu bude aj tento rok antológia, predstavujúca pravdepodobne najrozsiahlejší výber zo súčasnej svetovej poézie v slovenčine. Prekladateľsky sa na nej podieľali viaceré známe mená slovenského umeleckého prekladu, ako aj mladší prekladatelia (Miroslava Vallová, Ján Jankovič, Juraj Andričík, Marián Andričík, Zuzana Drábeková, Mária Ferenčuhová, Katarína Laučíková, Katarína Motyková, Peter Macsovszky, Martin Solotruk, Jitka Rožňová, Štefan Chrappa a iní.)


Program

Medzinárodný festival poézie
ARS POETICA 2006
Poézia, performance, filmy, koncerty, tanec, eventy

Bratislava 11. – 18. októbra 2006
Klub A4 (Námestie SNP), Kino Mladosť (Hviezdoslavovo námestie)

PROGRAM

Streda 11.10.

14.00 Ciaran Carson: Kreatívny workshop, FiF UK, Gondova 2, miestnosť 236
17.00 Libertine. Laurence Dunmore, Veľká Británia 2005, 115 min., hrajú: Johny Depp a John Malkovich
19.00 Večer poézie UK autorov, A4
Brian Johnstone
Ken Cockburn
Leontia Flynn
Paul Grattan
Ciaran Carson
Prezentácia knihy Ted Hughes: Krá (za účasti veľvyslankyne Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR Judith Anne MacGregor), A4
21.30 db plays selecta (Moderátor rádia FM Daniel Baláž prezentuje súčasnú britskú hudbu z programu Selector), A4

Štvrtok 12.10.

11.00 Prezentácia slovenských vydavateľov (L.C.A., Modrý Peter, Ars Poetica, Romboid, Rak, Vlna), Budmerice
14.00 Rod Mengham: Prednáška o britskej poézii, FiF UK, Gondova 2, miestnosť 236
17.00 Urban Electronic Poetry. 14 videopoém, Nemecko 2005, 66 min., A4
17.00 Marketa Lazarová. František Vláčil, Československo 1967, 162 min.
17.00 Popoludnie s bieloruskou poéziou (moderuje Dado Nagy), kníhkupectvo Panta Rei, Aupark
Marija Martysevič
Andrej Chadanovič
Sergej Smatryčenka
19.00 Večer poézie, A4
Simona Racková (CZ)
Sabine Eschgfäller (AT/I)
Jana Bodnárová (SVK)
Krisztina Tóth (HU)
Otto Grundström (FIN)
Sylvia Geist (D)
Peter Gizzi (USA)
21.00 Valeri Scherstjanoi (RUS/D): sound poetry

Piatok 13.10.

11.00 Medzinárodný okrúhly stôl o vydávaní a prekladaní poézie (Elisa Biagini, Joachim Dvořák, Darek Foks, Sylvia Geist, Rod Mengham, Ivica Prtenjaća, Marc Woodworth), Budmerice
14.00 Rod Mengham: translačný workshop, FiF UK, Gondova 2, miestnosť 236
17.00 Filmové pásmo poľských dokumentov a krátkych filmov, A4
Antikvariát. Maciej Cuske, Poľsko 2005, 45 min.
Krystyna Miłobędzka - všetko je dieťa. Ewa Pytka, Poľsko 1996, 30 min.
Dejiny poľskej literatúry 20. storočia Czesława Miłosza. Ewa Pytka, Poľsko 1999, 58 min.
17.00 Údolie Issy. Tadeusz Konwicki, Poľsko 1983, 110 min., kino Mladosť
19.00 Večer poézie poľských a višegrádskych autorov, A4
Endre Szkárosi (HU)
Darek Foks (PL)
Agda Bavi Pain (SVK)
Tobiáš Jirous (CZ)
Marcin Baran (PL)
Agnieszka Wolny-Hamkalo (PL)
Peter Macsovszky (SVK)
Bohdan Zadura (PL)

21.00 Koncert Matplaneta (PL), A4

Sobota 14.10.

11.00 Prezentácia projektu Časopis v časopise (Budmerice)
12.00 Prezentácia časopisu Les Citadelles (Budmerice)
12.30 Prezentácia platformy ALME (Budmerice)
16.00 Pásmo filmových básní FAMU. Zostavil Martin Čihák, Česko 2006, A4
Josef Božek. Šimon Špidla, FAMU 2005, 12 min.
Čakanie na noc. Vladimír Kovář, FAMU 2005, 8 min.
Sukničkár. Miloš Tomič, FAMU 2005, 3 min.
Svetlík. Adam Oľha, FAMU 2005, 3 min.
Bardo. Ondřej Ševčík, FAMU 2006, 25 min.
17.00 Cyril Lepetit. Pásmo experimentálnych videí hviezdy londýnskych galérií. Veľká Británia 80 min., kino Mladosť
19.00 Večer poézie, A4
Peter Milčák (SVK)
Armelle Leclercq (F)
Roger Lecompte (F)
Elisa Biagini (I)
Marc Woodworth (USA)
Xóchil A. Schütz (D)
Kersten Flenter (D)

21.30 Koncert Pink Freud (PL), A4

Nedeľa 15.10.

16.00 O žabkách a všeličom inom... Tvorivá dielňa pre deti od 3 do 6 rokov s básnikom Danielom Hevierom a tanečnicou Petrou Fornayovou, A4
19.00 Zebra Poetry Film Award. To najlepšie z berlínskeho festivalu experimentálnych filmov Zebra (prezentuje Thomas Wohlfart, riaditeľ festivalu Zebra), A4
18.00 Farba granátového jablka. Sergej Paradžanov, Rusko 1969, 70 min., kino Mladosť
19.00 Zebra Poetry Film Award. Pásmo experimentálnych filmov festivalu Zebra, Berlín (prezentuje riaditeľ festivalu Thomas Wolfhart), A4
20.00 Tiene zabudnutých predkov. Sergej Paradžanov, Rusko 1964, 97 min., kino Mladosť
20.30 Multimediálne predstavenie Skalen (F): Xenit, A4
21.00 Koncert Jean Marc Montera (F), A4
22.00 Party DJ Tobiáš Jirous (CZ), A4
22.30 Vyhlásenie výsledkov diváckej ankety o najobľúbenejšiu báseň festivalu a žrebovanie výhercov knižných darov od OZ Ars Poetica, A4

Pondelok 16.10.

17.00 Muž s kinoaparátom. Dziga Vertov, Rusko 1929, 26 min. , A4
18.00 Spomienka na V. Vysockého. Vladimír Saveliev, Rusko 1989, 93 min., kino Mladosť
20.00 Zrkadlo. Andrej Tarkovskij, Rusko 1975, 102 min., kino Mladosť
20.00 Poids/Tiaže Premiéra francúzsko-slovenskej multimediálnej produkcie (F/SVK), A4

Utorok 17.10.

17.00 Slávnosť osamelej palmy. Marko Škop, Juraj Johanides, SR 2005, 40 min. (Prezentuje režisér Marko Škop), A4
Iné svety. Marko Škop, SR 2006, 78 min. (Prezentuje režisér Marko Škop), A4
18.00 Slávnosť v botanickej záhrade. Elo Havetta, SR 1970, 95 min., kino Mladosť
20.00 Ľalie poľné. Elo Havetta, SR 1972, 77 min., kino Mladosť
20.00 Debris Company: Soliloquy (SVK). Tanečné predstavenie inšpirované Jamesom Joyceom, A4
21.00 Koncert Double Affair (SVK), A4

Streda 18.10.

11.00 Translačný workshop vedený Jánom Buzássym, FiF UK, Gondova 2, miestnosť 236
17.00 Soirée Zuzany Belkovej, kníhkupectvo Ex Libris
17.00 Mesto lietajúcich slov. Martina Diosi, SR 2006, 56 min. (Prezentuje autorka Martina Diosi), A4
Deň. Jozef Vlk, SR 2004, 21 min. (Prezentuje režisér Jozef Vlk), A4
Videopoémy Jany Bodnárovej (Prezentuje autorka Jana Bodnárová), A4:
Únik. Jana Bodnárová, SR 2006, 10 min.
Môj rozhovor s rastlinami. Jana Bodnárová, SR 1999, 7min. 11 sek.
Ktosi číha. Jana Bodnárová, SR 1999, 2 min. 7 sek.
Včerajšky (Zátišie s lebkou v priestore a čase). Jana Bodnárová, SR 2001, 6 min. 7. sek.
18.00 Factotum. Bent Hamer, USA/Nórsko 2005, 64 min., kino Mladosť
20.00 Tang Shi. Zhang Lu, Južná Kórea/Čína 2003, 86 min., kino Mladosť


Umelci

marcin-baran.jpg Marcin Baran (PL) je básnik a literárny kritik, autor deviatich básnických kníh, editor dvoch antológií poézie, vrátane biligválnej antológie súčasnej poľskej poézie publikovanej v USA pod názvom Mäsožravý chlapec, mäsožravý vták (Carnivorous Boy, Carnivorous Bird, 2004). Žije v Krakove, v Poľsku.
agda-bavi-pain.jpgAgda Bavi Pain (SK) je košický autor tureckého pôvodu, spisovateľ, scenárista a spevák zakázanej skupiny Liter Gena pôsobiaci pod rôznymi umeleckými menami a značkami. Je členom redakčného kruhu časopisu Revue Aktuálnej Kultúry, publikuje prózu, poéziu a kritiku v tlači, rozhlase a televízii doma aj v zahraničí. Okrem literatúry sa venuje filmovej, televíznej a divadelnej tvorbe, reklame či komerčnej televíznej zábave, naposledy scenáristicky spolupracoval na Slovensko hľadá Superstar (slovenská verzia speváckej show Idols spoločnosti FremantleMedia). Uvedené básne pochádzajú z prvej okultistickej zbierky poézie na Slovensku Kosť & Koža (2002) a z pripravovanej zbierky egoterických básní Rytier bez baasne a Hany.
elisa-biagini.jpgElisa Biagini (I) učila taliančinu na Rutgers University v USA, kde získala aj PhD., na Gettysburg College, Barnard College-Columbia University, New York University a v Taliansku na Pepperdine University. Jej poézia, talianska aj anglická, bola publikovaná v mnohých talianskych I amerických časopisoch. Vydala tri básnické zbierky, naposledy dvojjazyčne Corpo-Cleaning the house (2003), a jej texty sa objavujú aj v mnohých antológiách, ako napr. VI Quaderno di poesia italiana (1998) alebo L'opera comune (1999). Prekladá z angličtiny, predovšetkým súčasnú americkú poéziu. Jej posledná zbierka poézie L'ospite vychádza koncom tohoto roka.
jana-bodnarova.jpgJana Bodnárová (SK) pochádza z Jakubovian pri Liptovskom Mikuláš. Študovala vedu o výtvarnom umení na FiF UK v Bratislave. Pracuje ako spisovateľka, vydavateľka a historička umenia v slobodnom povolaní. Vydala 16 prozaických a básnických kníh pre dospelých a deti, za ktoré získala niekoľko cien. Niektoré z jej básní, poviedok i hier boli preložené do viacerých európskych jazykov a do hindštiny. Do angličtiny bola preložená hra Lampiónový sprievod, v Poľsku jej vyšla kniha próz bleskosvetlo/bleskotma (1997). Slovenský rozhlas zrealizoval 11 jej rozhlasových hier pre dospelých, deti a mládež, STV zrealizovala televízne filmy podľa jej scenárov Smutný valčík a Fragmenty z malomesta. Jej divadelná hry Spiace mesto, Koroh a Nohy boli v roku 1990 publikovaná ako privátna tlač. Za hru Kurz orientálneho tanca získala 1. cenu v súťaži Dráma 2004 a hra bola uvedená v SND v roku 2006. Napísala poému Terra Nova (1991) a básnickú zbierku Še-po-ty (1995). Príležitostne sa venuje video performance ako vizuálnej poézii, pričom celú jej tvorbu možno považovať za výrazne ovplyvnenú výtvarným umením.
ciaran-carson.jpgCiaran Carson (GB) sa narodil v Belfaste, kde stále žije. V roku 2003 bol vymenovaný za profesora poézie a riaditeľa Centra Seamusa Heaneyho na Queen's University v Belfaste. Je autorom deviatich básnických zbierok, vrátane titulov ako The Irish for No, Belfast Confetti, (Čo je írske nie, Belfastské konfety) a The Twelfth of Never (Dvanásta nikdy). K jeho najnovším dielam patria štyri knihy prózy, vrátane románu Shamrock Tea (Čaj ďatelín), ktorý bol nominovaný na prestížnu Booker Prize. Carson získal viacero literárnych cien, vrátane Írskej ceny za literatúru udeľovanú denníkom Irish Times a Ceny T.S. Eliota. Jeho preklad Danteho Pekla (2002) bol ocenený cenou Oxford Weidenfeld Translation Prize.
cockburn.jpgKen Cockburn (GB) sa narodil v meste Kirkcaldy v roku 1960. Vyštudoval francúzštinu a nemčinu na univerzite v Aberdeene a divadelnú vedu na University College v Cardiffe. V rokoch 1996 až 2004 pracoval v Škótskej knižnici poézie v Edinburgu ako knihovník a zástupca riaditeľa. Jeho prvá zbierka básní s názvom Souvenirs and Homelands (Suveníry z rodnej hrudy) bola zaradená do užšieho zoznamu kandidátov na ocenenie Saltire Award v roku 1998. Poetická sekvencia „na predsádke...: knižnej police" bola v roku 2003 nominovaná na cenu Deric Bolton Long Poem Award. Cockburn preložil diela viacerých nemeckých básnikov vrátane Goetheho, Fontana a Celana, ale aj súčasných autorov, napr. Arne Rautenberga, Christine Marendonovej a Rudolfa Bussmana.
sabine-eschgfaller.jpgSabine Eschgfäller (A) pochádza z Merana v Taliansku. V rokoch 1995–1999 študovala históriu a germanistiku na univerzite v Innsbrucku. Píše básne, prózu a literárnovedné eseje. V roku 1998 získala literárne štipendium tirolského Schwazu a stala sa oficiálnou autorkou tohto mesta (Schwazer Stadtschreiberin). Zúčastnila sa finále najvýznamnejšej lyrickej súťaže pre mladých autorov v nemeckej jazykovej oblasti Leonce-und-Lena-Preis v Darmstadtu. Publikovala v literárnych časopisoch v Rakúsku a Nemecku. Debutovala dvojjazyčnou zbierkou řečeno do kouta / in die ecke gesprochen (2005). V roku 2006 vychádza rozsiahly výber z jej lyriky skús vážiť slová (versuch die worte zu wiegen). Od roku 2001 pôsobí ako rakúska lektorka na Katedre germanistiky Univerzity Palackého v Olomouci.
kersten-flenter.jpgKersten Flenter (D) žije so svojou ženou, synom, psom a mačkou v Hannoveri ako autor na voľnej nohe. Píše aj pre rozhlas a hannoverské noviny. Od roku 1993 vydal desať samostatných kníh básní, poviedok a románov, absolvoval viac ako 350 čítačiek. Je štipendistom Künstlerwohnung 2004, získal prvú cenu PEN-u za rok 2005, je členom hannoverskej prvej literárnej scény OraL – Organisation für angewandte Literatur a iniciátorom projektu Urban Electronic Poetry. V roku 2004 bol jediným nemeckým hosťom na Canadian Spoken Wordlympics v Ottawe.
leontia-flynn.jpgLeontia Flynn (GB) sa narodila v okrese Down v Severnom Írsku. Je laureátkou ceny Erica Gregoryho z roku 2001 a jej prvú zbierku s názvom These Days (Dnešné dni) v roku 2004 vydalo vydavateľstvo Jonathan Cape. Táto zbierka získala ocenenie Forward Prize za najlepšiu prvotinu a bola nominovaná na Whitbread Prize. Leontia Flynn získala doktorát z literatúry na Queen´s University v Belfaste, kde v súčasnosti žije a pracuje na svojej druhej zbierke básní.
darek-foks.jpgDarek Foks (PL) je básnik, prozaik, scenárista a redaktor. Študoval literárnu vedu na varšavskej Divadelnej akadémii a scenáristiku na Filmovej škole v Lodži. Pracoval aj ako redaktor časopisu Literatura na Świecie. Je autorom básnických zbierok Básne o holičoch (Wiersze o fryzjerach,1994), za ktorú získal hlavnú cenu kultového časopisu bruLion, Majstrovský žalospev (Misterny tren,1997), Sonet cesty (Sonet drogi, 2000) a v roku 2005 vydal výber básní z obdobia rokov 1987 – 1997 pod názvom Preceňovanie máp (Przecena map). Je tiež autorom prozaických kníh. V krátkom čase má vyjsť jeho nová zbierka básní Rozhodnutia z Maastrichtu (Ustalenia z Maastricht) a román Kebab Meister. Jeho texty boli preložené a publikované v časopisoch a antológiách vo viacerých krajinách sveta. Dvakrát bol nominovaný do literárneho Pasu Politiky. Trikrát získal štipendium ministra kultúry Poľskej republiky. Býva v Skierniewicach. Pracuje v redakcii varšavskej Twórczości, najstaršieho poľského literárneho časopisu.

sylvia-geist.jpgSylvia Geist (D) pochádza z Berlína, od roku 1989 žije a pracuje v Hannoveri. Vyštudovala chémiu, germanistiku a dejiny umenia na TU Berlín. Od začiatku 90-tych rokov sa ako sprostredkovateľka venuje stredoeurópskej poézii, a to v rámci trojročného cyklu seminárov a literárnych podujatí na Vysokej odbornej škole v Hannoveri, ale aj vydávaním antológií venovaných jednotlivým stredoeurópskym literatúram. Jej prebásnenia ruskej, slovenskej a anglickej lyriky boli publikované v niekoľkých antológiách a renomovaných časopisoch. Debutovala v roku 1997 básnickou zbierkou Ráno modré zviera (Morgen Blaues Tier), nasledovali Neeuklidovská cesta (Nichteuklidische Reise, 1998); Okolie oka (Die Umgebung des Auges, 2004) a vydanie v edícii Kniha spoločného čítania (Mitlesebuch, 2006). Získala viaceré ocenenia, napr. Niedersächsischen Literaturförderpreis (1998), Lyrikpreis Meran (2002), pobytové štipendium Künstlerhaus Edenkoben (2006), ako aj ročné štipendium spolkového štátu Dolné Sasko (2006).

Viac informácii o autorke (v angličtine) na Ars Poetica European Poetry Forum ars-poetica-epf-logo.jpg

peter-gizzi.jpgPeter Gizzi (USA) vyrastal v Pittsfielde, v Massachusetts. Vydal básnické zbierky Niektoré hodnoty krajiny a počasia (Some Values of Landscape and Weather, 2003), Umelé srdce (Artificial Heart,1998) a Periplum (1992). V roku 2004 mu v Británii opätovne vydali jeho debut aj so 60-timi stranami raných a dovtedy nepublikovaných pod názvom Periplum a iné básne 1987-92 (Periplum and other poems, 1987-92). Boli mu udelené umelecké granty inštitúciami ako The Fund for Poetry (1993), Rex Foundation (1994), the Howard Foundation (1998), The Foundation for Contemporary Performance Arts (1999) a The John Simon Guggenheim Memorial Foundation (2005). V roku 1994 získal od Akadémie amerických básnikov cenu Lavan Younger Poet Award. Študoval na New York University, Brown University, a na The State University of New York v Buffale. V súčasnosti učí na University of Massachusetts v Amherste.
paul-grattan.jpgPaul Grattan (GB) po získaní magisterského diplomu z kreatívneho písania na univerzite v Lancasteri (v špeciálnom Programe poézie, pod vedením Jamesa Simmonsa) sa presťahoval do Belfastu, kde sa stal externým spisovateľom pre štúdiá Flax, umelecké združenie so sídlom na Crumlin Road. Posledných jedenásť rokov žije a pracuje v Severnom Írsku, pričom jeho domovom je najmä Belfast. Grattanovu prvú zbierku s názvom Koniec Napoleonovho nosa (The End of Napoleon's Nose) vydal Edinburgh Review v októbri 2002. Publikoval v početných periodikách a antológiách (napr. The New Irish Poets (Bloodaxe)). Grattan nedávno dokončil prácu na scenári k dokumentárnemu filmu Guinness-Size Me. Druhá zbierka poézie s názvom Schroedingerov bochník (Schroedinger's Bap) vyjde v roku 2006.
otto-grundstrom.jpgOtto Grundström (FIN) je fínsky básnik a hudobník. Od roku 1997 študoval latinskú a klasickú literatúru, komparatívnu religionistiku a dejiny umenia na Helsinskej univerzite. Prvú básnickú knihu Tähtiotsa (Hviezdne obočie) publikoval vo februári 2005 a ďalšia, Pan Therion, vyjde tento rok. Debut bol nominovaný do súťaže o najlepšiu knihu roka 2005, organizovanej najvýznamnejšími fínskymi novinami Helsingin Sanomat. Nejde o tradičnú zbierku poézie, možno ju skôr označiť za príbeh v poetickej forme, ktorý opisuje mentálnu cestu rozprávača od narcizmu až k uplatneniu zodpovednosti, ako aj nemožnosť skutočného pochopenia druhých. V 90-tych rokoch sa Grumdström profiloval ako vokalista a dvorný textár skupiny Tehosekoitin(Mixér). V súčasnosti žije v Helsinkách.
andrej-chadanovic.jpgAndrej Chadanovič (BY) je bieloruský básnik, prekladateľ a esejista. Autor štyroch básnických kníh (Staryja viershy, 2003; Listy z-pad koudry, 2004; Bieloruské limeriky, 2005; Z Bieloruska z lásky, 2005). Prekladá z angličtiny, francúštiny, poľštiny, ruštiny a ukrajinčiny. Prednáša literatúru na Bieloruskej štátnej univerzite a Bieloruskom národnom lyceum humanitných vied. Vedie prekladový workshop na Bieloruskom kolégiu v Minsku a organizuje literárnu súťaž Ya Maju Tvor pre školákov. Chadanovičove básne boli preložené do angličtiny, nemčiny, lotyštiny, poľštiny a ukrajinčiny.
tobias-jirous.jpgTobiáš Jirous (CZ) je spisovateľ, novinár, režisér, herec a hudobník. Narodil sa v disidentskej rodine. Vyučil sa za záhradníka, ale túto zručnosť našťastie nemusel uplatňovať dlho. Po 1989 pracoval ako reportér Českého rozhlasu, neskôr ako redaktor Českého spisovateľa, riaditeľ Galérie Behémot a producent Galérie Rudolfinum. V roku 2003 nastúpil do Českej televízie, kde režíroval reláciu Paskvil. Dnes žije voľnej nohe a publikuje v časopisoch. Je autorom dvoch básnických zbierok: Slova pro bílý papír (1992); Zakončený deník (1997); dvoch antológií poézie: Kroky ze tmy (1996); S tebou sám (2005), dvoch poviedkových súborov a jedného románu. Hral v niekoľkých filmoch, vydal niekoľko albumov ako člen hudobnej skupiny DG 307 a jeden sólový album. V súčasnosti vystupuje so skupinou The Models.
brian-johnstone.jpgBrian Johnstone (GB) je autorom dvoch menších publikácií a jednej výberovej zbierky poézie, vrátane titulov Ticho jašteríc (The Lizard Silence, 1996) a Jasný smer (The Lizard Silence, 2004). Vydanie jeho druhej zbierky s názvom Kniha osobných vecí (The Book of Belongings) je plánované na rok 2007. Dielo Briana Johnstona bolo publikované vo Veľkej Británii, v USA a vo viacerých európskych krajinách; viaceré z nich boli preložené do katalánčiny, švédčiny, poľštiny a litovčiny. V roku 2003 získal ocenenie za poéziu na festivale Fringe v Edinburghu a v roku 2000 sa stal víťazom The National Poetry Competition. V súčasnosti pracuje aj ako riaditeľ škótskeho festivalu poézie StAnza.
armelle-leclercq.jpgArmelle Leclercq (F) sa špecializuje na stredovek Jej prvá zbierka Veľa kriku pre nič (Pataquès) vyšla v roku 2005. Publikovala básne vo viacerých časopisoch vo Francúzsku (A l'Index, Les Citadelles, Contre-allées, Ecrit(s) du Nord, Moriturus, Poésie/première, La Polygraphe, Sarrazine, Triages) a vo Švajčiarsku (La Revue de Belles-Lettres – Revue beletrie). Podielala sa na antológii 49 básnikov, kolektív (49 poètes, un collectif, 2004).
roger-lecomte.jpgRoger Lecomte (F) žije v Nice. Získal titul bakalár umenia a učí francúzštinu na strednej škole. Spolu s Philippom Démeronom založili v roku 1996 časopis Les Citadelles, ktorý poskytuje priestor nielen francúzskym, ale aj zahraničným básnikom. Už niekoľko rokov Roger s priateľmi realizuje performance spájajúce poéziu a spievaný text. Publikoval dve zbierky poézie: Asfaltová pamäť (Memoire d'asphalte, 1989) and Pieseň leguána na pouličnej lampe (Chanson de l' Iguane sur un Réverbère, 2005).
peter-macsovszky.jpgPeter Macsovszky (SK) sa narodil v Nových Zámkoch. Študoval na gymnáziu v Nových Zámkoch (1981–1985) a na Pedagogickej fakulte v Nitre odbor slovenský jazyk – výtvarná výchova (1986–1991) a angličtina (1989–1992). Pracoval ako ošetrovateľ, redaktor (Dotyky, kultúrne prílohy týždenníkov Slovo a Hospodárske noviny aj.) a učiteľ, bol zamestnaný v Encyklopedickom ústave SAV, ako strihač upútaviek v súkromnej televízii a „copywriter" v reklamní agentúre. V rámci International Writers Programme absolvoval trojmesačný študijný pobyt v USA (1997). Jeho diela boli časopisecky preložené do angličtiny, češtiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny a slovenčiny. Sám prekladá z maďarčiny a angličtiny. V slovenčine vyšli jeho prózy Frustraeón (2000), Fabrikóma (2002), Tanec pochybností (2003), Lešenie a laná (2004), Klebetromán (spolu s Denisou Fulmekovou, 2004) a zbierky poézie Strach z utópie (1994, druhé, doplnené vydanie 2000), Ambit (1995), Amnézia (bibliofílie, 1995), pod pseudonymom Petra Malúchová: Súmrak cudnosti (1996), Cvičná pitva (1997), Sangaku (1998), Súmračná reč (1999), Generator X: Hmlovina (společně s A. Hablákom, M. Habajom, P. Šulejom, 1999), Gestika (2001) a naposledy Klišémantra (2005).
marija-martysevic.jpgMarija Martysevič (BY) sa narodila v Minsku, v bývalom ZSSR. Na Bieloruskej štátnej univerzite vyštudovala filológiu. V roku 2005 získala titul bakalára v odboroch filozofia a bieloruská literatúra. V súčasne postgraduálne študuje literárnu teóriu. Je poetkou, esejistkou, ale v prvom rade prekladateľkou z češtiny (Antonín Bajaja, Jiří Kolář, Jachim Topal), angličtiny (Edward Lear), poľštiny (Konstanty Ildefons Gałczyński, Bolesław Leśmian), ruštiny (Иосиф Бродский, Борис Гребенщиков) a ukrajinčiny (Сергій Жадан, Віктор Неборак). Prispieva časopisu CD_MAG, žije v Minsku, v Bielorusku.
peter-milcak.jpgPeter Milčák (SK) je básnik, editor a prekladateľ. Vydal básnické zbierky Záprah pred zimou (1989) a Prípravná čiara 57/ Preparation Line 57 (2005). V roku 1991 založil vydavateľstvo Modrý Peter, ktoré sa venuje najmä vydávaniu pôvodnej slovenskej poézie. Edične pripravil a vydal antológie súčasnej slovenskej poézie v angličtine (Not Waiting for Miracles, 1993), v nemčine (Blauer Berg mit Höhle, 1994), vo francúzštine (Les Jeux Charmants de l'Aristocratie, 1996) a v poľštine (Pisanie, 2006) a v spolupráci s anglickým vydavateľstvom Bloodaxe Books výber z básní M. Válka (The Ground Beneath Our Feet, 1996). Preložil výber z básní Matthewa Sweeneyho (1998) a Kennetha Patchena (2006). V rokoch 1999 až 2002 žil v kanadskej Mississauge, kde vo vydavateľstve Modrý Peter Publishers vydal výbery z tvorby básnikov (I. Štrpka, I. Osojnik, J. Skácel, J. Buzássy) v rámci edície Contemporary European Poetry. V súčasnosti pôsobí ako lektor na Varšavskej univerzite v Poľsku, kde vedie semináre zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry.
simona-rackova.jpgSimona Racková (CZ) pochádza z Prahy. Vyštudovala český jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK. Básne publikovala v niekoľkých almanachoch a v časopise Tvar, kde vyšla aj časť rukopisnej zbierky Přítelkyně. Pracuje ako editorka, venuje sa flamencu a latinskoamerickým tancom.
Olja Savičević Ivančević (HR) pochádza zo Splitu. Práve dokončuje magisterské štúdium v odbore chorvátsky jazyk a literatúra na univerzite humanitných vied v Zadare. Píše poéziu, krátke prózy, eseje a venuje sa aj literárnej kritike. Je editorkou niekoľkých almanachov mladej poézie a taktiež chorvátskej časti antológie On the third square, prezentujúcej mladých autorov z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Srbska a Čiernej hory. Už od detstva bola jej poetická i prozaická tvorba ohodnocovaná mnohými cenami. Prvá zbierka poézie Bude to hrozné, až vyrastiem (Biće strašno kad ja porastem, 1988) jej vyšla ako 14-ročnej. Nasledovali básnické knihy Forever children (Vječna djeca,1993) a Ženské písmo (Žensko pismo, 1999). Prvá zbierka poviedok Rozosmiať psa (2006) bola ocenená ako najlepší rukopis spomedzi autorov do tridsaťpäť rokov. V roku 2006 jej vychádza aj zbierka poézie Soundtrack pre čiernych pasažierov. Mnohé z jej básní boli preložené do angličtiny a češtiny.
valeri-scherstjanoi.jpgValeri Scherstjanoi (RUS/D) sa narodil v ZSSR. Študoval literatúru a germanistiku a Štátnej uviverzite v Krasnodarsku. Od roku 1981 žije a pracuje v Berlíne ako soundpoet, píše rozhlasové hry a venuje sa aj výtvarnému umeniu. Prednáša a performuje na mnohých festivaloch v Nemecku aj v zahraničí. Vo svojjich básňach vyvinul vlastný systém symbolov (Scribentisms). Čerpá predovšetkým z ruského futurizmu. Je autorom knihy Tango s kravami. Antológia ruskej zvukovaj poézie do začiatku 20. storočia (Tango mit Kühen. Anthologie der russischen Lautpoesie zu Beginn des 20.Jahrhunderts, 1998).
xochil-a-schutz.jpgXóchil A. Schütz (D) je spisovateľka, performatívna poetka. Publikovala množstvo prozaických a poetických diel v časopisoch, novinách, antológiách internetových magazínoch a na CDčkach. Od roku 2000 mala niekoľko čítačiek a poetických vystúpení v mnohých európskych mestách, rozhlasové a televízne vysielania v rámci literárnych či hudobných festivalov, knižných veľtrhov a súťaží v poetry slam. V roku 2004 získala štipendium na poéziu v Literaturhaus Berlín, autorské štipendium Berlínskeho senátu. V roku 2005 dostala ocenenie Filmového múzea Berlín v rámci súťaže krátkych krimipríbehov, ako aj v rámci German International Poetry Slam 2005. Žije v Hamburgu.
endre-szkarosi.jpgEndre Szkárosi (H) je profesorom literatúry na Univerzite ELTE v Budapešti. Publikoval veľké množstvo štúdií v maďarských i zahraničných časopisoch, učil na mnohých univerzitách (Rím, Quebec, Pavia, Florenci, Turín, Paríž a i.) a pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných vedeckých konferencií. Publikoval básne, kritické eseje, participoval na rôznych divadelných experimentoch, skomponoval množstvo hudobných diel, ako aj sound poetry, pripravil mnoho „básní-plastík", vizuálnych básní a poetických inštalácií, pričom tieto aktivity označuje ako „transpoézia" či „priestorová poézia". Založil niekoľko divadelných a umeleckých skupín. Publikoval mnoho kníh, CD-čiek, katalógov, videopoém, zorganizoval niekoľko národých i medzinárodných festivalov. Desať rokov každý mesiac pripravoval vlastný sound art magazín v maďarskom rozhlase. V roku 2005 sa vrátil k spolupráci so zoskupením Konnektor & Bernhothy na novom projekte, elektronickej multimediálnej poetickej koncertnej show.
krisztina-toth.jpgKrisztina Tóth (H) je poetka, nositeľka niekoľkých ocenení vrátane Gravesovej ceny (1996), Ceny Tibora Déryho (1996) a Ceny Attilu Józsefa (2000). Jej básne boli preložené do mnohých jazykov. Jej poézia je intenzívne spätá s rôznymi maďarskými i európskymi básnickými tradíciami (prekladá francúzsku poéziu), jej poetický hlas je subtílnou kombináciou silných vizuálnych prvkov, intelektuálnych reflexií a veľmi empatického, často ironického dôrazu na scény, konflikty a postavy z každodenného sveta. Krisztina Tóth žije v Budapešti, kde okrem písania a prekladania poézie navrhuje a vyrába farebné okenné sklá.
agnieszka-wolny-hamkalo.jpgAgnieszka Wolny-Hamkalo (PL) je poetka, novinárka a performerka. Publikovala štyri básnické zbierky: Najžiadanejšia (Mocno poszukiwana, 1999), Rozbušky (Lonty, 2001), Gospel (2004), and Ani vo sne (Ani mi się śni, 2006). Jej básne sú súčasťou niekoľkých antológií mladej poľskej poézie a pravidelne publikuje v literárnych časopisoch. Ako performerka sa zameriava na textúry tela a poézie. Performovala v centre moderného umenia Zamek Ujazdowski, v klube Mozg, v Gallery Manhattan a v Entropia Gallery. Študovala kulturológiu a jej špecializáciou sú multimédiá a rodové štúdiá. V súčasnosti vedie kurz kreatívneho písania.

marc-woodworth.jpgMark Woodworth (USA) je redaktorom prestížneho štvrťročníka Salmagundi a riaditeľom New York State Summer Writers Institute na Skidmore College, kde učí na katedre angličtiny. Ženatý s fotografkou Emmou Dodge Hanson, s ktorou spolupracoval na knihe Solo. Žije v Saratoga Springs, v New Yorku. Jeho básne boli publikované v Paris Review, ako aj v ďalších časopisoch. V roku 2002 vydal básnickú zbierku Arkáda (Arcade).

Viac info o autorovi (v angličtine) na Ars Poetica European Poetry Forum ars-poetica-epf-logo.jpg

bohdan-zadura.jpgBohdan Zadura (PL) básnik, prozaik, literárny kritik, prekladateľ poézie z angličtiny, maďarčiny a ukrajinčiny pochádza z mesta Puławy. Je autorom viac ako desiatich zbierok poézie, troch románov, dvoch poviedkových kníh a niekoľkých literárnokritických publikácií. Po absolvovaní štúdia filozofie na Varšavskej Univerzite, pracoval v múzeu v Dolnom Kazimierzi. Neskôr bol literárnym vedúcim Lubelského divadla vízie a pohybu. Viac ako dvadsaťpäť rokov bol redaktorom štvrťročníka Akcent. Od jesene 2004 je šéfredaktorom mesačníka Twórczość, v ktorom od 1983 viedol rubriku prózy. V rokoch 2005 a 2006 vyšiel trojzväzkový výber z jeho poézie a taktiež dva zväzky prózy.

Sprievodné info

Film

escape.jpg

Únik
Jana Bodnárová, SR 2006, 10 min.

Videopoéma slovenskej autorky s názvom Únik je krátkou obrazovou meditáciou nad básňou Prebúdzanie od Theodore Rhoethke. Sprievodná hudba industriálnej kapely Einstürzende Neubauten a existenciálne ladené videoperformance, evokujú v divákovi znepokojivú túžbu po úniku.

mojrozhovorsrastlinami.jpg

Môj rozhovor s rastlinami
Jana Bodnárová, SR 1999, 7min. 11 sek.

Na ZEBRA Poetry Award Film Festival v Berlíne v roku 2000 bola táto videoperformancia doplnená o text haiku od Etsuin.

ktosiciha.jpg

Ktosi číha
Jana Bodnárová, SR 1999, 2 min. 7 sek.

video performanci / haiku pre video

vcerajsky.jpg

Včerajšky (Zátišie s lebkou v priestore a čase)
Jana Bodnárová, SR 2001, 6 min. 7. sek.

video performancia

factotum.jpg

Factotum

Bent Hamer, USA/Nórsko 2005, 64 min.

Filmový prepis knihy Charlesa Bukowského, ktorej hlavná postava je vytvorená ako alter ego autora. Básnik losangeleského podsvetia Henry Chinaski by sa dal nazvať skrachovanou existenciou, keby nebol so svojím rebelským spôsobom života spokojný. Tomuto šialencovi, pustovníkovi, milovníkovi nežného i krutého, žijúcemu svoj život s bláznivo romantickou naliehavosťou i s nesentimentálnym súcitom k ľuďom na okraji spoločnosti, stačí proste písať a piť – piť a písať! Ako sám priznáva: „Chcem iba dostať svoj šek a ísť sa ožrať. Asi to neznie dosť vznešene, ale je to moja voľba. Nemáte cigáro?"

farbagranatovehojablka.jpg

Farba granátového jablka

Sergej Paradžanov, SSSR 1969, 70 min.

Arménsky film režiséra Sergeja Paradžanova z roku 1969 patrí k najlepším dielam, ktoré do filmovej podoby prenášajú výtvarnú a literárnu inšpiráciu. Náročná obrazová symbolika vychádza z arménskeho folklóru, predovšetkým z poézie arménskeho básnika Sajat-Novy. Jednotlivé témy filmu sú vo všeobecnosti jednoduché. Dešifrovať ich je možné vo farebných kompozíciách a významových premenách, v krásnej hre rekvizít, gest, pohybov a len mála slov. Kto sa nenechá odradiť klasickým pomalým tempom ruských filmov a zároveň zdanlivou jednoduchosťou príbehu, bude odmenený podobným zážitkom, aký vo vzácnych chvíľach poskytuje prečítanie dobre napísanej básne. Sergej Paradžanov sa o svojom filme vyjadril: „Nehľadajte tu životopis veľkého arménskeho básnika Sajat-Novy. My sme sa len snažili vyjadriť filmovými prostriedkami svet jeho poézie..."

inesvety.jpg

Iné svety

Marko Škop, SR 2006, 78 min.

Šariš je špecifický východoslovenský región, ktorý sa rozkladá medzi východom a západom Európy. Je rozhraním medzi racionálnym individualizmom západu a expresívnou emotívnosťou východu. Dokumentárny film zobrazuje šesť rôznych charakterov a zmeny v ich najbližších komunitách. Európa sa začala transformovať a život v nej sa veľmi rýchlo premieňa. Iné svety sa snažia zachytiť globalizačné trendy a ich masový vplyv na individuálne životy a príbehy konkrétnych ľudí. Filmári sa pokúsili zachytiť koniec tradičnej rôznorodosti, ktorý má na svedomí práve rozširujúca sa globalizácia. Na príklade regiónu Šariša hľadajú autori stratenú pôvodnú krásu a autentickú originalitu indivídua.

laliepolne.jpg

Ľalie poľné

Elo Havetta, Slovensko 1972, 77 min.

Dvaja vojnoví veteráni, vracajúci sa z I. svetovej vojny do rodného kraja, sa snažia nájsť domov a pevne v ňom zakotviť. Rovnako silný je však aj ich pud či túžba po tuláctve a voľnom živote. Na hlavnú dejovú niť sú ponavliekané pocitové epizódky, plné recesie a fantázie. Dramatický podtext pod úsmevným príbehom nesie známku obnaženého človečenstva, túžob, ideálov, strachu a osamelosti. Hľadanie strateného domova a túžba po diaľkach a voľnosti v časoch nastupujúcej normalizácie patrili k témam, pre ktoré mala socialistická spoločnosť vyhradené miesta v najtemnejších trezoroch.

lepetit.jpg

Filmové pásmo Cyrila Lepetita

Cyril Lepetit (1970) sa narodil v Cherbourgu, vo Francúzsku. V rokoch 1989-1995 študoval na Ulster College of Art v Belfaste. V roku 1999 načas opustil Paríž a odišial ako umelecký rezident vystavovať do Japonska a Taiwanu. Od roku 2000 žije a pracuje v Londýne. V roku 2002 založil International Exhibitionist, otvorenú platformu na prezentáciu súčasnej umeleckej scény, z ktorej Cyril Lepetit vyšiel. V súčasnosti je aktivitou IE Moving in Architecture Curzon Soho cinema & Camden Arts Centre, Londýn (2006).

libertine.jpg

Libertine

Laurence Dunmore, Brit. 2005, 115 min.

Johny Depp v jednej zo svojich životných úloh. Príbeh oslnivého vzostupu a tragického pádu básnika a rebela Johna Wilmota (Johny Depp) – „slobodného grófa" z Rochestru, ktorý bol najväčším výtržníkom na dvore anglického kráľa Karla II (John Malkovich), kde písal hry a básne, ale predovšetkým zvádzal ženy. Wilmot sa preslávil pitím a zhýralým spôsobom života, vďaka ktorému sa nedožil vysokého veku a ako 33-ročný umrel na syfilis. Po jeho predčasnej smrti získali jeho diela priaznivý ohlas a on konečne dosiahol uznanie kritiky.

marketalazarova.jpg

Marketa Lazarová

František Vláčil, Československo 1967, 162 min.

Monumentálna poetická kompozícia s náročnými výtvarnými a významovými podtextami je kongeniálnou interpretáciou rovnomennej Vančurovej predlohy, považovanej dovtedy za nefilmovateľnú. Filmová báseň predstavuje svet divej krásy, balansujúci na pomedzí drsnej historickej skutočnosti a starodávnej báje. Odohráva sa v dobe, keď nastupujúce kresťanstvo vyzdvihlo nevyhnutnosť lásky k blížnemu, ale postavilo zároveň hrádzu pohanskému obdivu k bezhraničnej sile prírody. Dej sa odohráva v čase lúpežných rytierov, prepadávajúcich pocestných na kráľovských cestách, zobrazuje stredoveké násilie a krutosť, boj s vierou v pohanských bohov, krvavú pomstu a vášne, keď ľudský život mal len nepatrnú cenu. Polyfónne vybudovaná štruktúra fabuly, evokujúca stredoveké prostredie v Čechách so zdôrazňovaním atmosféry a premenlivosti nálad v jednotlivých dejových segmentoch a motivických líniách, úžasne pôsobí na fantáziu a city diváka.

mestolietajucichslov.jpg

Mesto lietajúcich slov

Martina Diosi, SR 2006, 56 min.

Dokument s hranými prvkami je skupinovým portrétom ľudí, ktorí tvorili poéziu vo zvolenskom Literárnom klube v 90-tych rokoch minulého storočia. Bankár, majiteľka lekárne, prevádzkar verejných záchodov, výtvarník, rozhlasový režisér, herečka, novinárka... Všetci rozprávajú o tom, ako ich klub ovplyvnil a nasmeroval. Režisérka Diosi sa prostredníctvom filmu pokúša ponúknuť citlivému divákovi „návod" ako v protiprúde dnešných reality show rozvíjať skutočné, či „alternatívne" hodnoty a ako ich aj vytvárať.

Martina Diosi študovala filmovú vedu na bratislavskej VŠMU, v roku 1998 absolvovala odbor dramaturgia a scenáristika. V roku 2003 nakrútila podľa jej scenára Michaela Pavlátová celovečerný film Neverné hry, ktorý film získal niekoľko cien o. i. ocenenie Zlatý ledňáček ako najlepší hraný film za rok 2003 v Čechách na Plzenskom Finále.

muzskinoaparatom.jpg

Muž s kinoaparátom

Dziga Vertov, Rusko 1929, 26 min.

Klasický film z nemého obdobia nakrútil revolucionár dokumentárneho filmu Dziga Vertov. Prostredníctvom konštruktívnej montáže a skladby obrazov dokázal režisér povýšiť filmové umenie na poéziu obrazov. Film je v prvom rade oslavou „oka – kamery" ako výdobytku technickej revolúcie a jej schopnosti objektívne zaznamenať skutočnosť. Film bude uvedený so špeciálnym hudobným sprievodom, ktorý v novodobej úprave z roku 2002 v Londýne naživo nahral The Cinematic Orchestra.

Josef Božek

Šimon Špidla, FAMU 2005, 12 min.

Film svojím zdanlivým minimalizmom nadväzuje na plynutie času vnútri záberu, tak ako to poznáme z iných Špidlových filmov (Na náplavce, Posun). Na rozdiel od nich je však kamera prevažne pevne fixovaná, čím vzniká nové napätie medzi kontinuitou trvania a statickosťou obrazu. Všadeprítomné okno kajuty či mesiac tečúci po oblohe tak tematizujú napätie medzi lineárnym a cyklicky ponímaným tvarom času. Josef Božek so svojím prvým parníkom vyšiel na Vltavu 17. septembra 1815.

Čakanie na noc

Vladimír Kovář, FAMU 2005, 8 min.

Film inšpirovaný poviedkou Franza Kafku Pred zákonom.

Sukničkár

Miloš Tomič, FAMU 2005, 3 min.

Muž fascinovaný sukňou jedného dievčaťa ju posadnuto prenasleduje. Avšak vo chvíli, keď ju konečne dostihne a získa, zisťuje, že samotná sukňa bez dievčaťa neznamená nič! A tak sledovanie pokračuje...

Svetlík

Adam Oľha, FAMU, 2005, 3 min.

Svetlík jedného domu (konkrétne internátu AMU na Hradební ulici) sa v tejto trojminútovej vizuálnej štúdií, točenej na 35mm film, stáva príležitosťou na prieskum tohoto špecifického priestoru domu, resp. rôznych spôsobov pohybu a pohľadov v ňom a z neho. Film zachytáva v tichom odstupe okolitý kolobeh života a zároveň skúma estetické účinky svojich zvláštne odpútaných obrazov.

Bardo

Ondřej Ševčík, FAMU, 2006, 25 min.

Vizuálna esej inšpirovaná Tibetskou knihou mŕtvych.

Antikvariát

Maciej Cuske, Poľsko 2005, 45 min

Dokumentárny film o kultovom antikvariáte v štvrti Zoliborz vo Varšave, ktorého majiteľ Krzysztof nie je len predajcom kníh, ale aj miestnym terapeutom a guru.

Krystyna Miłobędzka - všetko je dieťa

Ewa Pytka, Poľsko 1996, 30 min.

Dejiny poľskej literatúry 20. storočia Czesława Miłosza

Ewa Pytka, Poľsko 1999, 58 min.

slavnostosamelejpalmy.jpg

Slávnosť osamelej palmy

Marko Škop, Juraj Johanides, SR 2005, 95 min.

Radostná dokumentárna inscenácia o zabudnutom slovenskom filmovom režisérovi Elovi Havettovi. Inscenovaný dokument pátra po okolnostiach nakrúcania Havettovho filmu Slávnosť v botanickej záhrade, pričom si kladie za cieľ poodhaliť rúško tajomstva okolo postavy režiséra. Hravou formou a prostredníctvom spomienok jeho spolupracovníkov a kolegov odhaľuje dokument poetický naturel Havettovho vnímania sveta. Filmprináša autentické svedectvo o jednom z najoriginálnejších slovenských režisérov.

Marko Škop absolvoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK (1996) a dokumentárnu tvorbu na VŠMU (2001). Pôsobí ako odborný asistent na katedre žurnalistiky. Je členom výboru autorskej ochrannej spoločnosti LITA pre oblasť televíznej réžie. Nakrútil dokumentárne filmy pre Slovenskú televíziu, televíziu Markíza a taliansku televíziu RAI. S Českou televíziou spolupracoval na filmoch Slávnosť osamelej palmy a Iné svety.

slavnostvbotanickej.jpg

Slávnosť v botanickej

Elo Havetta, Slovensko 1970, 95 min

Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote, zloženou z drobných mozaikových etúd (rozmanité formy paródie, travestie, persifláže a profanácie legiend a obradov, osobité rozvíjanie princípu filmu vo filme). Hrdinovia, zaujímaví obyvatelia vinohradníckeho Babindolu, hľadajú v bláznovstve svojský pocit šťastia. Tým sa však ocitajú v dileme sna – v situácii bezmocnosti voči osudu, uprostred rozporu medzi naivnou túžbou lietať a nutnosťou dennodenne prekopávať zem, aby urodila víno, nápoj fantastov. Prostriedkami naivnej fresky a púťových odrhovačiek je vyjadrené „vyznanie, že ľudská duša bez ohľadu na formuly, ktoré jej poskytuje intelekt, je nepokojným pútnikom za živou vodou, za zázrakom."

spomienka.jpg

Spomienka na V. Vysockého

Vladimír Saveliev, Rusko 1989, 56 min.

Umelecký dokument, pokúšajúci sa o vykreslenie portrétu nekonformného umelca pravdy, svedomia a cti. Jeho pôsobivý spev, prostredie Divadla na Taganke, s pietou snímané miesta jeho pobytu – všetko slúži k vytvoreniu podmanivej, aj keď trochu jednotvárnej atmosféry filmu. Koláž obsahuje aj niekoľko amatérskych záznamov (stretnutia s priateľmi, s priaznivcami a novinármi, záznamy z koncertov, prechádzka ulicami). Autor vyjadril úctu k básnikovmu dielu bez začlenenia jeho života a odkazu do širšieho rámca sovietskej spoločnosti, zotrvávajúc pri nekonfliktnom uhle pohľadu. Film je rámcovaný „minipríbehom" speváčky J. Kamburovovej, ktorá sa pokúša objaviť nový spôsob interpretácie Vysockého piesní.

tangshi.jpg

Thang Shi

Tang Poetry

Zhang Lu, Južná Kórea/Čína 2003, 86 min.

Kórejsko-čínsky režisér Zhang Lu nakrútil svoj hraný debut v Beijingu na jar roku 2003 – v období paniky z epidémie SARS. I tieto udalosti mali vplyv na čierny humor filmu. Vreckár v stredných rokoch sa zotavuje po nervovej chorobe, ktorá spôsobila, že sa mu trasú ruky. Celé dni trávi vo svojom byte, príležitostne si robí žarty zo susedy, a v TV sleduje seriál o poézii z obdobia Dynastie Tang. Jeho družka, mladá žena, sa denne pokúša vytrhnúť ho z letargie. Snaží sa ho presvedčiť, aby sa zúčastnil na veľkej lúpeži. Slávne Tang poémy sa objavujú počas deja v úlohe predelov medzi jednotlivými časťami filmu. Pôsobia ako ironický kontrapunkt k špinavému prostrediu, v ktorom sa príbeh odohráva. Zhang na základe svojho režijného rukopisu, popiera pátos klasickej poézie, a kladie dôraz na minimalistickú výrazovú formu a na detail.

tienezabudnutychpredkov.jpg

Tiene zabudnutých predkov

Sergej Paradžanov, Rusko 1964, 97 min.

Poéma na motívy rovnomennej poviedky Michaila Kocjubynského rozpráva príbeh hucuľského Rómea (Ivana) a Júlie (Maričky), mladých ľudí z dvoch nepriateľských rodov. Príbeh sa odvíja uprostred pôvabnej prírody ukrajinských Karpát a je opradený mýtmi a legendami hucuľského ľudu, ktorý bol ešte donedávna utláčaný materiálnym nedostatkom. Uprostred prírody však vyrastá veľká láska, ktorá spája dve ľudské srdcia. Ich vernosť je potvrdená tragickým koncom oboch milencov...

udolieissy.jpg

Údolie Issy

Tadeusz Konwicki, Poľsko 1982, 110 min.

Dej filmu sa odohráva v Litve na konci desiatych rokov 20. storočia, v údolí mystickej rieky Issy. Osou príbehu sú osudy miestnych ľudí. Svet živých sa mieša so svetom mŕtvych. V príbehu súčasných obyvateľov sa objavujú hrdinovia litovských legiend, diablovia a démoni. Film bol nakrútený podľa románu básnika a spisovateľa Czeslawa Milosza, nositeľa Nobelovej ceny.

Urban Electronic Poetry

Hudba a poézia sú tie najbezprostrednejšie vyjadrovacie formy človeka v jeho fragmentarizovanej skutočnosti. Hudobník, skladateľ a zvukový pedant Max Würden z Leverkusenu a básnik Kersten Flenter z Hannoveru sa spojili, aby tieto vyjadrovacie formy opätovne vystavali a zlúčili. S mottom „slovo je vírus v automatike miest" zorganizovali spoluprácu pätnástich básnikov a desiatich hudobníkov zo štyroch krajín na spoločnom hudobno-literárnom projekte, ktorého výsledkom je Urban Electronic Poetry – pochmúrna krása a elektronické napätie na pulze urbánneho života.

wojaczek.jpg

Wojaczek

Lech Majewski. Poľsko 1999, 90 min.

Rafael Wojaczek bol rozhnevaný mladý básnik, ktorý umrel ako 26-ročný. Jeho poézia a sebadeštrukčný životný štýl veľmi silno zapôsobili na mnohých mladých Poliakov. Pil, fajčil hašiš, skákal z okna druhého poschodia. Ženy ho obdivovali, hoci miloval len jediného človeka – seba. Wojaczek sa v banalite socialistického Poľska stal legendou, poetickým mýtom. Wojaczek v dlhom fľakatom župane, živo gestikulujúci, popíjajúci vodku, má mnoho z charakteristík tradičného filmového hrdinu – balansujúceho na hrane reality.

zebra.jpg

Zebra Poetry Film Award

Kolekcia víťazných filmov zo súťažnej prehliadky Zebra Poetry Film Award 2006, ktorú prezentuje riaditeľ festivalu Thomas Wohlfart. Zebra Poetry Film Award je projekt Literaturwerkstatt Berlin v kooperácii s Interfilm Berlin. Netradičná súťažná filmová prehliadka sa v krátkom čase stala najväčším diváckym fórom so zameraním na krátke filmy s príbuzným vzťahom k poézii, najmä v závislosti od obsahu, estetiky alebo celkového poetického vyznenia. Filmová cena umožňuje tvorcom z celého sveta porovnať si navzájom tvorivé výsledky a vymeniť si umelecké idey na poli poézie a filmu.

zrkadlo.jpg

Zrkadlo

Andrej Tarkovskij, SSSR 1975, 102 min.

Do značnej miery autobiografický film je utkaný zo snov, náznakov asociácií a metafor, zo zvláštnej, prchavej matérie. Najosobnejší film geniálneho filmového tvorcu je autorovým súdom svedomia, cestou k očisteniu utrpením, k návratu na počiatok. Poeticko-filozofický komentár tvoria verše režisérovho otca Arsenija Tarkovského, ktorého odchod z rodiny sa autor v priestore filmu snaží pochopiť.

Koncerty

doubleaffair.jpg

Double Affair

Double Affair je formácia, sformovaná z pôvodnej one-man-band (doublefair) na spoluprácu viacerých hudobníkov a závislá na stave vecí, ktorý má vplyv na počet hudobníkov v projekte alebo na prezentovanú formu. Po vydaní viac-menej pesničkového albumu Circulation (2005) Jozef Vlk ako Double Affair pokračuje v hľadaní ďalších pesničiek a štruktúr za použitia technológie, gitár a syntetizátorov – naďalej retarduje a organizuje už vzniknuté alebo nanovo koncipované zvukové vrstvy do nových textúr, akusticko-elektronických kompozícií a prekvapivých elastických konceptov.
Double Affair príležitostne koncertuje na rôznych adresách doma aj v zahraničí, minulý rok sa napr. zúčastnili na prestížnom festivale Alternativa 2005 v pražskom divadle Archa a v máji tohto roku s úspechom vystúpili v londýnskom klube Spitz. Live Act Double Affair bude pozostávať z materiálu pripravovaného pre nové cd.

Kufrik Brothers je skupina tvorcov video designu, pôsobiaca spolu asi 4 roky. Využíva všetky technicky dostupné zdroje obrazových vstupov a kreatívnych nápadov, kde hlavnou myšlienkou je a neoddeliteľnosť audiálneho a vizuálneho vnemu, synchronizácia zvuku, pohyblivých obrázkov a sekvencií, zhmotnenie a zvýraznenie audiovizuálneho ako pojmu a ako priestoru kde obraz a zvuk sa stáva súčasne tézou, antitézou a syntézou.

montera.jpg

Jean Marc Montera

hudobník, skladateľ, improvizátor

akchote.jpg

Noël Akchoté

gitarista, huslista, skladateľ, herec

rbnx.jpg

rbnx

moderný, uvoľnený, súčasný, širokospektrálny, inteligentný, obskúrny, experimentálny, unikátny, kvalitný, originálny, ojedinelý,... slová, ktoré najčastejšie charakterizujú elektronickú hudobnú produkciu. ťažko však rbnx.

matplaneta.jpg

Matplaneta

Matplaneta vznikla v novembri 2004 a už po jedinom týždni existencie mala svoj prvý koncert! Hudobným mottom skupiny je spájať všetko s novým. Tvorivo využíva nielen staré analógové inštrumenty, ale aj modernú PC technológiu. Prirodzená schopnosť syntetizovať rozmanité štýly sa stáva podnetom na vzťahovanie pojmu rock´n´space na ich hudbu. Vnímajú skladby v širších súvislostiach multimediálneho spektra, čoho dôkazom sú aj charakteristické video projekcie počas ich koncertov, na ktorých spolupracujú so skupinou skupiny 3U. Nepretržite živé vystúpenia sú priam želaním tejto skupiny, pretože len tak sa môže ich hudba od vystúpenia k vystúpeniu vyvíjať a meniť.

mindmap.jpg

mindMap

mindMap je hudobný projekt z Banskej Bystrice (momentálne však pôsobí v Bratislave), plávajúci vo vodách pomalšej, príjemno-temnej elektroniky, všeobecne označovanej ako ambient, downtempo. Elektronické zvuky a aranžmány miestami dopĺňajú živé nástroje ako flauta, gitara, a takisto ženský vokál. Vznikol v roku 2000 ako spoločné úsilie dvoch ľudí o spojenie dvoch odlišných pohľadov na ambientnú hudbu: elektronický ambient na jednej strane a dark-ambient na strane druhej. Dnes sa mindMap obohatený o spev orientuje prevážne na downtempo. Naživo mindMap vystupuje v rozšírenej zostave v zložení elektronika dopĺňaná o ženský spev a dychy. Začiatkom roku 2003 vyšiel debutový album pod názvom _Plochy_. Skladba Gerlach je súčasťou výberovky Megasoft Office 2005. Aktuálny album Gran-ahua vyšiel koncom roka 2005.

mindMap: Emil Maťko, Igor Iliaš, Dana Mazalová (spev), Petra Mušková, Jela Spišiaková (flauty), Michala Čopíková (texty)

pinkfreud.jpg

Pink Freud

V roku 1998 štvorica mladých a vnímavých muzikantov z Gdańska založila skupinu, ktorá mala objavovať nové oblasti improvizácie. Nazvali sa Pink Freud. Tvoria improvizačné trio so sviežou a modernou hudbou, inšpirovanou džezom, rockom, folkom, jungle, drum'n'bassom a pod., ktorá si vyžaduje vnímavé a pozorné publikum. V roku 1998 nahrali svoj debutový album Zawijassy. V roku 2003 im vo vydavateľstve Zen Posse Records vyšla Sorry Music Polska. Na tomto albume Pink Freud prezentuje celkom nový štýl a siaha po nových metaforách, prostredníctvom ktorých rozpráva svoje príbehy. Pink Freud dnes tvoria: Wojtek Mazolewski (basa, loop, sampler), Tomek Zietek (trúbka), Kuba Staruszkiewicz (bicie). V týchto dňoch skupine vychádza tretí album Jazz fajny jest s remixami v podaní nalepších mladých moderných hudobníkov, Djov a skupín – ako napríklad EMADE, ENVEE, Niewinni Czarodzieje, m.bunio.s, Mika Urbaniak, Old Time Radio, LocoStar a ďalší.

selector.jpg

db plays Selector

Rozhlasový program The Selector, získal hlavný cenu na 23. ročníku Sony Academy Awards za najlepší týždenný program v rádiu. Porotcovia ho ocenili spomedzi piatich nominovaných ako unikátny projekt predstavujúci široký záber nových britských interpretov v rôznych hudobných žánroch. The Selector pre British Council produkuje od roku 2001 spoločnosť Somethin' Else a v éteri má potenciál osloviť až 260 miliónov ľudí v 19 krajinách na celom svete. The Selector, to je degustácia všetkého nového a dobrého, čo sa vyprodukuje vo Veľkej Británii. Veľká časť z ponúknutej produkcie naznačuje, kam sa budú uberať trendy v pope, gitarovej muzike, hip-hope a tanečnej hudbe.

Daniel Baláž je moderátor, publicista, DJ, iniciátor elektronickej scény na Slovensku. Od roku 1993 pôsobil v Rádiu Ragtime, v roku 2000 prestúpil do Rock FM Rádia, v súčasnosti Rádia FM, kde moderoval relácie Nočný život, Selector, Kompas, Hudobné správy a pripravuje Nočné mixy a ChillOut_FM. Pôsobí aj v internetovom magazíne inZine. Hudbe sa príležitostne venuje aj ako DJ a muzikant. Bol moderátorom relácie Metro v STV.

21964-top_foto2-uukcf.jpg

Tobiáš Jirous

Tobiáš Jirous začínal ako home dj na mejdano-party´s svojich priateľov, po siedmich rokoch hrania si vytvoril osobitý štýl mixujúci staré nahrávky s retro vlnou súčasnosti. Výsledok je taký účinný, že vám ani nenapadne, z ktorého roku a akú skladbu práve počúvate. Desať rokov sa tanečná hudba tak rýchlo menila, že nakoniec vznikol problém zahrať čokoľvek súčasné. Súčasné veci v UK alebo súčasné veci v ČR? A tak hral veci, ktoré tu nikto nepoznal a bol za podivína. Stále častejšie sa vracal ku koreňom groove, ku skladbám, ktoré prežijú aj ďalších sto rokov. Hudba sa opakuje, veľké dobradruzstvo je však práve v tom prepájaní, v novom interpretovaní starého, a už dávno zabudnutého.

Tanec

debris.jpg

Debris Company: Soliloquy
Predstavenie soliloquy je "comebackom" divadelnej spoločnosti Debris, ktorá existuje a tvorí už pätnásť rokov. Tanečno divadelné sólo je krátkou javiskovou adaptáciou poslednej kapitoly svetoznámeho románu Jamesa Joycea Odysseus, monológu koncertnej speváčky a manželky reklamného agenta z Írska Leopolda Blooma, Molly Bloom. Voľný prúd pocitov, myšlienok, fragmentov pamäte a fantázie stavov pred spánkom, premiešaných so vstupmi z reálneho sveta, napĺňajú javisko ako nepopísanú stránku románu. Soliloquoy je poctou Jamesovi Joyceovi, jeho písaniu na hranici vedomia a podvedomia, experimentu slova a pohybu, rytmickému a rituálnemu vyznaniu novej dobe, zaplaveniu emocionalitou, pretrvávajúcemu smútku, strate kontextu a večnej nespokojnosti.
choreografia: Stanislava Vlčeková, koncept a réžia: Jozef Vlk, vizuálna koncepcia: Martin Piterka, kostýmy: Marija Havran, hudba: Jozef Vlk, realizácia hudby: Zwiebel String Quartett, svetelný dizajn: Pavel Kotlík, účinkuje: Stanislava Vlčeková

skalen.jpg

SKALEN: Xenit

Predstavenie je jedným z prirodzených pokračovaní experimentov z roku 2001 na tému vzťahu medzi telom a priestorom a ich spoločnom vstupovaní do inej dimenzie prostredníctvom video-animácie, video-písania a vizuálnej improvizácie.

Tanec: Michèle Ricozzi

Hudba: Jean Marc Montera

Video-art: Patrick Laffont

Michèle Ricozzi - tanečnica a choreografka. Spolupracovala s Odile Duboc, Urban Sax. Corine Lanselle C°, Faizal Zhegoudi C°. V roku 1995 získala prvú cenu na Choreographic Challenge Châteauvallon. V roku 1999 spoluzaložila skupinu Skalen.

Jean Marc Montera – hudobník. V roku 1978 založil skupinu G.R.I.M (Group of Research and Musical mprovisation) . Spolupracoval s Fredom Frithom, Davidom Mossom, Pauoml Lovensom, Odile Duboc, Petrom Palitzsch/Berliner Together, Piotrom Klemensciewicom, atď. Vytvoril viaceré diela pre divadlo, tanec, film. Spolu s Hubertom Colasom vedie priestor pre súčasné umenie Montevideo. V roku 2002 vytvoril Ensemble d'Improvisateurs Européens.

Predstavenie bolo uvedené na festivaloch vo Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Estónsku, Španielsku a v Čechách.

tiaze.jpg

TIAŽE /POIDS

Premiéra francúzsko-slovenského tanečno-hudobného predstavenia.

Tanec: Monika Caunerová, Petra Fornayová, Monika Horná, Michèle Ricozzi (F)

Hudba: Ľubomír Burgr, Jean Marc Montera (F), Marek Piaček

Predstavenie je výsledkom intenzívnej spolupráce francúzskych a slovenských hudobníkov a tanečníkov. Jeho mottom je báseň slovenskej poetky Nory Ružičkovej Závažie.

Závažie

Úplne pokojná v sebe
nechávam miznúť predmety aj ľudí
sladké ťažké objemy
diaľka vo mne za každým
scelí svoju bezfarebnú krv

Je to ozvena pohybu
sila striehnuca z obrazu:
koho milujem toho znehybním

napnutý sval zrkadla
účastný až na prasknutie

Môj záujem je chladný
v kuželi môjho ľadu
nedýchaj... a kvapky ortuti
vykĺznu na vytúžené dráhy
ako zadržiavané teplo

(z básnickej zbierky Osnova a útok, Drewo a srd, 2000)

Eventy

buzassy.jpg

Ján Buzássy: Prekladateľský workshop na FiF UK

Ján Buzássy (1935) študoval knihovníctvo a slovenčinu. Stal sa šéfredaktorom mesačníka Mladá tvorba, neskôr šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v 90-tych rokoch šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život. Debutoval zbierkou Hra s nožmi (1965), ktorá sa svojským spôsobom nazerania na svet a jeho zmysel dotýkala základných polôh ľudskej existencie, neskôr nachádzal východiská v odkaze antickej filozofie - zbierky Škola kynická (1966), Nausikaá (1970), Krása vedie kameň (1972). Neskoršie básnické knihy boli čiastočne determinované ľudovou slovesnosťou a folklórom. Návrat k poetickým postupom a princípom prvého obdobia básnickej tvorby signalizuje skladba Pláň, hory (1982), zbierka Zlatý rez a v 90-tych rokoch kniha Náprava vínom (1994), zbierky Dni (1995) a Svetlo vôd (1997). Venuje sa aj prekladom poézie z anglickej, ruskej a srbskej literatúry. Významné sú najmä jeho preklady T. S. Eliota a G. G. Byrona.

Streda 18.10., 13.00

ev_carson.jpg

Ciaran Carson: Kreatívny workshop, FiF UK

Ciaran Carson sa narodil v roku 1948 v Belfaste, kde stále žije. V roku 2003 bol vymenovaný za profesora poézie a riaditeľa Centra Seamusa Heaneyho na Queen's University v Belfaste. Je autorom deviatich básnických zbierok, vrátane titulov ako The Irish for No, Belfast Confetti, (Čo je írske nie, Belfastské konfety) a The Twelfth of Never (Dvanásta nikdy). K jeho najnovším dielam patria štyri knihy prózy, vrátane románu Shamrock Tea (Čaj ďatelín), ktorý bol nominovaný na prestížnu Booker Prize. Carson získal viacero literárnych cien, vrátane Írskej ceny za literatúru udeľovanú denníkom Irish Times a Ceny T.S. Eliota. Jeho preklad Danteho Pekla (2002) bol ocenený cenou Oxford Weidenfeld Translation Prize.

Streda 11.10., 14.00

entrance.jpg

Výstava Entrance Gallery

Entrance Gallery prezentuje progresívnu mladú generáciu umelcov, predovšetkým študentov a absolventov vysokých umeleckých škôl z Českej republiky i zo zahraničí. Názov a koncepcia galérie vychádza z polohy tohoto výstavného priestoru pri vstupe komplexu Karlín Studios.

Entrance se sústredí na autorské výstavy, ktoré sú dopĺňané kurátorskými skupinovými projektmi. Súčasťou programu je práve vznikajúca internetová doména Entrance Web Gallery s archívom umelcov, prezentácií a dokumentáciou výstav.

Ladislava Gažiová je pôvodom zo Slovenska. Pracuje so sociálno-politickými témami, ktoré spracúva s určitou dávkou irónie až cynizmu. Inšpiruje ju komix, popkultúra, subkultúra, graffiti, street art, ale i orientálny ornamentalizmus. Závažné či nezávažné témy mení sprejovou technikou na podivuhodný výjav, ktorý prestupuje melanchólia a temnota.

Radim Labuda je slovenský umelec, žije a pracuje v Prahe. Vyjadruje sa predovšetkým videom a zvukovými inštaláciami. Jeho posledný projekt sa sústreďuje na video-obrazy uzatvorené v slučke kruhového pohybu. Videá sa zaoberajú fenomenologickými pozorovaniami skutočnosti, nie sú konštrukciou, ale prostým záznamom. Napriek tomu však prinášajú významy, ktoré možno chápať rozličnými spôsobmi v rozličných kontextoch.

lescitadelles.jpg

Les Citadelles

Francúzsky časopis Les Citadelles bol založený v Paríži roku 1996 a vychádza raz ročne. Doteraz vyšlo dvanásť čísel mapujúcich súčasné dianie vo frankofónnej ako i európskej poézii. Skoro dvestostranová ročenka je rozdelená do dvoch hlavných blokov: D´Europe a Poètes pour nos jours. Okrem básní a profilov básnikov, môžu čitatelia nájsť v čísle aj eseje, recenzie, reportáže z festivalov poézie a články uvažujúce o súčasnej poézii. Zo slovenskej poézie vyšli v čísle jedenásť v roku 2004 básne Mily Haugovej a v nasledujúcom čísle básne Petra Šuleja v preklade Andrei Leškovej-Poterie.

Šefredaktorom časopisu je básnik Philipe Démerón. Na festivale Ars Poetica predstaví časopis poetka z básnického okruhu Les Citadelles Armelle Leclercq.

Okrúhly stôl zahraničných o vydávaní a prekladaní poézie

Piatok 13.10 11.00, Budmerice

Ivica Prtenjača /CRO
inicioval vznik literárneho programu Palachove čítania v Rijeke. Pracuje ako PR manažér vo vydavateľstve Profil International Publishing

Rod Mengham /UK
redigoval zbierky esejí o súčasnej umeleckej próze, hrubom a avantgardnom umení a o umeleckej próze 40-tych rokov. Taktiež je editorom edície poetických brožúr a spolueditorom a spoluprekladateľom Altered State: the New Polish Poetry (Pozmenený stav: Nová poľská poézia, 2003).

Darek Foks /PL
je členom redakčnej rady varšavského časopisu Twórczość, najstaršieho literárneho časopisu v Poľsku.

Mars Woodworth /USA
je redaktorom prestížneho štvrťročníka Salmagundi a riaditeľom New York State Summer Writers Institute na Skidmore College v štáte New York.

Siarhei Smatrychenka /BLR
je redaktorom časopisu ARCHE, vo vydavateľstve Igora Logvinova založil a riadi edičný rad Česká sbírka. Prekladá z ukrajinčiny, ruštiny, poľštiny a slovenčiny. Zostavil Antológiu bieloruských poviedok (2006). Momentálne pripravuje na vydanie číslo časopisu ARCHE venované súčasnej slovenskej literatúre.

Sylvia Geist /D
sa venuje stredoeurópskej poézii v rámci trojročného cyklu seminárov a literárnych podujatí na Vysokej odbornej škole v Hannoveri, ako aj vydávaním antológií venovaných jednotlivým stredoeurópskym literatúram. Jej prebásnenia ruskej, slovenskej a anglickej lyriky boli publikované v niekoľkých antológiách a renomovaných časopisoch.

Elisa Biagini /IT
preložila do taliančiny množstvo textov zo súčasnej americkej poézie.

mengham.jpg

Rod Mengham: Prekladateľský workshop na FiF UK

Rod Mengham je profesorom modernej anglickej literatúry na Univerzite v Cambridgi, kde pracuje aj ako kurátor umenia na Jesus College. Publikoval viacero článkov o umení v rôznych časopisoch a je tvorcom katalógov pre bienále s názvom „Sculpture in the Close" na Jesus College v Cambridgi. Okrem toho pracuje ako redaktor básnických publikácií Equipage a svojou redakčnou a prekladateľskou činnosťou sa zúčastnil na projekte Altered State: the New Polish Poetry (Zmenený stav: Nová poľská poézia, Arc Publications, 2003). Jeho vlastné básne boli publikované pod názvom Unsung: New and Selected Poems (Nespev: Nové a vybrané básne, Folio/Salt, 1996; 2. vydanie, 2001).

Piatok 14.10., 14.00

Projekt Časopis v časopise

Projekt Časopis v časopise je ojedinelým projektom podporujúcim európsku spoluprácu národných kultúr bez sprostredkovateľskej úlohy veľkých jazykov. Rozvíja vzájomný dialóg, kreativitu multilingválnych spoločných projektov, kultúrnu propagáciu a distribúciu. Projekt Časopis v časopise je založený na myšlienke integrácie stredoeurópskeho kultúrneho priestoru, plynulého pohybu myšlienok a textov medzi časopismi a vydavateľmi, relevantnými vo svojom kultúrnom priestore. Cieľom tohoto projektu, v rámci ktorého spolupracuje 10 časopisov z 9 krajín, nie je len expanzia do juhovýchodnej a západnej Európy, ale aj spájanie menších národov a podpora medzikultúrnej výmeny a dialógu.

O žabkách a všeličom inom ...

Nedeľa 15. 10., 16.00, A4

Tvorivá dielňa pre deti od 3 do 6 rokov s básnikom Danielom Hevierom a tanečnicou Petrou Fornayovou.

svk_vydavatelstva.jpg

Okrúhly stôl slovenských vydavateľstiev

Štvrtok 12.10., 11.00, Budmerice

Ars Poetica, L. C. A. Publishers Group, Modrý Peter, Rak, Romboid, Vlna

Prezentácia projektu ALME


Partneri

sponzori_2006.png


Ohlasy

Rozhovor s Martinom Solotrukom, Knižná revue 2006/21

spectator.sme.sk

hn.hnonline.sk

litcentrum.sk

Stretnutie s novými knihami vydavateľstva Ars Poetica, litcentrum.sk

kinema.sk

Filmová ročenka 2006 - 2010,
Slovenský filmový ústav, sfu.sk


Fotogaléria