Manfred Chobot: Čítanie básne nemá byť lúštením sudoku...

Prinášame vám exkluzívny rozhovor s významným rakúskym básnikom Manfredom Chobotom

Kedy je pre teba báseň dokončená?
Kedy si povieš: „Teraz som už s prácou hotový, takto to môže ísť von."

To sa dá len veľmi ťažko vysvetliť. Mám množstvo svojich básní v rôznych verziách... Je veľmi dôležité nechať báseň odležať, pretože sa môže stať presne to, čo sa stalo aj mne, že som na básni veľmi veľa pracoval. Prvú verziu som mal hotovú „šup-šup", ale potom som začal mať zlé svedomie... a povedal som si tak toto sa predsa nemôže stať, na tom musím zapracovať viac. Takže som básni venoval viac času, pracoval som viac, ale báseň bola horšia a horšia. Pretože je celkom prirodzené, že tá ľahkosť prvotného okamihu sa stratí každou ďalšou verziou... To mi však začalo byť jasné až po istom čase.

Ale ty sa predsa k svojim básňam vraciaš ...

Pri väčšine, resp. pri mnohých mojich básňach existujú viaceré verzie. K tomu však ešte musím dodať, že svoje básne píšem vždy len na počítači. Nikdy ich nepíšem rukou. Takže predtým, než dopíšem akúkoľvek báseň, existujú vždy jej viaceré verzie.

A kedy si potom povieš, že je tvoja báseň hotová?

Hm, no jednoducho, keď si pri čítaní poviem „toto mi vyhovuje" ... Je to veľmi ťažké vysvetliť...

Medzinárodný festival poézie Ars Poetica 2016:
(zľava) Manfred Chobot, Anne Waldman, Kristina Hocevar,
Ambrose Bye, Giorgi Lobzhanidze a Adam Horovitz

Aký si typ básnika, si skôr „ranné vtáča", alebo Ti písanie ide lepšie v noci?

Píšem vždy iba v noci. Spať chodievam spravidla o šiestej ráno a nevstávam pred jednou popoludní. Som absolútna nočná sova, čo sa vyvinulo predovšetkým počas študentských čias. Keď som sa učieval bolo vždy neskoršie a neskoršie a ja som si uvedomil, že len počas noci mám svoj kľud. Vtedy existuje len jediný rušivý element a to som ja sám. A napokon, v noci sa tak či onak nikto neodvážiť zavolať :)

Čo je pre teba dobrá báseň?

Báseň by nemalo byť sudoku. Zrozumiteľnosť básne je pre mňa prioritou. Je taktiež dôležité uvedomiť si, že nemčina je zaťažená metaforou.
V angličtine je to oveľa jednoduchšie, a to aj keď si báseň preložíš spätne do pôvodiny. Napríklad Janis Joplin znie v angličtine absolútne skvele, ale keď si to preložíš do nemčiny je to otrasné. Páni ako to len znie gýčovito! V angličtine môžeš povedať hocičo bez toho, aby to znelo ako gýč. Nemčina je v tomto relatívne citlivá a človek musí byť veľmi ostražitý a musí častokrát vymyslieť nové slová, ktoré idú akoby proti prúdu.

Báseň, ktorú nedokážem pochopiť pre mňa nie je básňou. Pri čítaní básne nechcem lúštiť sudoku ani krížovku. Báseň taktiež nemá byť právnický text, ktorý pochopím až na tretí raz. S niektorými poetkami/básnikmi mám jednoducho problém... Jazyk a experimentovanie s jazykom je pre mňa taktiež veľmi dôležité. Milujem aliteračný verš...

Manfred Chobot, Ars Poetica 2016

Čo pre teba znamená poézia?

Poézia je vo všetkom a je bazálnym prvkom života, ale nie je jej venovaná dostatočná pozornosť. Všetko je poézia, dokonca aj veľká časť reklamy je poézia ... pop a popová hudba je poézia. John Lennon ... Janis Joplin, geniálna speváčka a textárka... Poézia je významnou súčasťou množstva každodenných vecí a zasluhuje si našu pozornosť. Preto som začal vydávať edíciu „Lyrika z Rakúska", ktorá vyšla v päťdesiatich zväzkoch.

Ľudia z celého Rakúska mi začali posielať svoje rukopisy, jeden bol dokonca od programátora. Predstav si, niekto uvažuje v nulách a jednotkách a potom žije sústavne v áno a nie, áno a nie ... a takýto človek odrazu začne písať básne... čo na mňa spravilo dosť veľký dojem. Vieš, báseň môžem považovať za dobrú aj vtedy, keď nereprezentuje môj vkus. Sú veci, keď si poviem je to dobré, aj keď to nie je „to moje". Napríklad taký Jackson Pollock, človek povie WOW. Nie som žiadny fanúšik abstraktného umenia, ale vravím WOW! A nemusím predsa vydávať iba tie básne, ktoré sa páčia len mne, to je predsa hlúposť! Takže si poviem, super, je to dobré, je to pekné, je to ok, síce by som to takto nenapísal, ale je to ok.

Anne Waldman a Manfred Chobot, Ars Poetica 2016

*

Manfred Chobot a Marián Hatala, Ars Poetica 2016

Manfred Chobot sa narodil vo Viedni a pôsobí ako autor na voľnej nohe. Je autorom jedenástich básnických zbierok, dvadsiatich štyroch prozaických diel, dvoch románov, dvoch kníh fotografií a dvoch kníh pre deti. Jeho zbierky poézie boli preložené do angličtiny, francúzštiny, španielčiny, slovenčiny, češtiny, poľštiny, bulharčiny, a spoločná publikácia s Aminurom Rahmanom, do bengálčiny.

Chobot je členom predstavenstva spolku autorov IG AutorInnen a spolku Grazer Autorenversammlung. Okrem toho je členom asociácie Podium a medzinárodného združenia autorov Kogge. Je spoluzakladateľom 1. Wiener Lesetheater a 2. Wiener Stegreiftheater (Prvé viedenské divadlá umeleckých čítačiek). Ako editor sa podieľal na vzniku publikácie Lyrik aus Österreich (Lyrika z Rakúska) a je tiež autorom viac než päťdesiatich rozhlasových hier.

V slovenskom preklade M. Hatalu vyšla autorova zbierka Nic neš tyátr (Nix ois Teata, 2010), v preklade L. Šimona, M. Richtera a M. Hatalu vyšli Bábkohry, 1999. V českom preklade vyšla autorovi zbierka poézie Libůstka si libuje, 2015.

Manfred Chobot bol taktiež hosťom a účastníkom medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica 2016 a jeho básne v slovenskom preklade
M. Strakovej vyšli v Antológii Ars Poetica 2016.

Viac informácií o autorovi: chobot.at

Rozhovor s básnikom pripravila Martina Straková

Titulná fotografia Wladimir Fried, 2008, zdroj: Wikipedia

Súvisiace:

Óda na ľútosť

Chobotove básne v preklade M. Hatalu:
Knižná revue XX. ročník, 14. apríl 2010, č. 8