óda na ľútosť

je mi ľúto skrutiek

mostov

ktorým sa nedopraje odpočinku

ľutujem nity

ktoré si nikdy neoddýchnu

zakaždým len ťarchy nesú

opierky a nosníky

balkónov

ktoré nezažijú prestávku

môj súcit patrí

drevu a betónu

patrí aj tehlám a cementu

tým podložkám ničoty

na ktoré

myslievam

stropné krytiny a strešný trám