Jana Špaková::
Ono je vlastne nehmotné a nedá sa chytiť ani udržať, stále beží, besní, má mnoho podôb....je to pravdepodobne duša.
Alenka Sabuchová::
Modré zviera je pre mňa neidentifikovateľná ryba, o ktorej keď sa sníva mojej kamarátke Lucii, vieme, že niekto čaká bábo. Je to modrá ryba v bližšie nešpecifikovanej rieke, kde pláva sama. Sníva sa jej s ňou asi od strednej školy a nevedela si nikdy vysvetliť, čo to znamená, až sa ten kľúč neukázal sám :)
Miruška Nekorancová::
Modré zviera je to vaše ja, ktoré odhaľujete v plnej nahote a kráse málokedy, zriedka, niekedy až tak raritne, akoby bol Yetim. Každý o ňom počul a nik ho nevidel. Lebo denne sa vykresľuje v iných farbách. Podľa potreby. V červenej protivníkovi, v bielej deťom, v ružovej objektu záujmu, vo fialovej si pobehuje v stave opitosti, sivé je, keď chce splynúť s davom. V žltej sa smeje, v oranžovej žiari ako slnko. V černej temnie... Ale modrá, modrá je jediná pravdivá farba toho zvieraťa. A do tej sa vyfarbuje len vtedy, keď cíti, vníma a vidí, že je správne. Práve tam, kde najviac zapadá, kde patrí, kde je svoje, prijaté a milované. Kde má byť. Medzi svojimi. A to je to modré zviera. Vedieť a priznať si, aká/aký som a dovoliť iným nech ma aj takú/takého majú. Bez príkras, úprimne, pravdivo, stroho. Modro.