Literárnovedná monografia Druhá moderna odhaľuje vplyvy fin de siècle, dekadencie a expresionizmu. V dielach Tida J. Gašpara, Janka Alexyho, Jána Hrušovského, Ivana Horvátha, Gejzu Vámoša a Ivana Minárika. Autora zaujíma predovšetkým obraz ženy, rozličné typy osudových žien, vzťah oboch pohlaví, resp. erotika ako súčasť modernistickej poetiky.
Publikácia Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2006 vznikla na základe spolupráce s Ústavom slovenskej literatúry SAV. Na odbornom seminári 12. decembra 2006 odzneli diskusné príspevky a referáty, ktoré sa stali zárodkom neskôr dopracovaných textov zaradených do tejto publikácie. Poslaním Literárnokritickej reflexie slovenskej literatúry 2006 je poskytnúť priestor na výmenu názorov a postojov k najnovšej slovenskej literárnej produkcie.Projekt má cieľ stať sa dlhodobou platformou bilančného literárnokritického uvažovania, ktorá bude rok čo rok poskytovať komplexnú reflexiu najnovšej literárnej produkcie. Prináša kritickú reflexívnosť výrazne prevyšujúcu úroveň bežných literárnych kritík v periodikách. Okrem samotných odborných textov prináša aj prepis diskusií k jednotlivým knižným titulom.
Autorský kolektív: Vladimír Barborík, Karol Csiba, Michal Jareš, Dana Kršáková, Jana Kuzmíková, Ľubomír Machala, Pavol Markovič, Fedor Matejov, Pavel Matejovič, Radoslav Passia, Jana Pácalová, Edita Príhodová, Ľubica Somolayová, Marta Součková, Jaroslav Šrank, Ivana Taranenková.
Publikácia Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2007 vznikla na základe rovnomenného podujatia Ústavu slovenskej literatúry SAV, ktoré sa konalo 22. januára 2008 v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Na seminári odzneli odborné referáty a diskusné príspevky, ktoré sa stali zárodkom neskôr dopracovaných textov zaradených spolu s prepisom diskusií do tejto publikácie.
Poslaním Literárnokritickej reflexie slovenskej literatúry 2007 je poskytnúť priestor na výmenu názorov a postojov k najnovšej slovenskej literárnej produkcie. Ambíciou projektu je stať sa dlhodobou platformou bilančného literárnokritického uvažovania, ktorá rok čo rok poskytuje komplexnú reflexiu najnovšej literárnej produkcie.
Autorský kolektív: Vladimír Barborík, Karol Csiba, Ján Gavura, Michal Jareš, Dana Kršáková, Iva Málková, Pavol Markovič, Eva Pariláková, Radoslav Passia, Jana Pácalová, Edita Príhodová, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová, Marta Součková, Ivana Taranenková.
Monografia Zory Pruškovej Keď si tak spomeniem na šesťdesiate roky je základné literárnovedné dielo k dejinám slovenskej prózy 60. rokov 20. storočia. Autorka interpretačne približuje tvorbu D. Tatarku, V. Šikulu, R. Slobodu, J. Johanidesa, D. Mitanu, P. Hrúza, P. Vilikovského, D. Kužela a J. Puškáša.
Z aktuálnej inšpiračnej ponuky začiatku 90. rokov vniesla Z. Prušková do úvah o slovenskej próze Barthesovo exponovanie podvratne anarchistickej inštitúcie literatúry, Rortyho dôraz na „iróniu", resp. „konverzáciu" pri utváraní súdobého literárneho autora, textu, čitateľa a vôbec empatického človeka – súčasníka a exponovanie „línie odporu" v súčasnom umení, „odporu" voči totalizujúcim nárokom politiky a médií v intenciách Lyotarda.
Monografia P[r]ózy po roku 1989 je príspevkom k doteraz málo prebádanej problematike slovenskej prózy posledných 20 rokov.Skúsená literárna kritička a zároveň erudovaná vysokoškolská pedagogička Marta Součková pomenováva nielen tendencie a javy v slovenskej próze po roku 1989, ale na základe presných konkretizácií ich aj „diagnostikuje", preto jej monografiu možno považovať za ojedinelý príspevok k slohovo-typologickej, poetologickej a axiologickej diferenciácii súčasnej literatúry. Autorka sa zaujíma nielen o premeny jednotlivých autorských poetík a štýlov, ale tiež o otázky žánru, zamerania, intertextuality, feminizmu – v diele V. Pankovčína, E. Hlatkého, P. Pišťanka, D. Taragela, M. Kopcsaya, M. Vadasa, Ballu, T. Horvátha, P. Rankova, J. Bodnárovej, M. Kompaníkovej, J. Juráňovej a U. Kovalyk.
Výber z predčasne uzavretého literárnovedného diela Albína Bagina (1939 – 1982) predstavuje v myslení o literatúre výrazný osobnostný a dodnes často aktuálny pohľad, ktorý, len zdanlivo paradoxne, čas nielen overuje, ale i potvrdzuje. Jeho interpretácia kľúčových diel a autorov slovenskej a sčasti i svetovej literatúry mala spoľahlivý základ v dôslednom scientizme, ktorý sa napájal najmä zo zdrojov ruskej formálnej školy a pražského štrukturalizmu, ktorý však A. Bagin obohacoval len na prvý pohľad protikladnou tradíciou esejizmu, najmä českého a slovenského, ale i francúzskeho, ruského a i. Z tejto syntézy vznikol Baginov osobitný literárnovedný rukopis, v ktorom sa vedecká korektnosť a presnosť snúbila s osobnostným nasadením esejistu, s osobne i osobnostne garantovaným názorom.
Na tomto spoľahlivom metodologickom podloží A. Bagin vytvoril za čosi viac ako dvadsaťročie dielo, ktoré zanechalo v dejinách slovenského literárnovedného myslenia trvalú stopu tak v oblasti literárnej kritiky a historiografie ako aj teórie. V jeho interpretácii slovenská literatúra, predovšetkým 20. storočia, ale i vybraní autori svetovej literatúry dostávajú nové impulzy. Mnohosť zrkadlových plôch, v ktorých sa literárne problémy odrážajú, však neznamená metodologickú či žánrovú heterogénnosť, skôr naopak: jednotu a celistvosť, vyplývajúcu, ako to sám A. Bagin formuloval, „z totožnosti predmetu" a „pisateľovho názoru". Texty tohto výberu z diela Albína Bagina dokumentujú, že táto totožnosť či identickosť je podnetná pri odkrývaní hodnôt literatúry i dnes.
– Rudolf Chmel
Publikácia Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2008 vznikla na základe rovnomenného podujatia Ústavu slovenskej literatúry SAV, ktoré sa konalo 9. decembra 2008 v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Na seminári odzneli odborné referáty a diskusné príspevky, ktoré sa stali zárodkom neskôr dopracovaných textov zaradených spolu s prepisom diskusií do tejto publikácie.
Autorský kolektív: Vladimir Barborík, Karol Csiba, Ján Gavura, Michal Jareš, Eva Jenčíková, Dana Kršáková, Lucia Čandíková Paraličová, Radoslav Passia, Jana Pácalová, Edita Príhodová, Ľubica Somolayová, Marta Součková, Miriam Suchánková, Ivana Taranenková.
Publikácia Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2009 vznikla na základe rovnomenného podujatia Ústavu slovenskej literatúry SAV, ktoré sa konalo 19. januára 2010 v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Na seminári odzneli odborné referáty a diskusné príspevky, ktoré sa stali zárodkom neskôr dopracovaných textov zaradených spolu s prepisom diskusií do tejto publikácie.
Autorský kolektív: Vladimir Barborík, Karol Csiba, Ján Gavura, Dana Hučková, Michal Jareš, Pavol Markovič, Radoslav Passia, Jana Pácalová, Edita Príhodová, Ľubica Somolayová, Marta Součková, Jaroslav Šrank, Miriam Suchánková, Ivana Taranenková.
Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2010 je priestorom pre kritické hodnotenie najnovšej slovenskej literárnej produkcie. Pravidelne prináša komplexnú reflexiu súčasnej slovenskej literatúry a konfrontáciu odlišných názorov, postojov a východísk jednotlivých literárnych kritikov.
Autorský kolektív: Karol Csiba, Ján Gavura, Dana Hučková, Michal Jareš, Ľubomír Machala, Radoslav Passia, Jana Pácalová, Edita Príhodová, Adam Svetlik, Ľubica Somolayová, Marta Součková, Miriam Suchánková, Ivana Taranenková.
Ivana Taranenková absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor filozofia – slovenský jazyk a literatúra. Od roku 1999 pôsobí na Ústave slovenskej literatúry SAV. Zameriava sa na výskum slovenskej prózy 19. storočia. Je editorkou zväzku výberu z diela S. H. Vajanského Koreň a výhonky. Články (2008). Okrem toho sa venuje aj literárnokritickej reflexii súčasnej literatúry.
Monografia Fenomén Vajanský sa pokúša uchopiť problematiku diela a činnosti S. H. Vajanského, ktorý pôsobil v slovenskej kultúre dlhodobo ako rozporuplná osobnosť. Prostredníctvom analýzy jeho literárnoestetických názorov, ktoré prezentoval vo svojich článkoch takmer štyri desaťročia, rekonštruuje nielen estetickú, ale aj kultúrnu koncepciu v ich pozadí. Sleduje, akým spôsobom sa tieto koncepčné východiská uplatňujú v jeho kritickej činnosti a v literárnej tvorbe (predovšetkým v próze).
Ivana Taranenková: Fenomém Vajanský
Každý pokus vyrovnať sa s touto – napriek všetkým výhradám – nepochybne vplyvnou osobnosťou slovenskej kultúry vyvolával hlasy, dovolávajúce sa „pravdy" pre Vajanského. Úlohou literárnych historikov však nie je rozsudzovať staré spory a dávať za „pravdu" jednej alebo druhej strane. Môžu len na základe historických zdrojov zrekonštruovať situácie, ktoré formovali literárne dianie v danom období, pokúsiť sa pochopiť motivácie jeho aktérov a v kontexte súčasného poznania a stavu odboru ich objasňovať súčasníkom. A to bez ohľadu na to, že ich výskum prinesie zistenia, ktoré spochybní či kriticky poukáže na pretrvávajúce stereotypy nielen slovenskej literárnej historiografie, ale aj kultúry. A v tomto duchu je stanovený aj cieľ tejto práce.
V texte Mareka Debnára sa pozitívne odrazila skutočnosť, že autorov záujem o literatúru je fundovaný jeho fılozofıckým vzdelaním. Je to text, ktorý nesie znaky originálneho príspevku tak k fılozofıckým, ako aj literárno-vedným štúdiám. Na jeho vyznení sa nemalou mierou podieľa dôsledná terminologická práca a pozorné uvádzanie interpretovaných diel.
– Miroslav Marcelli
Vlastní přínos práce nespočívá jen ve velmi podrobném a originálním zjištění souvislostí; rovněž je důležité vidět, jak nuancovaně Marek Debnár průběžně rozvíjí sám problém identifıkace jakožto procesu. To totiž dovoluje znovu promýšlet moderní pojem vědění (sjednocování, subsumování zvláštního pod obecné, „ztotožňování") a k němu kontrastní model subjektivace jako procesu, který (ať fılosofıcky, ať formou literární) neustále reflektuje sebe sama, zaznamenává se — jedním slovem: žije.
– Miroslav Petříček
Dana Hučková (rod. Kršáková) študovala v rokoch 1986 — 1991 estetiku a literárnu vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1991 pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV, kde sa zaoberá slovenskou literatúrou na prelome 19. a 20. storočia, so zameraním na tvorbu Slovenskej moderny. Venuje sa tiež kritickej refl exii súčasnej slovenskej literatúry, najmä prózy. Je autorkou monografie Dušan Dušek (2002) a spoluautorkou kolektívnych prác Slovník slovenských spisovateľov (1999, 2005), Slovník diel slovenskej literatúry 20. storočia (2006) a Panoráma slovenskej literatúry II. Literárne dejiny od realizmu po rok 1945 (2005). Je editorkou kníh Ivan Krasko: Básnické dielo (2005) a Ladislav Ballek: Južná pošta. Pomocník (2007).
Ľubica Somolayová (1979) absolvovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave, v roku 2006 získala titul PhD. v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde doposiaľ pôsobí. Prednáša na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty TU v Trnave. Venuje sa literatúre národného obrodenia, romantickým ideológiám, problematike subjektivity, ale aj reflexii súčasnej literatúry.
Ťažisko práce spočíva v interpretačných analýzach vybraných básní S. B. Hroboňa, ktorých cieľom je overiť prítomnosť mystických inšpirácií. Autorka sa sústredila na niekoľko vybraných textov, u ktorých predpokladala, že budú v akejkoľvek forme odrážať mystický zážitok. Vybrala si štyri ústredné texty s rozličným datovaním, resp. i bez datovania Obraz (Krajolik), nedatovaný; Prietaj, napísaný v roku 1849, publikovaný v roku 1861, Rozpejánok, napísaný v roku 1857, Slovenské iskrice z roku 1857 a Svatopomstopej, vydaný v roku 1872. Na základe ich interpretačných analýz sa autorka snažila demonštrovať prítomnosť základných tematických okruhov a motívov mystiky, implikujúcich mystické inšpirácie mesianistickej poézie S. B. Hroboňa.
Monografia Jany Pácalovej Metamorfózy rozprávky (Od Jána Kollára po Pavla Dobšinského) sleduje problematiku pôsobenia rozprávky v slovenskom romantizme, materiálovo vychádzajúc z prvých intencionálnych zápisov rozprávok, z rukopisných zbierok a prameňov a tiež z knižných vydaní rozprávok v 19. storočí. V centre pozornosti je problém textácie a literarizácie rozprávok.
Autorkiným cieľom bolo priebežne poukázať na dobové koncepcie rozprávky, špecifiká prístupu jednotlivých autorov k danému žánru a jeho funkčné uplatnenie v literárnohistorickom kontexte. Metodologicky dôsledne zaznamenáva jednotlivé dobové podoby transformácie rozprávkového žánru, prechod od folklórnej rozprávky k rozprávke literárnej a prienik folklórnych a literárnych javov a postupov. Precízna literárnohistorická práca interdisciplinárne zasahuje aj do oblasti dejín folkloristiky na Slovensku.
Rácovej literárnovedná správa o Štrpkovej poézii patrí k tomu najlepšiemu, čo bolo doteraz o poézii tohto autora napísané. Autorka kvalifikovane poodkrýva možnosti, ktoré nám básnik svojou poéziou ponúka. V intenciách povahy predmetu svojho skúmania nás vťahuje do procesu poznávania, oboznamuje nás s jeho výsledkami a pritom ponecháva priestor pre jeho otvorenosť.
– prof. PhDr. Ján Zambor, CSc.
Monografiu V. Rácovej hodnotím ako originálny, metodologicko-koncepčne veľmi solídne zvládnutý a nesporne prínosný literárnovedný interpretačný výkon osobitného významu – totiž ako momentálne najdôkladnejšie a najlepšie komplexné výkladové spracovanie, resp. literárnoteoretickú interpretáciu poézie Ivana Štrpku, t. j. zásadný príspevok k literárno-historiografickej a teoretickej reflexii, systematickému a komplexnému poetologickému i axiologickému hodnoteniu básnického diela jedného z najvýznamnejších a najosobitejších autorov slovenskej poézie posledného polstoročia a čelného príslušníka, „protagonistu“ jednej z kľúčových básnických skupín na domácej literárnej scéne tohto obdobia (osobitne 60. rokov).
– doc. PhDr. Zoltán Rédey, PhD.
Pozvánka na krst knihy a titulka letného dvojčísla Knižnej revue 7-8
*
Uvedenie odbornej publikácie aj na webstránke versopolis.com
Ars Poetica
Korešpondenčná adresa:
Vlčie hrdlo 5, 82107, Bratislava
Sídlo:
Vlčkova 18, 811 04, Bratislava 1
E-mail:
info@arspoetica.sk
2021 Ars Poetica (Slovensko). Obsah podlieha autorskému právu.