News
Festival
Audiopoetica
Ars Poetica
About us
Europan poetry forum
Versopolis
Academy/EPF
Martin Solotruk
Ars Poetica Academy
Books
Support us
Partners and sponsors
Contact
Slovenčina English info@arspoetica.sk
poet, text and essay writer and translator from Spanish and Portuguese. He entered literature as a member of the Lonely Runners group of poets. He studied Slovak and Spanish at the Comenius University in Bratislava. He also worked as a television dramaturg for the Slovak National Television, editor and chief editor of the literary magazines Kultúrny život and Romboid. His first book The Short Childhood of Lancers (Krátke detstvo kopijníkov, 1969) brings the reader the author’s testimony on growing up and the defiance of a young soul facing the humiliation of social reality.
Ivan Štrpka, Struga Poetry Evenings, 24.8.2014.
This poetic debut is followed by a series of books: Tristan Talks Trash (Tristan tára, 1971) which deals with empty phrases of political and social Newspeak. Now and Other Islands (Teraz a iné ostrovy, 1981) is a concept, an exploration of man here and now. It points to hidden traps within and without, his history and his competence as the maker of history. In the fourth book Before Metamorphosis (Pred premenou, 1982) the poet tried to free himself of the heavy burden of logical thinking and previous experience.
Štrpka is obviously reorganizing and repositioning qualities and meanings in new structures thus giving them a completely different and new dimension. News from the Apple (Správy z jablka, 1985) reaches into the magical depths of the author’s world, which is multi-coloured and full of unresolved mysteries. The book of lyrics The Blue Hill is a rare document of cooperation between the rock musician and film-maker Dežo Ursíny and the poet Ivan Štrpka. It contains all Štrpka’s poems-turned-songs until 1987.
The collection entitled Everything Is in a Shell (Všetko je v škrtupine, 1989) oscillates between a travelogue and grotesque vision with a strong inclination to Eastern philosophies, particularly Zen Buddhism. The poetical composition Beautiful Naked World (Krásny nahý svet, 1990) gives the impression that it was written by a man who looked over his shoulder and suddenly discovered a world full of miracles and fairy tales. Maybe it is an expression of his longing to see things as they used to be: in their natural form. His essays are based on political thought and experiences as chief editor of a literary weekly. Rovinsko, South- west. Mother’s Death (Rovinsko, juhozápad. Smrť matky, 1995), full of grave and dark tones, is an attempt to evoke trysts with reality from the other side of experience.
The Lonely Runners Anthology edited by the translator Miroslav Zelinský
was presented on March 23, 2017 at the Ostrava House of Art.
The event took place with the personal presence of Ivan Štrpka and Peter Repka.
Anni Sumari was born in Helsinki, studied literature and media/communication studies at the University of Helsinki. She worked as a PR worker and consultant for seven years and later she taught creative writing. She authored dozens of books of poetry and prose, including the collections Sinerian (2000) and Measure and Quantity (1998), for which she won the Finnish National Broadcasting Company's Dancing Bear Prize for best poetry book of the year.
She works as a freelance writer and she translates Beckett, Robert Antoni or Bernardine Evaristo. She is an editor of several anthologies and together with the Danish poet Nikolaj Stochholm, she assembled an anthology of contemporary Nordic poetry.
The author also participated at the 2003 Ars Poetica International Poetry Festival.
*
Ville Hytönen (2013)
Helena Sinervo (2013)
Leevi Lehto (2012)
Henriikka Tavi (2012)
Bodil Lindfors (2010)
Johanna Venho (2008)
Otto Grundström (2006)
Jyrki Kiiskinen (2004)
Anni Sumari (2003)
pochádza zo Zvolena. V roku 2003 ukončila štúdium na Vysokej škole výtvarných umení – maľbu a voľnú tvorbu u prof. Daniela Fischera. Venuje sa fotorealistickej maľbe, ako aj iným médiám, akčnejším formám komunikácie, no i tichším poetickým (kon)textom.
Vystavuje doma aj v zahraničí. V roku 2007 získala cenu Essl Award na podporu mladých výtvarníkov zo strednej a juhovýchodnej Európy. V roku 2009 jej vyšla debutová básnická zbierka untitled. Žije, tvorí a kultivuje svoju záhradku v Reci neďaleko Bratislavy.
Ľubica Somolayová sa narodila v Leviciach. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu v Ústave slovenskej literatúry SAV, kde stále pracuje. Venuje sa literatúre 19. storočia (romantizmus a mesianizmus), dejinám a teórii poézie, ako aj kritickej reflexii súčasnej literatúry. V roku 2007 vydala básnickú zbierku Prižmúrenými očami.
Piotr Sommer (1948) pochádza z Walbrzychu, formatívne obdobie prežil v Otwocku pri Varšave. Vyštudoval anglistiku na Varšavskej univerzite, prednášal na niekoľkých amerických univerzitách, na Warwick University vo Veľkej Británii. V súčasnosti je šéfredaktorom Literatury na Świecie, poľského mesačníka venovaného prekladom zo zahraničných literatúr. Doteraz uverejnil osem básnických zbierok: Na stoličke (W krześle, 1977), Pamiatky po nás (Pamiatki po nas, 1980), Ďalší svet (Kolejny Świat, 1983), Lyrický činiteľ (Czynnik lyriczny 1986, 1988), Nové okolnosti vyjadrovania (Nowe stosunki wyrazów, 1997) a Pastierska pesnička (Piosenka pasterska, 1999).Publikoval aj dva zväzky literárnych čŕt Chuť detailu (Smak detalu, 1995) a Po švíkoch (Po stykach, 2005) a množstvo prekladov anglofónnych básnikov (Frank O'Hara, Charles Reznikoff, John Ashbery, Seamus Heaney, Ciaran Carson).
Marta Součková (1963) pochádza z Bojníc. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra – anglický jazyk a literatúra (1981 – 1986). Po ukončení štúdia jej bola spolu s titulom PhDr. udelená Cena rektora FF UK.
Pracovala vo vydavateľstve Smena, neskôr v rovnomennom denníku. Od roku 1990 vyučuje na Inštitúte slovakistiky, všeobecnej jazykovedy a masmediálnych štúdií Filozofickej fakulty PU v Prešove, v súčasnosti pôsobí ako vedúca katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy. Venuje sa literárnej kritike, slovenskej medzivojnovej literatúre a literatúre po roku 1989. V roku 2005 obhájila habilitačnú prácu na tému Podoby slovenskej prózy po roku 1989.
Je autorkou monografií Personálna téma v prozaickom texte (2001), P[r]ózy po roku 1989 (2009), učebných textov Osobnosti a osobitosti slovenskej prózy 80-tych a začiatku 90-tych rokov (1993) a Prozaické debuty v 80. a 90. rokoch (1994). Spolupracovala na Slovníku slovenských spisovateľov (1999; 2005). Je editorkou diela Jozef Cíger Hronský - Prózy (2008) a šiestich zborníkov, venovaných prevažne ponovembrovej slovenskej próze.
Martin Solotruk (1970) po štúdiu na Univerzite Komenského absolvoval trojmesačnú stáž na Azusa Pacific University v USA a polročnú stáž na University of Warwick vo Veľkej Británii.Od roku 1994 pôsobí na Filozofickej fakulte UK (americká literatúra a kultúra). Venuje sa prekladom (Samuel Beckett, Seamus Heaney, Charles Simic, John Ashbery, Ted Hughes, David Antin). Vydal básnické knihy Tiché vojny (1997), Mletie (2001), Planktón gravitácie (2006), Lovestory: Agens a paciens (2007) a Metafyzická domácnosť I (2017).
Viac informácií o autorovi nájdete tu.
Anna Snegina (1980) je slovenská poetka ruského pôvodu.
Vydala zbierku básní Pas de deux (2003).
Od roku 2005 je nezvestná. V roku 2009 jej vyšli Básne z pozostalosti.
Peter Sirr (1960) pochádza z Waterfordu (Írsko) a v súčasnosti žije v Dubline, kde donedávna pôsobil ako riaditeľ Centra írskych spisovateľov. Pracuje ako spisovateľ v slobodnom povolaní, prekladateľ a redaktor štvrťročníka poézie Poetry Ireland Review. Od roku 1982, kedy získal cenu Patricka Kavanagha, vydal päť zbierok poézie. Poslednými sú Kniha plodnej zeme (The Ledger of Fruitful Exchange, 1995) a Prines všetko (Bring Everything, 2000). Slovenský výber z jeho poézie vyšiel v preklade Martina Solotruka pod názvom Mimochodom.
Tomasz Różycki (1970) sa narodil v Opole na juhozápade Poľska. Na Jagellonskej univerzite v Krakove vyštudoval románske jazyky. Učí francúzštinu a popritom prekladá francúzsku poéziu, napr. Mallarmého.Vydal básnické zbierky Vaterland (1997), Anima (1999), Chata umaita (2001), Svet a protisvet (Świat i antyświat, 2003), Kolónie (Kolonie, 2006) a súborné vydanie svojej poézie Básne (Wiersze). Získal cenu Krzysztofa Kamila Baczyńskeho (1997), za epickú báseň Dvanásť staníc (Dwanaście stacji, 2004) získal ocenenie Nagroda Kościelskich (2004) a dvakrát bol nominovaný na významnú poľskú literárnu cenu Niké (2004, 2006).
Monika Rinck (1969) sa narodila v Zweibrückene. Študovala religionistiku, históriu a literárnu komparatistiku v Bochume, Berlíne a Yale. Vydala knihy: Verzückte Distanzen (Uchvátené odstupy, 2004), fumbling with matches = Herumfingern an Gleichgesinnten (Zápolenie so zápalkami = Pohrávanie sa s rovnako zmýšľajúcimi, 2005), Ah, das Love-Ding (Ach, tá lásky-vec; eseje, 2006), Zum Fernbleiben der Umarmung (K nedostaveniu sa objatia; 2007).
Publikuje v časopisoch, antológiách a internetových magazínoch. Autorsky sa spolupodieľa na predstaveniach Edit Kaldor a skupiny My Socalled team (Môj takzvaný tím). Je autorkou scenára k projektu Le PingPong d'Amour (Ping-pong lásky). Prekladá z angličtiny a maďarčiny (v spolupráci s Orsolyou Kalasz). Žije v Berlíne.
Derek Rebro publikuje od roku 1998, predovšetkým recenzie, kritiky a poéziu. Venuje sa rodovým otázkam a feminizmom. V roku 2007 absolvoval štúdium estetiky a slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde získal aj doktorát z literárnej vedy.
Vyšla mu debutová zbierka Okamih pred dopadom (2010). Nasledovala literárnovedná monografia Ženy píšu Poéziu, muži tiež (2011), ktorá sa zameriava na skúmanie inovatívnych kompetencií poetického jazyka poetiek L. Vadkerti-Gavorníkovej, T. Lehenovej, S. Repar, N. Ružičkovej, K. Kucbelovej a M. Ferenčuhovej, v r. 2013 publikoval monografiu Jej mesto v jeho svete? a v roku 2014 mu vyšla básnická zbierka Ako tieň na pľúcach. Aktuálne sa venuje najmä rodovo orientovanému časopisu Glosolália.
Zora Prušková sa venuje výskumu a interpretácii prózy druhej polovice 20-teho storočia. Je autorkou dvoch kníh, viacerých štúdií a spoluautorkou vedeckých, pedagogických a edičných projektov. Od roku 1995 vedie semináre zo slovenskej a svetovej literatúry na VŠMU v Bratislave.
Memfer je podivný kvark bratislavskej scény, zvíjajúci plochy neurokadencie a mémpunku. Militantný odporca tabakového priemyslu a byrokratickej mašinérie. Rád cestuje mandalami a vôbec, príležitostne sa venuje street artu.
Básne a iné spovede publikoval v Psom víne, RAKu, Vlne, Babylone, Dobrej adrese. Texty Kacíra vznikali počas doktorandského štúdia na Fyzikálnom ústave SAV (odbor jadrová a subjadrová fyzika). Vo vzdialenej súčasnosti hodlá naštrbiť konvencie lásky dvorskými manierami, pretože je presvedčený, že "ľudia budú potrebovať rozptýlenie počas novej pandémie".
Macsovszky is a poet, fiction writer and essayist. He was an editor of the literary magazine Dotyky and a lecturer at the University of Constantine the Philosopher in Nitra, where he taught aesthetics and literary criticism; he also worked on the encyclopedia Beliana at the Slovak Academy of Sciences. His poetry books include: Strach z utópie (Fear of Utopia, 1994, 2000); Ambit (1995); Cvičná pitva (Autopsy,1997), Sangaku (1998) Súmračná reč (The Dark Speech, 1999), Frustraeón (2000), Lešenie a laná (The Scaffolding and Ropes, 2004), Príbytok cudzieho času (The Shelter of Alien Time, Ars Poetica, 2008), Hromozvonár (2008), Pohodlná mníška (The Comfortable Nun, Ars Poetica, 2011). He is also a translator of modern American and Hungarian literature, including Richard Brautigan's The Revenge of the Lawn. He is particularly interested in the translation of modern American poetry, especially the Native American poetry. His other interests include Oriental philosophy and the history of fine arts. He holds the M.A. from the faculties of English Language, the Arts, and Slovak Literature from the University of Constantine. He was at the IWP through the US Information Agency.
je slovinská poetka a prekladateľka. Pochádza z Ľubľany, vyštudovala slovinskú literatúru na Filozofickej fakulte v Ľubľane. Vydala tri zbierky poézie: Madeira (1993), Hodváb a ľan (Svila in lan, 1997), Ľubľana (2004) a Jaspis (2008). Jej prvým filmom, ku ktorému napísala scenár a sama ho i režírovala bol Náš Jurij Souček (1999). Realizovala hudobno-literárne performance Trón poézie (Prestol poezije/The Throne of Poetry), a to nielen v Slovinsku, ale aj v USA. Žije ako slobodná umelkyňa, píše aj eseje a kultúrnu publicistiku, zaoberá sa dielom C. G. Junga.
Autorka bola účastníčkou festivalu Ars Poetica 2008. Jej básne preto nájdete aj vo festivalovej antológii.
sa narodila v Banskej Bystrici, žije v Bratislave. Vyštudovala filmovú dramaturgiu. Vydala zbierky básní Duály (2003), Šport (2006) a Malé veľké mesto (2008). Výber z básní bol zaradený do antológie The End of the line, The Arc antology of new poetry from east and central Europe (Koniec línie, Arc antológia novej poézie z východnej a strednej Európy, 2004) a Slowakische Anthologie (2006).
Sarah Kirsch (1935 – 2013), jedna z najvýznamnejších nemeckých poetiek svojej generácie, pôvodným menom Ingrid Bernstein, sa narodila v Limlingerode (Südharz, Nemecko). Meno si zmenila na Sarah na protest proti otcovmu antisemitizmu. Najskôr študovala biológiu na univerzite v Halle, neskôr literatúru na Inštitúte Johanna Bechera v Lipsku. Ako 22-ročná sa vydala za spisovateľa Rainera Kirscha.
Sarah Kirsch, Die Luft riecht schon nach Schnee (Vzduch už vonia snehom)
Recituje: Monica Bleibtreu
Hudba: Soundtrack z EMMA – Rachel Portman – David Snell Orchester
môj milý nosí dlhé vlasy
ach, tá zima
zima, čo nás tisne tesne k sebe
už stojí predo dvermi
prichádza
so snežným záprahom psov
v oknách
rozsýpa ľadové kvety
v peci
horia uhlíky
a ty, môj krásny snehobiely
kladieš mi hlavu do lona
šepnem
sú to sane, ktoré sa už neudržia
sneh sa nás dotýka na najcitlivejších miestach
na dvore horí v popolniciach
Darling?
zašepká drozd
– preklad do slovenčiny: Martina Straková
Sarah Kirsch
(grafická úprava Lívia Kožušková)
Jej básne sa v rozličných časopisoch objavovali už od začiatku 60-tych rokov. Knižne debutovala v roku 1965 básnickou zbierkou Rozhovor s pravekým jašterom (Gespräch mit dem Saurier), v ktorej sa ukázalo, že Kirsch dokáže nielen parodovať, ale aj fabulovať. Nasledovala zbierka Pobyt na vidieku (Landaufenthalt), v ktorej tematicky dominovala túžba po diaľkach a premýšlanie nad vlastným žitím.
Po desiatich rokoch spolužitia sa s manželom rozišla a presťahovala z Halle do Berlína. V roku 1976 protestovala proti vyhosteniu hudobníka Wolfa Biermana z NDR, rok nato sama opustila krajinu a odišla do západného Berlína. V 70-tych rokoch publikovala rad ďalších básnických kníh a získala za svoju tvorbu množstvo cien: Heinrich Heine Preis (1974), Petrarca Preis (1976), Georg Büchner Preis (1996) a Huchel Preis (1993). Okrem poézie píše aj prózu a prekladá do nemčiny knihy pre deti.
Peter Huchel (1903 – 1981) vyrastal v usadlosti starého otca v Alt-Langerwischi (Michendorf). Vyštudoval literatúru a filozofiu v Berlíne, Freiburgu im Breisgau a vo Viedni. Básne začal publikovať ako 22-ročný. Po cestách naprieč Francúzskom, Balkánom a Tureckom sa stal redaktorom literárneho časopisu Die literarische Welt. V roku 1932 získal od drážďanského časopisu Die Kolone svoju prvú cenu za poéziu. Bojoval v 2. svetovej vojne, bol v sovietskom zajateckom tábore.V rokoch 1949 až 1962 viedol v NDR popredný literárny časopis Sinn und Form, 1962 bol tejto pozície pozbavený. Huchel odvtedy nemohol publikovať, bol sledovaný a v roku 1971 mu úradné miesta umožnili odchod z NDR. Žil v Talianku a SRN, kde v roku 1981 umrel.
Patrí k najvýznamnejším nemeckým lyrikom 20. storočia, prírodnou lyrikou ako šifrou, odčítateľnou zo stôp ľudských znakov, je blízky Günterovi Eichovi, poetikou absolútnej metaforickej skratky Paulovi Celanovi.
Ted Hughes (1930 – 1998), vlastným menom Edward James Hughes, sa narodil v Mytholmroyde (West Yorkshire). Vyrastal na farmách a neskôr medzi tabakom a novinami v trafike jeho rodičov. Vyštudoval angličtinu, antropológiu a archeológiu na Pembroke College v Cambridge, kde sa stretol so Sylviou Plathovou. V roku 1956 sa zosobášili, no o šesť rokov neskôr sa rozišli. Hughesov podiel na Plathovej samovražde (1963) sa stal témou mnohých špekulácií.
Ted Hughes: Krá. Zo života a piesní Krá
Recitácia: Ted Hughes
Réžia: Yoav Segal
Hudba: John Leafcutter
Umelecký koncept: Holly Waddington
Pravdou však je, že šesť rokov po jej smrti spáchala samovraždu aj Hughesova milenka Assia Wevill. O rok neskôr sa oženil s ošetrovateľkou Carol Orchardovou. Zostali spolu až do básnikovej smrti, ktorá v roku 1998 ukončila jeho 18-mesačný boj s rakovinou.
Hughesove rané básne sa sústreďujú predovšetkým na animálne nevinnú divokosť prírody, vo vrcholnej tvorbe sa pokúša vytvoriť originálnu mýtickú verziu sveta. V roku 1984 získal Hughes titul Poet Laureate a stal sa tak oficiálnym básnikom britskej kráľovnej. Okrem poézie písal aj operné libretá a knihy pre deti.
Básnická zbierka Teda Hughesa - Krá. Zo života a piesní Krá, Ars Poetica, 2006 - vyšla v slovenskom preklade Martina Solotruka, ktorý za svoj preklad získal Cenu Jána Hollého.
Braňo Hochel (1951-2015) od roku 1975 pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, s prestávkami, ktoré strávil na Moskovskej štátnej univerzite a University of Pittsburgh. Bol prvým námestníkom primátora Bratislavy. Pracoval ako redaktor periodík Proti prúdu, Revue svetovej literatúry, Kultúrny život, SME Plus, od roku 2001 bol šéfredaktorom Revue aktuálnej kultúry — RAK.Napísal básnické zbierky Úryvky z kríža (1970), Predvčerom sme sa krásne milovali (1987), Vo štvrtok a iné predbežne (1992), Poems — Gedichte — Poesie — Wiersze — Versek (1994), Mr Perplex a jeho žiaci (2009), Struny (2012), zbierku poviedok Gombíky (1997), divadelné a rozhlasové hry, spolu s televíznymi scenármi pre deti. Je autorom odborných prác Preklad ako komunikácia (1990) a Slovník slovenského slangu (1993).
is one of the most translated and most prolific Slovak poets. She was born in Budapest and spent her childhood in Nitra, Topoľčianky, and Zajačia Dolina, close to the city of Levice. She graduated at the Faculty of Agronomy at the College of Agriculture (today’s Slovak University of Agriculture) in Nitra. She worked as agronomist and later as secondary-school teacher. Between 1986 – 1996, Haugová was an editor of the Romboid literary magazine. She lives and writes in Dúbravka (a borough of Bratislava) and in Zajačia Dolina.
Mila Haugová in the Summer reading room
at the Red Crayfish in Bratislava, 2012
Her literary debut is her collection of poems named Hrdzavá hlina (1980), published under the pseudonym Mila Srnková. Since then, she has published a vast amount of other collections of poetry: Premenlivý povrch (1983), Možná neha (1984), Čisté dni (1990), Praláska (1991), Nostalgia (1993), Dáma s jednorožcom (1995), Alfa Centauri (1996), Krídlatá žena (1999), Genotext (2001), Atlas piesku (2001), Zavretá záhrada (reči) (2001), Orfea: alebo zimný priesmyk (2003), Archívy tela (2005), Target(s) Terč(e) (2005), Rastlina so snom: Vertikála (2006), Biele rukopisy (2007), Miznutie anjelov (2008), Pomalá lukostrelkyňa (2010), Plant Room (2011), Cetonia aurata (2013), canti...amore (2015).
She also published her memoirs Zrkadlo dovnútra (2010), a collection of prose Tvrdá drevo detstva (2014), and a multi-layered narrative of the creative process of writing Písať ako dýchať (2014). Her original work is complemented by a series of translations from German, English and Hungarian (E. Lasker-Schüler, S. Plath, F. Mayröcker, I. Bachmann, M. Tikkanen, S. Kirsch, G. Trakl, P. Celan, J. Pilinszky etc.). Mila Haugová’s poems have been translated into German, English, French, Russian, Polish, Italian and Armenian.
The Slovak poetess Mila Haugová, accompanied by the German poetess Sylvia Geist
is sharing her sensations.
"Things happen on the brink. I trust they will come back to me." – Mila Haugová
(The video is in German.)
Mila Haugová: Záhyby: svetlo Vianoc
*
*
Ars Poetica poetry book launch
Mila Haugová: Doe Looking At The Polaris
April 18, 2017, SNG Café Berlinka, Bratislava
vyštudoval odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, doktorandské štúdium absolvoval v Ústave slovenskej literatúry SAV, kde je v súčasnosti zamestnaný ako vedecký pracovník. Vydal básnické zbierky 80-967760-4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2004), Michal Habaj (2012).
Pod gynonymom Anna Snegina publikoval zbierku poézie Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2008); je jedným zo spoluautorov projektu Generator X: Hmlovina (1999). V roku 2005 vydal literárnovednú prácu Druhá moderna, ktorá je dopracovanou verziou rovnomennej dizertačnej práce, v roku 2013 publikoval odbornú monografiu Model človeka a sveta v básnickom diele Jána Smreka. Ars Poetica, o.z. nominovala autora do projektu Versopolis.
– Skutočná poézia nepripúšťa možnosť voľby. Je to nutnosť;
vrh kociek, v ktorom je úlohou básnika správne prečítať čísla osudu.
pochádza z Piešťan, žije v Bratislave. Študoval dejiny umenia a kultúry na Trnavskej univerzite. Prednáša na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, venuje sa výtvarnej publicistike a skúma rozmanité vzťahy obrazov a písania na pozadí kultúrnych ruín modernizmu.
V roku 2009 obhájil dizertačnú prácu o interpretáciách umenia 60. rokov v Československu. Podieľa sa na niekoľkých medzinárodných výskumných projektoch zameraných na kritickú reflexiu umenia a vizuálnej kultúry v období socializmu. Absolvoval študijné pobyty v Poznani, Prahe a Viedni. Príležitostne organizuje výstavy a spolupracuje so skupinou XYZ (Milan Tittel a Matej Gavula). V roku 2009 mu vyšla debutová básnická zbierka Manuál.
sa narodila a vyrastala v Bratislave, dospela v Paríži a vrátila sa opäť do Bratislavy. Dnes prednáša na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení.Prekladá z francúzštiny (Paul Virilio, Philippe Sollers, Amélie Nothomb, Jean Echenoz a iní). V roku 2003 debutovala zbierkou Skryté titulky.
Mária Ferenčuhová – nominantka festivalu Ars Poetica pre projekt Versopolis
číta na rakúskom festivale Literatur & Wein, 2015
*
V rámci nominácie Ars Poetica pre projekt Versopolis,
autorka reprezentovala Slovensko aj na festivaloch:
Struga Poetry Evenings, 2016 a Ledbury Poetry Festival, 2015
Dannie Abse (1923-2014), velšský básnik, prozaik a dramatik, sa narodil v Cardiffe v židovskej rodine. Po štúdiách medicíny slúžil ako major Britského kráľovského letectva, neskôr pôsobil v Londýne ako lekár – špecialista na pľúcne choroby. V rokoch 1949 – 1954 vydával časopis Poetry and Poverty, ktorého názov signalizuje Abseho ľavicovú orientáciu. Básnický debut Za všetkým zeleným (After Every Green Thing) mu vyšiel v roku 1949 ešte ako študentovi medicíny a charakterizuje ho príklon k neoromantickej vlne tohto obdobia ovplyvnenej poéziou Dylana Thomasa.
Dannie Abse číta na Festivale literatúry v Cheltenhame vo Veľkej Británii
Na britskej básnickej scéne sa Abse etabloval treťou zbierkou Nájomníci domu (Tenants of the House, 1957), v ktorej definitívne opustil neoromantickú manieru a kritika ho po nej zaradila k popredným britským básnikom. Dlhý rad jeho básnických kníh nateraz uzatvára Neskorý príchod (Running Late, 2006). Dannie Abse je nositeľom viacerých prestížnych literárnych cien a v rokoch 1979 – 1992 bol predsedom Britskej básnickej spoločnosti.
Nóra Ružičková vyštudovala maľbu a grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vydala štyri zbierky poézie: Mikronauti (1998), Osnova a Útok (2000), Beztvárie (2004), Parcelácia vzduchu (2007). Príležitostne sa venuje prekladaniu.
Zbigniew Machej (1958) born in Cieszyno. He studied at Jagiellonian University in Krakow and graduated in 1987 in Polish language and literature and religion. His first poetry book was Smakosze, kochankowie i płatni mordercy (Connoisseurs, Lovers and Assassins before going missing, 1984). He has published several poem collections, including Śpiąca muza (1988), Wiersze dla moich przyjaciół (1988), Dwa zbiory wierszy (1990), Trzeci brzeg (1992), Legendy praskiego metra (1996), Kraina wiecznych zer (2000), Prolegomena. Nieprzyjemne wiersze dla dorosłych (2003).
sa narodila v Detroite. Je autorkou štyroch básnických zbierok: Gathering The Tribes (Sústreďovanie kmeňov), za ktorú získala cenu Yale Younger Poets Award, The Country Between Us (Krajina medzi nami), zbierka bola vybratá do Lamont Selection Akadémiou amerických básnikov, The Angel of History (Anjel histórie), získala cenu Los Angeles Times Book Award a Blue Hour (Modrá hodina), ktorá bola nominovaná do National Book Critics Circle Award.
Udelili jej množstvo ďalších cien a umeleckých štipendií, napr. John Simon Guggenheim Fellowship či naposledy The Golden Rose Award. Forché sa venuje aj prekladu poézie, predovšetkým zo španielčiny, zostavila antológiu Against Forgetting: Twentieth Century Poetry of Witness (Proti zabudnutiu: Poézia svedectva 20, storočia, 1993). Už tridsať rokov pôsobí ako aktivistka v oblasti boja za ľudské práva. V súčasnosti učí poéziu a poetiku na Georgetownskej univerzite. Jej básne boli preložené do 15 jazykov. V krátkom čase vyjdú jej memoáre a kniha esejí, ako aj piata básnická zbierka.
Carolyn Forché rozpráva o písaní
Zadržané slová tu treba zachovať šírku riadkov presne ako sú
Smútok dieťaťa pustil kone na voľno. Vrany a gaštan sa vznášajú v pokluse proti
čoraz ostrejšiemu snehu.
Tak svetlo prebúdza záblesky v ruke, hroby uprostred novembra, najčistejšiu bielu uprostred detstva.
Biela. V nádychu do lilava sa orgovány strácajú. Ozveny stien stupňujú šepot do huku.
Dieťa však nechávajú na pokoji, robia, akoby tu
ani nebolo.
Čo za prelud sa to skláňa nad posteľ a šepká Si to ty?
– aké nikto to chce splynúť s ja –
Malé nevinné strašidlo? Vŕzgajúca skriňa po vyprchaných šatách?
U nás bol za všetkým duch, čo kradol veci z domu. Všetko, čo z nás nikomu nechýbalo.
Porcelánový servis na večeru. Jablká. Ostnatý drôt spoza domu.
Na konci predsiene námesačne vchádza do zrkadla v maminej nočnej košeli.
Plachta sa dvíha z postele a zostáva povznesená. Výzor bez výrazu. Poď sem.
Knižnica vie o všetkom a knižné šero pamätá. Zložité úvody k niečomu,
nekonečné histórie o niečom, stránky na spanie k ničomu. O čo iné by mal človek viesť súboje nad hrobom?
O jazyk, ktorý kedysi nakŕmil krkavca nad vodami. Otvorený svet,
z ktorého sa zniesol.
Slová, čo si päťdesiat rokov udržali tajomne svieži nádych azylu. Veru päťdesiat.
Dieťa počuje, ako z vnútra stúpa: Len poď sem bližšie, neboj sa a uvidíš,
mimo našich očí, čím všetkým už boli tieto polia.
Z angličtiny preložil Martin Solotruk
Zoë Skoulding (1967) vyrastala vo Východnom Anglicku, študovala na Exeteri a predtým, ako sa usadila v severnom Walese, získavala skúsenosti v Himalájach. Prednáša na University of Wales v Bangore. Je zakladateľkou a redaktorkou časopisu Skald. Debutovala zbierkou Tide Table (Plocha prílivu, 1998), nasledovali The Mirror Trade (Zrkadlenie, 2004) a Remains of a Future City (Ruiny mesta budúcnosti, 2008). Pracuje na projektoch spájajúcich poéziu, hudbu a film.
Hans Thill, básnik, spoluzakladateľ Vydavateľstva Wunderhorn, prekladá francúzsku literatúru, narodil v Baden-Badene, žije v Heidelbergu. Je riaditeľom Umeleckého centra Edenkoben. Za zbierku poézie Kühle Religionen (Chladné náboženstvá, 2003) mu udelili Cenu Petra Huchela. Je editorom antológií poézie: Vorwärts ihr Kampfschildkröten. Gedichte aus der Ukraine (Napred, bojové korytnačky. Básne z Ukrajiny, 2006), Lied aus reinem Nichts. Deutschsprachige Lyrik des 21. Jahrhunderts (Piesen z číreho nič. Nemecká lyrika 21. storočia, 2010, spolu s Michaelom Braunom). Výber z jeho básní bol preložený do trinástich jazykov.
Slovenskému publiku sa autor predstavil na Medzinárodnom festivale poézie Ars Poetica 2013.
vyštudoval juhoslavistiku na Filologickej fakulte v Belehrade, pracoval ako redaktor literárnych časopisov Vidici a Književna reč. V roku 1989 emigroval do Kanady, žije v Toronte. Vydal monografiu venovanú poézii Đorđe Markovića Kodera Poezija kao izvanumište (1983) a básnické zbierky Struna/Suton (1984), So lično (1986), Brazil (1986), Pesme za decu i kaludjere (1989) ...... Perdido (1991), Gong u žitu (1991), Talmud i ja (1992), Muzika roba (1992), Sedam čunova (1995), Posečene su šume (2003) a Ni ljubavi, ni hleba (2006). V roku 2004 vydal Dnevnik I a esejistickú knižku Protiv Kundere, o rok neskôr vyvolala mimoriadny ohlas jeho literárnovedná práca Lažni car Šćepan Kiš (parafráza titulu slávnej knihy Petra Njegoša Lažni car Šćepan Mali).
Agda B. Pain (1969, Košice, Československá socialistická republika), turecký umelec a básnik slovenského pôvodu. Vyrastal v rodine triednych nepriateľov socializmu a kulakov z matkinej strany. Jeho otec bol ako mladší seržant ŠTB odsúdený začiatkom 50. rokov za protištátnu činnosť a sabotáž na 10 rokov v najprísnejších väzniciach a pracovných táboroch, napríklad v uránových baniach v Jáchymove.
Agda Bavi Pain sa do konfliktu so zákonom dostal ešte pred ukončením povinnej školskej dochádzky. Debutoval dnes už kultovou knihou satanských básní Kosť & Koža. Jeho prvý román Koniec sveta získal Veľkú cenu za východoeurópsku literatúru 2008. V roku 2013 bol podľa jeho predlohy uvedený do kín film Babie leto. Naposledy vydal dve knihy sci-fi básní a hrdinských spevov Rytier bez básne a Hany, ktoré v hodnotení domácej poézie dobyli vrchol TOP 5.
„Rytier patrí k tomu najlepšiemu, čo súčasná slovenská tvorba ponúka."
– Pravda
„Zaujímavé, v mnohom podnetné a pozitívne provokujúce dielo! Ide o udalosť o to väčšiu, že sa s podobnými dielami stretávame čoraz menej."
– Revue aktuálnej kultúry
„Painova kniha predstavuje jednu zo zaujímavých a esteticky nosných polôh súčasnej poézie."
– Rádio Slovensko
Jana Pácalová is a poet and literature scientist. She studied at the University of Trnava and later received a doctorate in history and theory of Slovak literature from the Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences. Her research is currently primarily dedicated to fairy tales as well as 19th century Slovak literature, particularly in relation to publishing, analysis and literary and historical contextualization of the works of Slovak romantics, which have so far been marginalized in the field of literary history (i.e. the prose of Samo Chalupka).
In the monograph titled Metamorphoses of the Fairy Tale (Metamorfózy rozprávky, 2008), she offered an analysis of the fairy-tale editions of Slovak romantics and their romantic paradigm, and she has recently made accessible and commented on two unique hand-written collections from the first half of the 19th century in two works titled The Tisovec Codices (original edition: The Tisovec Codices. Towards the Roots of Slovak Fairy Tales; Codexy tisovské. K prameňom slovenských rozprávok; 2015) and Codex diversorum auctorum A (from the monograph The Tales of Janko Rimavský; Rozprávky Janka Rimavského; 2015). The author also engages in somehow humbler publishing activities as a poet – so far, she has only written two poetry collections, which have been published many years apart – Emotional Education (Citová výchova, 2003) and All About My Mother (Všetko o mojej matke, 2012).
Jana Pácalová is the Ars Poetica nominee for the Versopolis project.
Márió Z. Nemes (1982) je básnik a kritik. Publikuje od roku 2000. Jeho poézia a recenzie sa objavili v mnohých maďarských periodikách. Vydal dve knihy básní: Alkalmi magyarázatok a húsról (Príležitostné vysvetlivky k mäsu, 2006) a Bauxit (2010). Je členom Asociáce mladých básnikov Atillu Józsefa (József Attila Kör, JAK) a maďarského PEN klubu. Je spoluzakladateľom básnického blogu Telep (Kolónia). V roku 2009 získal literárne štipendium Móricza Zsigmonda. Od roku 2009 si robí PhD. z filozofie na Univerzite Eötvösa Loránda, kde skúma vzťah filozofickej antropológie a estetiky. Žije v Budapešti. V roku 2010 vyšiel výber z jeho poéze v slovenskom preklade Petra Macsovszkého s názvom Ruka v stene.
Margret Kreidl sa narodila v Salzburgu. Od roku 1989 pôsobí ako spisovateľka na voľnej nohe. Píše dramatické hry, poéziu i prózu. Získala množstvo štipendií a cien (napr. pobytové štipendiá Literarisches Colloquium, Berlín, 1991; Akademie Schloß Solitude, Stuttgart, 1994; Cenu Reinharda Priessnitza, Viedeň, 1994; Cenu mesta Graz, 1996; Cenu mesta Viedeň, 2000; Cena Siemensu Viedeň, 2001). V roku 2003 bola writer-in-residence na Allegheny College, Meadville v Pennsylvánii. Vydala knihy: Ich bin eine Königin. Auftritte (Som kráľovná. Vystúpenia, 1996); In allen Einzelheiten. Katalog (So všetkými detailmi. Katalóg, 1998); Süße Büsche (Sladké krovie, 1999); Laute Paare. Szenen Bilder Listen (Hlučné páry. Scény, obrazy, zoznami, 2002); Mitten ins Herz (Do stredu srdca, 2005). Mnohé jej diela boli inscenované (Berlín, Amsterdam, Graz, Viedeň, Linz) a preložené do slovinčiny, francúzštiny, a ďalších jazykov. Autorka žije vo Viedni.
Krisztina Tóth je maďarská poetka, nositeľka niekoľkých ocenení vrátane Gravesovej ceny (1996), Ceny Tibora Déryho (1996) a Ceny Attilu Józsefa (2000). Jej básne boli preložené do mnohých jazykov. Jej poézia je intenzívne spätá s rôznymi maďarskými i európskymi básnickými tradíciami (prekladá francúzsku poéziu), ...... jej poetický hlas je subtílnou kombináciou silných vizuálnych prvkov, intelektuálnych reflexií a veľmi empatického, často ironického dôrazu na scény, konflikty a postavy z každodenného sveta. Krisztina Tóth žije v Budapešti, kde okrem písania a prekladania poézie navrhuje a vyrába farebné okenné sklá.
je absolventom Filozofıckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde obhájil doktorskú prácu na tému vzťahu subjektu a autora. Dva roky študoval na Inštitúte fılozofıe a na Katedre teórie literatúry Jagelonskej univerzity v Krakove a ďalšie dva na Ústave fılozofıe a religionistiky Karlovej univerzity v Prahe. Absolvoval aj kratšie študijné pobyty v Slovinsku a vo Francúzsku. Vo svojej publikačnej činnosti sa zaoberá otázkami fılozofıe, semiotiky a umenia.
Zuzana Husárová je literárny vedkyňa a poetka. Prednáša americkú literatúru a kreatívne písanie cez nové médiá na Univerzite Komenského v Bratislave a elektronickú literatúru na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorkou experimentálnej literatúry s využitím rôznych médií, na interaktívnych literárnych projektoch spolupracuje s Ľubomírom Panákom.Debutovala knihou vizuálnej poézie liminal (v anglickom jazyku 2012, v slovenskom jazyku 2013), ktorá je súčasťou transmediálneho projektu, na ktorom spolupracuje s vizuálnou umelkyňou Amaliou Roxanou Filip. Druhá kniha vizuálnej poézie lucent (2013) je taktiež súčasťou projektu s Amaliou Roxanou Filip, do ktorého patria okrem knihy aj zvuková poézia a živé performancie. Je jednou z autorov multimediálneho predstavenia Skúmanie javov, spolu s Bogumiłou Suwarou editovala teoretickú knihu V sieti strednej Európy: nielen o elektronickej literatúre (2012) a s Martinom Solotrukom sa podieľala na projekte European Poetry Forum. V roku 2011 získala Fulbright štipendium pre výskum a akademicky pôsobila na Massachusetts Institute of Technology na oddelení Writing and Humanistic Studies v Cambridge, USA. Žije v Bratislave.
Veronika Rácová absolvovala masmediálne štúdiá na FMK UCM v Trnave a slovenský jazyk, literatúru a estetiku na FiF UK v Bratislave. Tu získala v roku 2012 doktorát zo slovenskej literatúry a literárnej vedy. Literárnokritickú a recenzentskú činnosť orientovanú najmä na súčasnú poéziu a prózu začala aktívne rozvíjať koncom 90. rokov.
V súčasnosti pracuje na Katedre slovenskej literatúry UKF v Nitre, venuje sa literárnej kritike, problematike textológie, editorstva a tvorivému písaniu. Je spoluautorkou monografie o podobách a premenách súčasnej slovenskej literatúry nazvanej Hľadanie súčasnosti. Slovenská literatúra začiatku 21. storočia (2014).
Eva Luka is a poet and a sensualist, who, in spite of linguistic abstractions, experiences poetry in a physical way. Her poems often have their origin in intense emotional experiences, wherein a particular instance is enriched by a dream, visions and fantastical pictures with an archetypal background. Her poems do not lack causality, but the large influence of emotions and the focus on subconscious testimony weakens the poetic logic. Luka’s poetry can be easily described as a definition of depth psychology. She usually tries to capture instinctually dynamic relationships dealing with emotions and will. She stimulates in the reader points embedded deep within and which are at the polar opposite of one’s rational centre. She activates those layers which form a person but which do not have their own language of verbal expression. The readers’ reaction is radical and excited, just like Luka was before and during the process of writing.
Luka’s poetry contains both existential and tragic dramatic tones. In her first two books, there is still an unclear origin for these tones, which are obscured by a secret or connected to an intuitive perception. However, later on menacing images increasingly appear, specifically in the tragic experiences of the death of a partner and children (Diabloň, Havranjel). The most common motifs are poison and blood: these are on the border between life and death and often predetermine this boundary. However, not even in this case are the motifs clear and closed. Throughout Luka’s work, meanings change and maintain their neutral hue of signification (e.g. poison in a small dose as a medicine and the bloody ‘sacrificial’ woman during childbirth). However, more often they embody symbols of final loss and waste.
Luka’s poetry has a particular way of addressing the issue of womanhood, which is shown in the dual lens of a universal gender role (‘fried’, ‘wild sisters’), in particular everyday experiences with such an identity and its biological dimension and determination, motherhood, sexuality, partnership with a man and life after its loss. Luka depicts the woman’s world in a direct manner, without fear of breaking aesthetic conventions or social taboos (e.g. physicality, instinct, desire and erotic climax). Her naturalistic and in places raw exposure is systemic and related to the fact that her poems are oriented towards the fullness of ideas and experiences. This creates a sensual stimulation and an associative connection in the accumulation of works. Luka is not a poet who offers a thrifty testimony; she overuses adjectives and appositions; she uses these to offer nuances and saturate images. Luka does not ‘release’ her poems easily. She makes her texts as long as they need to be in order to bring forth their dramatic element and emotionality, and to allow for the creation of a rhythm of verbalised images which abruptly shatter when the core point is made.
The collections Hlbokozelená žena/Deep Green Woman and Divosestra/Wild Sister expand Luka’s thematic preoccupations to include her poetic travel accounts from Japan, where she studied Japanese language and literature from 1993 to 1995 and 1998 to 2002. Gradually, however, the influences of the exoticness of East Asian culture fade away (Diabloň). In the collection Havranjel this preoccupation is replaced by texts where Luka poetically defines objects – see the poems Tráva/Grass, Motýľ /Butterfly, Kameň/Stone, Slnečnica/Sunflower and others. This group of poems has helped Luka realise her place in the world and though an active engagement with it therapeutically undergo new aesthetic experiences which balance out personal tragedy.
Eva Luka is the Ars Poetica nominee for the Versopolis project.
is a poet and visual artist. Both in her written work (including novels, poetry and essays) and in her visual work she works with the idea how description (de)forms reality. The poetry of Maria Barnas forms an introspective collection of observations and experiences, with a wide range of descriptions - from 'what one generally fears', to precise children, rejected psychiatrists and our limited understanding of the universe - showing contemporary life and society in a stark yet unusual light.
The use of language is controlled. The individual poems cover a wide range of form registers but together create thematic and stylistic unity. The imagery is powerful and evocative, and has a unique, lucid quality.
Barnas was awarded the C. Buddingh’ Prize for her first collection of poetry Twee Zonnen (2003) and has since published highly appraised collections. Her latest collection of poems Jaja de oerknal (Yeah-Right the Big Bang), came out in 2013. This book, focusing on mechanisms of fear, was nominated for the VSB Poetry Prize 2014, the Anna Bijns Prijs, as well as the Belgian KANTL prize.
At the Ars Poetica 2015 Poetry Festival the short film The International Cosmonaut by Maria Barnas
was also presented to the audience.
was born in 1982 in Umeå, Västerbotten County, in Northern Sweden. In the winter of 2013 her debut poetry collectionTilltar/Increases was published. The poems examine our relationship with the people who surround us, in our search for place and location, both geographically and in life. The outer and inner landscapes intersect, proximity becomes distance, and in these very movements we come to create ourselves.Tilltar got nominated for Borås tidnings Debut Award and she's been awarded Umeå's Creative Price in the category "Text". The book was translated into Danish in 2014. Her second collection of poetry, Fälla//Trap, was published in February 2015. Pernilla Berglund got here education at Literary Composition at Valand Academy in Gothenburg (2012-2014) and at Biskops-Arnö Creative Writing-school 2001-2002, 2003-2004) and has earned a Master’s Degree in Comparative Literature.
Holds an MA in Creative Writing from Bath Spa University. Winner of the 2014 Bridges of Struga Award, his first pamphlet Lift (Tall Lighthouse) was nominated for 'Best Pamphlet' in the 2014 Sabotage Awards. The previous year he won second prize in the PEN International Made Up Words Competition and third prize in the Cardiff International Poetry Competition.
Man's work has been widely anthologised, most recently in The Emma Press Anthology of Fatherhood, Coin Opera 2 and Rewiring History. Lift has garnered praise from T. S. Eliot Award winners Sinéad Morrissey and George Szirtes, the latter stating, "The poems are packed to bursting with ideas... Harry Man is one of a young generation of poets defining their own ground and changing ours."
was named Best Young Poet at the Urška festival of young Slovenian literature. In 2005, Goga published her poetry book Nizki toni (Low Notes), garnering her the Slovenian Book Fair Award for Best Debut. At the 2007 Slovenian Book Days in Maribor, Hrastelj competed in a poetry tournament and won the title of Poet Knight. In 2009, Študentska založba published her second book of poetry, Gospod, nekaj imamo za vas (We’ve Got Something for You, Mister), which put her on the shortlist for the annual Jenko Prize awarded by the Slovene Writers’ Association. Her debut novel Igranje (Play) won the Blue Bird Award for Best Unpublished Work of Literature. Hrastelj also translates poetry from Croatian and Serbian, writes afterwords, hosts literary readings and is an enthusiastic designer of unique clayware.
is a young Flemish poet. In 2012, his poetry debut Het vertrek van Maeterlinck, a collection which appeared immediately in the two most important national languages (Dutch and French) was published by the renowned publishing house De Bezige Bij. In some poems in this volume he collaborated with other poets including the French Jacques Roubaud and the Romanian Doina Ioanid.Vandebril asked a number of video artists (including Swoon) to make 'video poems' of his poems. Het vertrek van Maeterlinck was nominated for the C. Buddingh’ Prize for the best debut in Dutch poetry and was awarded the Herman de Coninck Debut Prize. Vandebril performs his poems often and with pleasure. He appeared inter alia at Crossing Border (The Hague), Poëzienacht (Bruges), Dichters in de Prinsentuin (Utrecht) and Festival International de poésie (Namur). His poems have been translated into French, Spanish, English, Serbian, Romanian, Finnish and Turkish.
Vyučuje anglickú, severoamerickú a komparatívnu literatúru na Univerzite v Liège, kde zároveň vedie Interdisciplinárne centrum pre aplikovanú poetiku. Je autorom a spoluautorom knižnej štúdie Americké básne v próze: poetické formy a hranice žánru (The American Prose Poem: Poetic Form and the Boundaries of Genre, 1998); J. G. Ballard (1998); Hamlet & Co (2001); Frank Zappa, Kapitán Beefheart a tajné dejiny maximalizmu (Frank Zappa, Captain Beefheart, and the Secret History of Maximalism, 2005)...
... Jedlo, poézia a estetika spotreby: jedenie avantgardy (Eating the Avant-Garde, 2009); Poetika na rázcestí: text, obraz, hudba, film a ďalšie (Text, Image, Music, Film & Beyond, 2013). Zostavoval niekoľko knižných vydaní esejí a o súčasnej poetike a vydal dve zbierky básní a básní v próze: Tretie telo (Le troisième corps, 2005) a Medzi hruškou a syrom (Entre la poire et le fromage, 2013). Ako hudobník vystupoval s rôznymi hudobnými zoskupeniami a spolupracoval s džezovými a avant-rockovými hudobníkmi ako napríklad s Daveom Liebmanom, Eltonom Deanom, Chrisom Cutlerom, Harrym Beckettom, Edom Mannom a Annie Whitehead.
Je editorom publikácie Marc Atkins: Retrospekťíva.
Na Medzinárodnom festivale poézie Ars Poetica v Bratislave vystúpil dovedna dvakrát: v roku 2014 a v roku 2004.
Autor je taktiež nominantom Ars Poetica pre projekt Versopolis.
Básne Michela Delvilla v talianskom preklade Viviane Ciampi
Knižka vyšla v rámci projektu Versopolis a bola uvedená na 22. ročníku Medzinárodného festivalu poézie v Janove.
M. Delville na festivale poézie v Janove
Narodila sa v poľskej Vroclave, vyrastala v Poľsku a v Nemecku. Píše poéziu a prekladá. Je autorkou básnických zbierokkummerang (Kookbooks, Berlín, 2012) / gloomerang (New York, Argos Books 2014) a kleine grammaturgie (Urs Engeler/roughbooks, Solothurn, 2013). V súčasnosti žije na francúzskom vidieku a v Berlíne. V ostatnom čase sa venuje rozhlasovému umeniu.
Autorka je nominantkou Ars Poetica pre projekt Versopolis
He wrote six collections of poetry. Since the 90s, he has been translating poetry, essays and prose from Polish, Serbian, Croatian and Slovenian literature. Apart from key personalities of the aforementioned literatures (Konwicki, Gombrowicz, Miłosz, Kiš, Pekić, Tišma, Pavić, Kovač, Kocbek, Zajc, Šalamun and others), ...... he is an adamant advocate of contemporary writing and he aims to highlight its prominent authors (Świetlicki, Podsiadło, Foks, Machej, Dehnel, Albahari, Basara, Despotov, Debeljak, Zupan, Drndić, etc.). As a poet, he was a guest at Ars Poetica International Poetry Festival several times.
For his translations, he received:
the Zbigniew Dominiak Prize (Lodž 2003) for his work in translating Polish poetry,
the ZAiKS Prize for translations of Polish poetry into Slovak (2011),
the Serbian P.E.N. Award for translations into Serbian literature (2008),
the Tonet Pretnar Prize for ambassadors of the Slovenian language and literature (2015).
Hilda Doolittle (1886 – 1961) bola americká poetka, členka skupiny imaginistov...
is a poet and graduate of Slovene Language and General Linguistics at the Ljubljana Faculty of Arts. She has written five books of poetry: V pliš (Into Plush, Cankarjeva založba 2004), Fizični rob (The Physical Edge, Cankarjeva založba 2007), Repki (Litlle Tails, Škuc 2008), Nihaji (Oscillations, Cankarjeva založba 2009) and Na zobeh aluminij, na ustnicah kreda (Aluminium on Teeth, Chalk on Lips, Škuc 2012). Tails received the Golden Bird Award and was nominated for the Veronika Award. Aluminium on Teeth, Chalk on Lips won the Jenko Prize awarded by the Slovene Writers’ Association. Her poetry has been translated into different languages and published in magazines and anthologies abroad. The voice of Hočevar’s poetry is among the most spirited and dynamic on the Slovenian literary scene while also remaining sensitive and socially conscious.
is a poet, journalist and editor. He was born in 1971 in London and raised in Slad, Gloucestershire. He has appeared at numerous festivals and venues around Britain since the early 1990s and his work has appeared in a variety of magazines and anthologies, including 1914: Poetry Remembers (Faber, 2014). He has also been the poet in residence for Glastonbury Festival website (2009) and Borkowski PR company's website (2005 to 2007).
He has released three pamphlets: Next Year in Jerusalem (2004); The Great Unlearning (2009) and Waiting for the Flame(Yew Tree Press, 2014). His first full collection of poems,Turning, was published by Headland in 2011. He was awarded a Hawthornden Fellowship in 2012. His memoir about growing up in Cider with Rosiecountry, A Thousand Laurie Lees, was published by the History Press in 2014. He was a judge for the Manchester Poetry Prize and the inaugural Bare Fiction poetry prize in 2014.
was born in Birkenhead, Merseyside. Her pamphlet collection Feeding Fire (Spout, 2001) received an Eric Gregory Award in 2002 and her first full length collection Andraste’s Hair (Salt, 2007) was shortlisted for the Forward Prize for Best First Collection and the Glen Dimplex New Writers Award. Her second collection is Eliza and the Bear (Salt, 2009). Eleanor works in the community as a freelance poet. In 2014 she submitted her PhD Making Connections: The Work of the Local Poet at the University of Exeter. Eleanor specialises in collaborative, commissioned and participatory poetic practice. She lives in Liverpool.
is a poet and translator who lives in Vilnius. Vytautas has studied English Philology at the Lithuanian Pedagogical University. He began publishing poems in the literary press in 2007. His first poetry collection, Walking on the Other Side of Ice (Vaikščiojimas kita ledo puse), 2009 won the Zigmas Gaidamavičius-Gėlė Prize for the best poetry debut. Literature critics suggest Vytautas is one of the most promising Lithuanian poets. His second poetry book Iš veidrodžio, už (From the Mirror, Behind) was published in 2014. The book was chosen by a professional Commission to Five best poetry books of 2014 in Book of the Year Campaign. In February 2015 Vytautas' book From the Mirror, Behind became a poetry book of the year 2014 in Lithuania.
is a writer and text-on-stage performer. In 2011 her first poetry album was published by Querido (Amsterdam), called Ik ben mogelijk ('I am possible'). It was awarded the Vrouw Debuut Prijs (Price for female débuts). In 2014, Wij zijn evenwijdig ('We are parallels') was published, a book you can read as a poetry album, as a meandering story, or as a compilation of sad jokes. She examines creative ways to bring poetry on stage. She performed in different countries, won the 'Frappant TXT' competition (2012) and became finalist in the World Championship of Poetry Slam (2012) and in the prestigious 'Leids Cabaret Festival' (2014). Maud obtained a master degree in Literature and Linguistics at the University of Antwerp and also a master degree in the Theatre Academy of Antwerp, where she currently teaches.
"Iba tí, čo sa neboja zájsť za hranice, môžu zistiť, kam až sa dá zájsť."
T. S. Eliot
povolaním a vzdelaním architektka, dlhoročnou pedagogickou prácou získala dôverný vzťah ku svetu detskej fantázie.
Žije a tvorí v Bratislave.
Glória, myška zo sídliska, Riekanky
Vyštudovala odbor filozofia – slovenský jazyk a literatúra. Pôsobí ako literárna historička, pravidelne sa venuje reflexii súčasnej slovenskej prózy. Pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Je autorkou monografie Fenomén Vajanský (2010), editorkou viacerých literárnovedných zborníkov a výberov zo slovenskej prózy 19. storočia. Je členkou redakcie časopisu Romboid.
Poetka Julieta Valero patrí k pozoruhodným zjavom na súčasnej španielskej kultúrnej scéne. Debutovala zbierkou básní Oltár stojatých dní (Altar de los días parados, 2003), za ktorou nasledovali zbierky Ťažko ranení (Los heridos graves, 2005), Autorstvo (Autoría, 2010) a Čo sa týka (Que concierne, 2015). Za svoje knihy získala viacero literárnych ocenení, medzi nimi aj prestížnu cenu Premio Ausiás March. Slovenskému publiku sa predstavila aj na medzinárodnom festivale poézie Ars Poetica 2012.
Narodila sa v Berlíne. Vyštudovala chémiu, germanistiku a dejiny umenia na Technickej univerzite v Berlíne. Od roku 1992 bola redaktorkou a vydavateľkou, viedla rôzne semináre na Univerzite aplikovaných vied v Hannoveri a podpísala sa pod viaceré literárne a interdisciplinárne projekty. Ako recenzentka prispievala aj do Financial Times Deutschland.
Je autorkou básnických zbierok Poprekrúcaný rozklad. 15 výhnivok. (umverkehrte zertrümmerung. 15 merzetten, Carl-Walter Kottnik, 2015) Gordický raj (Gordisches Paradies. Gedichte, Hanser Berlin Verlag, 2014), Pred búrkou (Vor dem Wetter. Gedichte, Luftschacht Verlag, 2009), Kniha básní na čítanie „so sebou" č. 67 (Mitlesebuch Nr. 67. Gedichte, Aphaia-Verlag, 2006), Okolie oka (Die Umgebung des Auges. Gedichte, musilmuseum-literatour druckwerk Nr.1, 2004), Neeuklidovská cesta (Nichteuklidische Reise. Gedichte, Bonsai-typ Art Verlag, 1998) a Ráno modré zviera (Morgen Blaues Tier. Gedichte, Zu Klampen Verlag, 1997), ako aj viacerých próz, článkov a recenzií. Ako vydavateľka publikovala zbierky poézie, prózu, ale aj antológie stredoeurópskej literatúry. Venuje sa aj umeleckému prekladu diel autorov ako John Ashbery, Peter Gizzi či Chirikure Chirikure. Slovenskému publiku sa Sylvia Geist predstavila po prvý raz na medzinárodnom festivale poézie Ars Poetica 2006. V slovenskom preklade Martiny Strakovej vyšla autorke básnická zbierka Ráno modré zviera a iné básne (Ars Poetica, 2017).
Sylvia Geist
(grafický dizajn Lívia Kožušková)
2018
Renate Aichinger (A),
Kathrin Schmidt (D)
2017
Sylvia Geist (D),
Nora Gomringer & Philipp Scholz (D)
2016
Dirk Hülstrunk (D)
2015
Augusta Laar (D)
2014
Simone Kornappel (D), Dagmara Kraus (D)
Dalibor Marković (D)
2013
Gerhard Falkner (D), Heike Fiedler (CH)
Hans Thill (D)
2012
Andrea Grill (A), Marija Ivanović (A)
2011
Michael Donhauser (A), Tristan Marquardt (CH)
Daniela Seel (D), Stefan Schmitzer (A)
Tom Schulz (D)
2010
Claudia Gabler (D), Matthias Göritz (D)
Ilse Kilic (A), Fritz Widhalm (A)
Hansjörg Zauner (A)
2009
Martin Amanshauser (A), Sonja Harter (A)
Marion Poschmann (D), Jan Wagner (D)
2008
Christian Futscher (A), Andreas Neumeister (D)
Marcus Poettler (A), Robert Prosser (A),
Arne Rautenberg (D), Anja Uter (D)
2007
Margret Kreidl (A), Monika Rinck (D)
2006
Sabine Eschgfäller (2006, A/I), Kersten Flenter (D)
Sylvia Geist (D), Xóchil A. Schütz (D)
2005
Wolfgang Kühn (A), Uljana Wolf (D)
2004
Christine Huber (A), Hendrik Jackson (D)
Jan Koneffke (D), Sabina Naef (A)
Lale Rodgarkia-Dara (A)
2003
Helwig Brunner (A), Alexander Dunst (A)
*
Henri Michaux (1899 – 1984) is one of the most essential figures of modern European art. His contribution as an artist in the full sense of the word is not significant only in the field of literature – he also proves himself as a painter, essayist, philosopher and traveler. French literary critics label his literary work as belonging to surrealism, or alternatively to the poetry of “real imagination,” with representatives such as Perce, Jouve, Reverdy, René Char, Césaire, Francis Ponge and others.
If we look at Henri Michaux’s Belgian origin, it comes as no surprise that his name appears in the French literary society. Given that he spent a significant part of his life in France, where he also created the whole of his works, he was able to integrate himself into the French literature very well, just like numerous other Belgian authors (Crommelynck, Simenon, Ghelderode). However, that doesn’t change the fact that Henri Micheaux is considered to be a representative of both literatures.
In Slovakia, Henri Micheaux is known mostly as a poet, and that is all due to the translations by Jozef Mihalkovič published sparingly in newspapers and magazines in 1968. However, his work didn’t properly come alive until the 90s. If we look at Michaux’s work, traveling seems to be emblematic for his creation. The motif of travelling is equally important both for his personality and his inner world. The author travels so that through exploring either real or imaginary roads, he can find new poetry, new painting and new worlds. The author creates new genres (a fusion between poetry and prose) and uses distinctive styles and means of expression.
afgags
Revue svetovej literatúry 4/66...s poéziou Ingeborg Bachmann
*
The Nobel Prize laureate William Butler Yeats was born 150 years ago this June. Poet Nick Laird analyses his unique reading style and describes the challenges of performing verse. For more information read the article at www.bbc.com
je predstaviteľkou mladšej strednej generácie bulharských poetiek. Pochádza z čiernomorskej oblasti, narodila sa vo Varne. Na Univerzite svätého Klimenta Ochridského v Sofii vyštudovala slovanskú filológiu s profilovým predmetom český jazyk a literatúra a francúzštinu. Je dvojnásobnou držiteľkou Ceny Grigora Lenkova za preklad básní Kateřiny Rudčenkovej, Radka Malého a Radka Friedricha a Ceny Zväzu bulharských prekladateľov za najlepší preklad bulharskej literatúry do cudzieho jazyka za rok 2017.
Od roku 2006 pôsobila v Prahe, kde absolvovala doktorandské štúdium na Karlovej univerzite. Dizertačnú prácu z oblasti literárnej komparatistiky obhájila a titul PhD. získala roku 2011. To sa už systematicky venovala prekladaniu českej literatúry. Čoskoro ju však životné okolnosti zaviali na Slovensko, kde našla ďalšie uplatnenie. V rokoch 2012 až 2016 vyučovala francúzštinu, umenie a kultúru na gymnáziu v Malackách. Povahou je tak trocha svetobežníčka, čo sa aj tematicky prejavuje v jej básňach, a tak v súčasnosti žije v Londýne. Je autorkou dvoch básnických zbierok – Pozvanie k otcovstvu (orig. Pokana za bašta, 2012) a Abeceda túžob (orig. Azbuka na želanijata, 2016).
Slovenským čitateľom sa predstavila aj na festivale Ars Poetica 2013.
poet, essayist, translator, poetics scholar, editor, original name, Zhao Zhifang is the author of 3 books: White Crow (poems, 2005), Gold-in-sand Picker (Prose Poems, 2005), Disappearing, Recalling: 2009-2014 New Poems (2015), which won the "2014 Major Support Project" by Chinese Writers Association.
Some of her poems has translated into English, French, Spanish, German, Russian, Arabic, Polish, Slovenian, Bulgarian, Armenian and Macedonian and published on literature magazines in different countries. As a translator, she has translated 2 comprehensive poetry anthologies of Slovenian poet Tomaž Šalamun: Light-blue-pillow Tower (2014), The Enormous Boiling Mouths of the Sun (2015), 1 poetry book of Polish poet Dariusz Tomasz Lebioda: Shade of Eternity (2015, forthcoming), 1 book-long poem of Vladimir Holan: A Night with Hamlet (2016, forthcoming), and selected poems and essays, theses by Hart Crane (US), Harold Broom (US), Ted Hughes (UK), Tim Lilburn (Canada), Robert Hass (US), Jon Cook (UK), Mikhail N. Epstein (Russia-US), etc. As a poetry theory scholar, she has published more than 30 theses and reviews, including some published on the best Foreign Literature Study Journals in China, such as: Contemporary Foreign Literature, Foreign Literature Bi-Monthly, Foreign Literatures Quarterly, Theoretical Studies In Literature and Art. She also writes Wallace Stevens' section for college textbooks: An Introduction to Masterpiece of World Literature (2012), Western Modernist Literature (2015). She is currently the translation poetry editor in Poetry Periodical, which is the primary poetry journal of the Chinese Writers Association and the editorial director of the prestigious poetry translation series Contemporary International Poetry.
She is now also on the editorial board of French multi-linguistic web arts magazine Levure Litteraire. She has been invited to participate the 2nd Qinghai Lake International Poetry Festival (China, 2009), the 35th November International Poetry Festival (Poznan, Poland, 2012), the 28th Vilenica International Literature Festival (Slovenia, 2013), the 53rd Struga International Poetry Evenings (Macedonia, 2014), and will participate 33rd Trois-Rivieres International Poetry Festival(2017 season, Quebec, Canada) . She was awarded Marii Konopnickiej Prize for translating and publishing Polish poetry in 2012, The 1st International Chinese Language Poetry Prize (Excellence Award) in 2013. She lives in Beijing.
was one of the most distinctive concretists from the creative group Trnavská skupina and a representative of the new movement in Slovak poetry in the 1960s. He wrote several books of poetry, including his debut, Svadobná cesta (Honeymoon, 1961) or Apokryfy (Apocrypha, 1969), and translated numerous works by his fellow poets, including Béranger, Rimbaud or Neruda.
More info at litcentrum.sk
studied cultural sciences and later received scholarships at leading German universities and her PhD title in Philosophy. She is dedicated to writing poetry, painting and artistic translation from German and English language. She holds a free creative writing workshop Bring Your Poem offered to the wide public by the International poetry festival Ars Poetica. She debuted with a poetry collection called Pohľadnice z neviditeľných miest (Postcards From Invisible Places, Ars Poetica, 2019) for which she was awarded the Bridges of Struga Award. She lives and works in Bratislava.
Postcards From Invisible Places poetry debut
Straková is the Ars Poetica nominee for the Versopolis project.
Bibliothek Deutschsprachiger Gedichte XV, XVI, XVII, XVIII, XIXIn the literary quarterly:
http://levurelitteraire.com/martina-strakova/
s&gw
Ars Poetica
Address for correspondence:
Vlčie hrdlo 5, 82107, Bratislava
Residence:
Vlčkova 18, 811 04, Bratislava 1
E-mail:
info@arspoetica.sk
2021 Ars Poetica (Slovakia). The content is subject to copyright.
